V čase fašiangov si doprajeme viac. Dobroty aj nezdravé, čo by sme inokedy nemali, aby sme si nezaťažili organizmus. Dnes sa veľa dbá aj hovorí o zdravej výžive, ale nebolo tomu vždy tak. Počas vlády Márie Terézie jedlo, stolovanie, aj hostiny boli na vysokej úrovni , jedli sa kulinárske dobroty, ale aj ťažké jedlá a hostiny mali aj 20 chodov. A práve Mária Terézia bola považovaná za najväčšiu labužníčku a gurmánku. A nielen v Rakúsko Uhorsku.
Mária Terézia panovníčka a labužníčka
Mária Terézia bola významná panovníčka, strategička, matka a reformátorka. Bola to jediná žena, ktorá vládla na českom tróne. Na uhorskom tróne bola treťou, poslednou ženou v dejinách. Za Františka Lotrinského sa vydala z lásky, porodila mu 16 detí, poslala ich do sveta, aby tým rozšírila vládu Habsburgovcov a získala na svoju stranu ďalšieho spojenca. Len najobľúbenejšej dcére Márii Kristíne dovolila vybrať si manžela podľa vlastnej vôle. Prichádzala za ňou často na bratislavský hrad a Bratislavu si obľúbila nielen kvôli dcére, aj hostinám, ktoré tu rada usporadúvala. Bola veľkou labužníčkou, milovala dobré jedlo, sladkosti, najmä čokoládu a dobré vínko z bratislavskej Rače aj z Tokaja. Rada sa zabávala, tancovala, spievala. Mária Terézia mala veľmi rada aj maškarné plesy a jej vášňou boli aj karty. V kartách si rozumela aj so svojím manželom Františkom Štefanom. Jej manžela nevyliečilo z kartárstva ani to, keď raz prehral tridsaťtisíc dukátov.
Korunovačná hostina
Máriu Teréziu korunovali v Bratislave. Bol to historický okamih, po ktorom sa konal slávnostný, kráľovský obed, kam boli pozvané najvyššie stavy a ponúkalo sa 20-25 chodov. Z každého kráľovský pár ochutnal len malý kúsok, lebo po konzumácii všetkých chodov by mali hostia zrejme zdravotné ťažkosti. Dnes by sme to považovali za rozhadzovanie, no aspoň na zvyškoch si mohli pochutnať sluhovia , čo bolo pre nich prirodzene veľký sviatok. A aké bolo menu? Podľa zachovaných prameňov jedla sa hydina, mäso, ryby s rôznymi medovými, mandľovými a orechovými a ovocnými omáčkami. Ponúkala sa šťuka, raky, bažanty, zajace, králiky a teľacie mäso. A sladkosti. Torty, drobné pečivo, a ovocie. Historici pripomínajú , že počas korunovácie Márie Terézie za uhorskú kráľovnú v Bratislave, 20. júna 1741 v Dóme sv. Martina, sa v meste zišla šľachta z celého Rakúsko-Uhorska a z fontány na námestí striekalo víno, piekli sa voly a ľudia dostávali korunovačné toliare.
Mária Terézia si rada dopriala dobré jedlo a sladkosti. Drobné pečivo z čokolády upečené do chrumkava , marcipán a jej najväčšou vášňou bola čokoláda. Rada si pochutnávala aj na bratislavských rožkoch, ktoré sa tu už vtedy piekli. Dobré jedlo milovala a často sa prejedala. Jej osobný lekár Gerad van Swieten ju vystríhal pred týmto zlozvykom . Cisárovná sa začala v jedle obmedzovať, ale veľmi jej to nepomohlo. V Schönbrunne jej dali namontovať výťah, aby ju mohli dostať na poschodie. Jej najobľúbenejšie jedlá boli čokoládová polievka, polievka z kapúna, ryba na rošte, pečené jablko obalené škoricou a medom a upečené na rošte , čerstvé ovocie, mandle a krémové čokoládové alebo medové zákusky. Mala rada sladké vína a račiansku frankovku.
Prečo práve Račiansku Frankovku?
Keď v roku 1767 zasiahli cisársku rodinu kiahne chorobe podľahli viacerí členovia rodiny. Ochorela i Mária Terézia, ktorá 13. mája oslávila svoje 50. narodeniny. 1. júna 1767 sa jej stav natoľko zhoršil, že prijala posledné pomazanie. Dva dni predtým dokonca zomrela na kiahne jej dcéra, Mária Jozefína Bavorská – manželka Jozefa II. Mária Terézia sa o ňu starala a zrejme od nej dostala aj kiahne. Farár z neďalekej Rače – Radochányi, poslal Márii Terézii súdok s Frankovkou k narodeninám, ale aj preto, že poznal jej liečivé účinky. Je zaujímavé, že už o 27 dní na to, 27. júna 1767, ako Mária Terézia utiekla hrobárovi z lopaty, prijala delegáciu farníkov z Rače na čele s farárom Radochányim. Víno z Rače malo zrejme liečivé účinky. Cisárovná sa vďaka Račianskej Frankovke uzdravila a od tých čias si ju vždy priala mať vo svojich cisárskych pivniciach. Z vďaky za uzdravenie darovala farárovi zlatý ornát , ktorý sa nachádza sa dodnes v račianskej pamätnej izbe a odvtedy jej obľúbená Frankovka nikdy nechýbala na cisárskom dvore vo Viedni. Cisárovná uznala Frankovku modrú ešte v tom istom roku , 1767, dekrétom za privilegovaný nápoj vhodný na cisársky stôl s právom pestovať, “tereziánsku račiansku frankovku”, navyše obyvateľom Rače zľavila časť dane z vína .Na počesť cisárskej rodiny spoločnosť Villa Víno Rača každý rok pripravuje na trh Tereziánsku Frankovku, Cisárske svätovavrinecké a Cisársky Tramín červený.
Recept na chýrnu čokoládovú polievku Márie Terézie
Potrebujete: varená alebo horká čokoláda , hladká múka, mlieko, škorica, cukor a maslo.
Postup prípravy: Opražte múku v hrnci do hneda a potom vo väčšom hrnci s troškou studeného mlieka. Zalejte potom horúcim mliekom v množstve, koľko má byť polievky a priveďte do varu. Pridajte škoricu a čokoládu a premiešajte. Podľa chuti môžete pridať cukor a čerstvé maslo. Ak chcete zdravšiu polievku, môžete si spraviť škoricovú polievku, ak namiesto čokolády pridáte škoricu.