Džezová speváčka, hudobníčka, skladateľka Adriana Bartošová, sa od detstva venuje hudbe. Žáner, v ktorom sa pohybuje a tvorí sa nedá presne zaškatuľkovať. Prezentuje sa tvorbou medzi rockom, džezom, vážnou hudbou aj etnomusic. Je obľúbená a žiadaná a ako sama tvrdí, nerobí šou a v podstate ani biznis. Pre našich čitateľov sa rozhovorila o hudbe, svojom živote a o tom čo ju stále napĺňa.
„Hudbe sa venujem od detstva, už ako malá som sa hrávala pri klavíri a skladala si skladbičky, sem-tam vyhrala nejakú súťaž v speve a zdalo sa, že budem po 10 rokoch LŠU i naďalej študovať hudbu. Môj sen sa žiaľ, v tom v čase socializmu nesplnil, na hudobnú vedu ma nezobrali z kádrových dôvodov , aj keď som sa na pohovoroch umiestnila na prvom mieste. Bavila ma aj matematika, a tak som vyštudovala ekonomické matematické metódy na Vysokej škole Ekonomickej. Avšak už počas celého štúdia som sa venovala hudbe a vďaka úspešným konkurzom sa mi podarilo účinkovať vo viacerých významných bratislavských programoch. ň
Najčastejšie ako hosť so svojimi vlastnými piesňami. Počas štúdia na Fakulte riadenia sa mi podarilo ukončiť Experimentálne štúdium populárnej hudby v Bratislave. Keď prišla ponuka od vynikajúceho džezmena Ladislava Gerhardta spolupracovať s jeho kvintetom, bola to pre mňa skutočná veľká škola. Postupne som dostala v živote i ďalšie zaujímavé hudobné príležitosti. Zarobila som si na svoj prvý nástroj – syntetizátor aj vďaka možnosti spievať v zahraničí.“
Zmena vo vašom živote prišla vydajom za herca, recitátora, Štefana Bučku a pribudli aj iné aktivity. S Jurajom Burianom ste založili kapelu Scat a stali ste sa objavom na Bratislavských džezových dňoch na malej scéne BDD, neskôr na medzinárodnom festivale Vokalíza v Prahe.
Bolo to v októbri 1987 a po tomto úspechu, nás pozývali nielen na koncerty v rámci Československa, ale aj do zahraničia. Moju hudobnú kariéru na čas zastavilo narodenie dcérky Andrejky, najkrajšie dielo v mojom živote. Spoznala som nový rozmer lásky a rodina sa stala hlavnou prioritou v mojom živote. Začiatkom deväťdesiatych rokov mi ponúkol profesor M. Jurkovič a prof. E. Horváth možnosť vyučovať na DF VŠMU spev, určený pre tzv. širší populár. Tento „experiment“ sa osvedčil a spev vyučujem poslucháčov herectva doteraz, už vyše 30 rokov. Koncerty v Bruseli, v Montreale, Berlíne, Mníchove, Ríme, Prahe, mi priniesli množstvo nezabudnuteľných zážitkov.
Podobne si nesmierne vážim možnosť vydať svoju tvorbu na CD nosičoch na Slovensku. Spolupracovala som s viacerými vydavateľstvami, vždy však išlo o menej komerčné projekty, ktoré boli pomerne málo propagované, najviac asi hneď po revolúcii, keď sme dostali my a aj rôzne nové kapely možnosť nahrávať a koncertovať. Dovtedy tá možnosť bola veľmi obmedzená, a mali ju len poniektoré skupiny s obrovským manažérskym zázemím a známosťami. Pamätám si, že ešte na svoje prvé CD ( Dážď/ Harmony od Rain) som si celé náklady na nahrávanie a hudobníkov hradila sama a vydalo ho prvé súkromné vydavateľstvo Škvrna Records.. Hosťovala som vtedy v zahraničnom orchestri, tak som to finančne zvládla.
Úspech, cestovanie, koncerty, rodina, bolo to zrejme náročné obdobie a prestali ste si všímať signály svojho tela.
