Teraz, keď sa už môžeme pomaly rozbehnúť aspoň po Slovensku, navštívte menej známe miesta, ktoré, ak ste možno ešte nevideli, rozhodne stoja za to.
Mičinské travertínové jazierka
Národná prírodná pamiatka sa nachádza medzi obcami Mičiná a Čerín, asi 11 km od Banskej Bystrice. Miestni ich poznajú hlavne pre to, že si vodu z hlavného minerálneho prameňa chodia čapovať do fliaš.
Travertíny vlastne tvoria lúku, ktorá je posiata maličkými sopúchmi (otvormi). A stále sa tvoria nové. Dôvodom je, že sa tu usadzuje travertín z odtokov. Vyviera z nich voda, ktorá je veľmi studená. Hladina v kráteri je často pokrytá riasami.
Kamenné gule v Megoňkách
Svetový unikát nájdete v mestskej časti Čadce – Milošová, v blízkosti hranice s obcou Mosty u Jablunkova na Kysuciach. Na svetlo sveta sa „vykotúľali“ v 80. rokoch 20. storočia po odstrele horniny v kameňolome, informuje stránka regionkysuce.sk.
Majú priemer od 10 do 260 centimetrov.V roku 2003 nálezisko vyhlásili za prírodnú pamiatku. Doteraz nikto nepodal jednoznačné vysvetlenie vzniku týchto kamenných gúľ. Geológovia sa zhodujú iba v názore, že vznikli v rovnakej dobe ako okolité pieskovcové horniny pravdepodobne v pravekom mori postupným nabaľovaním sa na jadro pohybmi vody na morskom dne.
Jaskyňa Zlá diera
Jaskyňa sa nachádza v obci Lipovce pri Prešove. Je menej známa, ale miestni ju poznajú pod názvom Zla džura. Je výnimočná veľmi citlivým spôsobom sprístupnenia, pri ktorom návštevník s prilbou na hlave prechádza so sprievodcom tajuplné podzemie.
Jaskyňa nie je elektricky osvetlená, preto si návštevníci svietia tradičnými jaskyniarskymi karbidkami, prípadne môžu použiť vlastné svetlo – píše sa na oficiálnej stránke jaskyne. Návštevníci prejdú celú trasu asi za 40 minút.
Holíčske megality
V mestečku Holíč, na Záhorí nájdete unikátny kultový objekt, ktorý objavili pred 28 rokmi pod Kalváriou. Bol súčasťou pravekého rondelu o priemere 60 metrov.
Ako informuje stránka mesta Holíč, súbor pozostáva z 22 zachovaných kultových kameňov rozdelených na mužské a ženské. Najväčší kameň má dĺžku 6,8 metra. Viaceré kamene boli dekorované obrazcami s mytologickou funkciou.
Na najväčšom kameni sa ich dodnes zachovalo najviac. Je tu napríklad zreteľne vidieť kladivo, atribút v celom indoeurópskom priestore známeho boha hromu. Kultové kamene môžete nájsť v mnohých krajinách, no na Slovensku ich nájdete iba v Holíči. Nález budí pozornosť nielen domácich turistov, ale aj zahraničných odborníkov na megalitické pamiatky.
Čadičový kameňopád
Na hranici s Maďarskom, pár kilometrov od Fiľakova, môžete vidieť unikátny prírodný útvar – vulkanický vodopád Šomoška. Je vysoký deväť metrov a geológovia odhadujú, že je starý štyri milióny rokov.
Vznikol v období činných sopiek na našom území. Vytekajúca magma sa po dotyku s povrchom zeme časom premenila na stuhnutú lávu. Jednou z takýchto sopiek je práve tento čadičový kamenný vodopád.
Nad ním stojí gotický hrad Šomoška a neďaleko si môžete pozrieť aj kamenné more s rozlohou 4-tisíc metrov štvorcových.
Skalné obydlia
Obec Brhlovce a jej okolie zaznamenali v období treťohôr bohatú sopečnú činnosť. Keďže bol tufit a tuf (usadený a spevnený popol a prach) dobre spracovateľný, do usadenín Brhlovčania vyrúbali jedinečné obytné i hospodárske priestory. Kameň bol vhodným materiálom nielen na vytvorenie originálnych obydlí, ale poskytoval obyvateľstvu zdroj obživy.
V 19. storočí sa stalo kamenárstvo najdôležitejšou formou existencie tunajších ľudí, ktorí sa techniku ťažby a opracovania kameňa naučili od talianskych staviteľov miestneho kaštieľa.
Badínsky prales
Národná prírodná rezervácia Badínsky prales patrí medzi najstaršie chránené územia na Slovensku. Nachádza sa v katastri obce Badín pri Banskej Bystrici. Jeho biotop tvorí vzácna, človekom len minimálne dotknutá, pralesová jedľová bučina. Prales navštívil v roku 2000 aj princ Charles.
Pre verejnosť je zatvorený. Je prístupný len pre odborné exkurzie so sprievodcom z Lesov SR, Odštepný závod Slovenská Ľupča, pracovníkmi Štátnej ochrany prírody SR, Lesníckej fakulty TU vo Zvolene alebo vedecko-výskumných inštitúcií.
Stratený budzogáň
Jedným z akiste najpodivuhodnejších skalných útvarov na Slovensku je tzv. Stratený budzogáň „vyrastajúci“ zo svahu pod vrchom Žibrid neďaleko obce Zbyňov.
Tento vskutku fenomenálny prírodný výtvor miestnymi tradične nazývaný Zlámanou skalou je vysoký 12 metrov a jeho podobnosť s obrím kyjom vraj vôbec nie je náhodná. Povesť totiž vraví, že ide o skutočný budzogáň, ktorý vyrezal akýsi obor z čarovného stromu, tzv. Hromoduba, ktorý sa zatúlal na Slovensko a potom ho od zlosti, že si pri práci polepil ruky miazgou, zabodol do zeme, načo kyjak skamenel.
K Stratenému budzogáňu sa možno dostať náučným chodníkom z Rajeckých Teplíc, aj označeným turistickým chodníkom z obce Zbyňov alebo z opačnej strany – z obce Súľov. V poslednom menovanom prípade však treba najskôr prekročiť vrch Žibrid, cez ktorý trasa vedie.