Uznávaný hudobný vedec, etnomuzikológ, jeden z najoriginálnejších a najprínosnejších predstaviteľov hudby 20. storočia, Béla Bartók, skladateľ, klavirista, zberateľ slovenských ľudových piesní sa narodil pred 144 rokmi a tento rok v septembri uplynie 90 rokov od jeho smrti.
Béla Bartók sa narodil 25. marca 1881 v mestečku Nagyszentmiklós vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku (dnes Sannicolau Mare v rumunskom Sedmohradsku). Bartókov otec bol riaditeľom poľnohospodárskej školy a mal veľmi rád hudbu. Mama Paula, rod. Voitová, bola rodáčka z Turčianskeho Svätého Martina. Po mužovej smrti sa so synom presťahovala do Prešporka – Bratislavy , kde hudobne nadaný mládenec študoval na gymnáziu a učil sa u maďarského skladateľa Lászlóa Erkela. Už ako osemročný začal komponovať a v Bratislave ako 11 ročný absolvoval svoj prvý koncert pred verejnosťou a zahral na ňom aj svoju vlastnú skladbu.
Ľudové piesne zbieral už ako študent
Keď mal 20 rokov, na hudobnej akadémii v Budapešti kde študoval, začal vyučovať hru na klavíri. Už počas štúdia sa zaujímal o ľudové piesne. Dospel k presvedčeniu, že mnohé maďarské piesne považované za ľudové, v skutočnosti nie sú súčasťou pôvodného folklóru. Už okolo roku 1905 cestoval po krajine a zbieral a študoval piesne Maďarov aj okolitých národov a na ich zaznamenávanie používal moderný výdobytok – fonograf. Maďarské slovo „bartók“ je výslovnostnou skomoleninou slovenského slova „brtok (brt, brto)“, ktoré označuje včelie hniezdo v bútľavom strome. Tento fakt pripisovali viacerí historici faktu, že aj predkovia z otcovej strany mali korene na Slovensku. Bartók slovenčinu ovládal a traduje sa, že zbierku slovenských ľudových piesní vrátil s opravenými pravopisnými chybami.
Nahrával a zbieral slovenské piesne
Zbierka slovenských ľudových piesní Bélu Bartóka je výsledkom dvanásťročnej zberateľskej práce, ktorú skladateľ realizoval v rokoch 1906 – 1918 predovšetkým v nitrianskej, hontianskej, pohronskej a podpolianskej oblasti. Mimoriadne ho zaujali valašské piesne na Pohroní a v Podpoľaní. Len od jedinej speváčky z dediny Poniky neďaleko Banskej Bystrice, Zuzany Spišiakovej, zaznamenal viac než päťsto piesní a poznamenal, že babka zaspieva ľudovú pesničku lepšie ako dievča a pritom aj omladne. Podarilo sa mu zapísať 3 078 melódií, z fonogramov Mártona Vikára z Považia prepísal 145 piesní a ďalšie zápisy dostal k dispozícii od Zoltána Kodálya a Antona Baníka. A podobne ako Leoš Janáček či Eugen Suchoň patril ku skladateľom, ktorí folklórne prvky výrazne uplatnili vo svojej tvorbe.
Zachytil viac ako 3000 slovenských ľudových piesní
Nápevy alebo priame citáty slovenských ľudových piesní sa objavili vo viacerých Bartókových dielach. V kolekcii Desať ľahkých skladieb pre klavír (1908) možno nájsť aj motív pesničky Kopala studienku, ktorá sa so známym textom Janka Matúšku stala slovenskou hymnou. Bartókovi sa podarilo zhromaždiť okolo 15 000 maďarských, rumunských, ukrajinských, slovenských, valašských, ale aj tureckých a arabských piesní.