Nevnímala som ich, žiaľ, dokonca som si nepripúšťala ani únavu a nepoznala odpočinok. V tom čase sme s kapelou často cestovali a koncertovali, prechodila som mnoho chorôb, ale koncerty som nemohla a nechcela odmietnuť. Lekári povedali, že som už dlho išla na rezervu. Nezdravo a nepravidelne som sa stravovala, starala sa o rodinu, vyučovala, koncertovala, denne som zažívala stres. Práce sa však kumulovali, domácnosť a starosť o dieťatko, škola, koncerty, nahrávanie, ten ustavičný rýchly kolotoč mnohých povinností, to všetko spôsobilo môj prvý syndróm vyhorenia.
Úplne ma to aj s nasledovnou operáciou vyradilo z bežného života. Až vtedy som si začala uvedomovať, ako dlho som zanedbávala signály môjho tela…a vlastne aj psychiky a celej duše. Zmenila som čiastočne svoj život, žiaľ nie na dlho… a všetko sa po rokoch zopakovalo. Tieto skúsenosti ma však posunuli aj dopredu, zmenila som vo svojom živote veľa vecí.
Toto ťažké obdobie ste zvládli a v tomto roku ste oslávili 65. narodeniny mladej seniorky. Ako sa zmenil váš život?.
Toto leto bolo veľmi smutné, zomrela mi maminka, bolo to od jej infarktu náročné a bolestivé obdobie pre nás všetkých. Prestala som vystupovať na pár mesiacov, ani som nebola schopná riešiť naše hranie s kapelou, tak až teraz začínam vyhľadávať príležitosti na koncerty. Mala som však pozvanie do Ríma, kde som 25.9. popri krásnej vernisáži Daniela Bidelnicu mala svoj vlastný recitál. Koncert dopadol výborne, publikum bolo nesmierne žičlivé. Bola to pre mňa významná motivácia, celé leto som cvičila na klavíri, pretože som tam hrala sama. Skvelí ľudia na Slovenskej ambasáde a nádherné krídlo v koncertnej sieni boli sľubným začiatkom našej návštevy.
Nedávno sme koncertovali celá skupina na Petržalskom seniorfeste, čo bola pre mňa taktiež veľmi príjemná skúsenosť. Program sme museli nacvičiť s náhradným gitaristom, ale prijatie bolo vrúcne a poslucháči nás obdarili veľkým standingovation. Zaradila som do programu aj menšiu ukážku z hudobno-poetického pásma, ktoré sme zostavili s mojim manželom, takže som mala aj vzácneho hosťa a ako prekvapenie, manžel predviedol výber zo Shakespearových sonetov, čo malo obrovský úspech. Tieto dve krásne tohtoročné koncertné príležitosti ma opäť „postavili na nohy“ a som za obe vďačná.
Tešíme sa s manželom z našej drahej nadanej dcérky ( Andrea Bučko), ktorá vyštudovala divadelnú réžiu a kráča aj v mojich šľapajach, hudba je pre ňu všetko. Žiaľ aj ona už teraz žije v rýchlom kolotoči povinností, až sa čudujem, ako to všetko zvláda. Divadlo, dramaturgia, manažérska funkcia v ňom, hosťovanie v rôznych projektoch, koncerty , práve vydáva dva autorské projekty po sebe. S manželom sa tešíme z jej nádhernej tvorby a vždy, keď môžeme, ideme na jej koncert. Pár krát sa nám podarilo aj spolu účinkovať v hudobno- poetickom pásme, ktoré sme zostavili spoločne s manželom.
Jeho široký repertoár pozostáva z výberu našich významných básnikov a spolu s mojou hudbou a džezovými evergreenmi, sa krásne dopĺňajú. Sviatkom bolo, keď v programe vystúpila ako hosť aj naša Andrejka. V súčasnosti som vďačná, že môžem robiť to, čo ma napĺňa. Žijem v láskavej rodinnej atmosfére, stále pracujem – a v mojom veku si to veľmi vážim. Teší ma, že zdravie mi zatiaľ slúži – klopem na drevo- a aj naďalej mi prináša radosť tvorenie vlastných pesničiek ako aj občasné koncertovanie. To všetko mi dáva zmysel a vnútorný pokoj.