Súkromný život
Bartókov súkromný život je z veľkej miery neznámy. Vo svojej uzavretosti sa len výnimočne spovedal dokonca aj najbližším priateľom. Prežil dve manželstvá, obe so študentkami. Prvú, Martu Zieglerovú, spoznal ako mladý profesor v roku 1909. Bolo to vyrovnané, harmonické manželstvo, hoci o zamilovanosť v ňom asi nikdy nešlo. Marta rozumela svojmu mužovi, sprevádzala ho na zberateľských cestách do zapadnutých dedín a mali spolu syna Bélu. Po štrnástich rokoch požiadal o rozvod. Jeho rozhodnutie bolo prekvapujúce, pretože ešte v januári 1923 plánoval spoločnú dovolenku s rodinou, no v júli ju odriekol. Vraj z veľmi komplikovaných rodinných dôvodov. Tými dôvodmi bola jeho nová žiačka na akadémii – Ditta Pásztoryová. Mladá červenovláska pochádzala z Rimavskej Soboty a očarila ho už pri prijímacích skúškach. Čoskoro po rozvode sa zosobášili. Táto životná zmena sa odrazila aj na jeho vystupovaní. Za klavírom sa vraj zmenil z tichého pána profesora na umelca vo vytržení.
Spojené štáty a priatelia
Po prvej svetovej vojne sa Béla Bartók venoval komponovaniu a súčasne ako vynikajúci klavirista podnikol koncertné cesty po Európe a Spojených štátoch amerických. Bol skvelým interpretom, napriek podlomenému zdraviu, lekári mu zakazovali hru na klavíri, aby ho nevyčerpávala. Od roku 1934 pracoval Béla Bartók v maďarskej akadémii vied a venoval sa výskumu maďarskej ľudovej hudby. Po vypuknutí druhej svetovej vojny a nástupe režimu, ktorý reprezentoval Miklós Horthy, ako neskrývaný odporca fašizmu emigroval s manželkou pianistkou Dittou Pásztoryovou do USA. Pôsobil na Kolumbijskej univerzite v New Yorku, kde mu umožnili venovať sa výskumu archivovanej balkánskej ľudovej hudby. Živil sa vyučovaním a koncertovaním. Pokračujúce vážne ochorenie mu znemožňovalo tieto aktivity, ale nahral niekoľko gramoplatní pre hudobné štúdio. Venoval sa aj vlastnej tvorbe. Béla Bartók zomrel na leukémiu 26. septembra 1945 v New Yorku.
Od roku 1988 je miestom jeho posledného odpočinku cintorín v Budapešti. Autorom pamätnej dosky na stene školy v Bratislave na Špitálskej 7, kde s matkou a sestrou býval v rokoch 1894 až 1908, je Ladislav Snopek. Pamätnú dosku od výtvarníka Dušana Kuzmu má aj na priečelí bývalého kláštora Klarisiek.
Spolužiakmi Bélu Bartóka na katolíckom gymnázium na Klariskej ulici v Bratislave boli Ernest von Dohnányi a Alexander Albrecht, ktorého o niekoľko rokov starší Bartók doučoval hru na klavíri. Neskôr spolu študovali na Hudobnej akadémii v Budapešti. Alexander Albrecht napísal o svojom priateľovi Bartókovi: Nielen ho obdivujte, ale milujte ho, a keď k vám príde so svojou hudbou, otvorte mu svoju dušu!
Jeho dielo inšpirovalo aj Mariána Vargu
Na zviditeľnení jeho tvorby sa významne podieľala Česká filharmónia pod vedením dirigenta Václava Talicha. V roku 1925 na pražskom festivale Medzinárodnej spoločnosti pre súčasnú hudbu uviedla Tanečnú suitu, ktorú Bartók napísal v roku 1923 na počesť 50. výročia spojenia Budína a Pešti .Dodnes nestratila na jedinečnosti jeho Cantata profana, Divertimento pre sláčikový orchester, klavírne koncerty, sláčikové kvartetá, či skladba Mikrokozmos, ktorá inšpirovala aj slovenského legendárneho organistu Mariána Vargu a jeho Collegium Musicum.
Bartók je autorom baletu-pantomímy Zázračný mandarín, baletu Drevený princ a jedinej opery – Hrad kniežaťa Modrofúza. Jeho posledné dokončené dielo je Sonáta pre sólové husle.