Prečo výskyt nemocničných infekcií nepatrí medzi oficiálne kritériá hodnotenia nemocníc? Ako zlepšiť bezpečnosť v nemocniciach?
Čo všetko sa môže stať po úspešnej operácii? Hoci by mal nasledovať odpočinok a postupné zotavovanie, pre mnohých pacientov sa situácia skomplikuje.
Podľa dostupných údajov dostane každý siedmy pacient na Slovensku infekciu v mieste chirurgického zákroku. Tento typ infekcie patrí medzi tri najčastejšie nemocničné nákazy.
O probléme vieme, ale málo sa o ňom hovorí. Diskutovali o ňom odborníci z nemocničného prostredia aj z oblasti zdravotníckych pomôcok a prevencie, nemocničná hygienička RNDr. Jaroslava Sokolová z FN Trnava, chirurg doc. MUDr. Marek Smolár z UN Martin, ortopéd MUDr. Marko Serbak z ÚVN Ružomberok a výkonná riaditeľka asociácie SK+MED Ing. Katarína Danková.
Je to výzva pre celé zdravotníctvo
Podľa dostupných dát patria infekcie v mieste chirurgického výkonu (operačných rán) medzi tri najčastejšie typy nemocničných infekcií. Tieto infekcie spôsobujú zdravotné komplikácie a predlžujú čas hospitalizácie v priemere o 7 až 10 dní, čím výrazne zvyšujú náklady na zdravotnú starostlivosť.
Najčastejšie sú nozokomiálne nákazy – nemocničné nákazy, ktoré vznikli v súvislosti s pobytom osôb v zdravotníckom zariadení, alebo po prepustení pacienta zo zdravotníckeho zariadenia. Najviac ohrození sú starší ľudia, pacienti na jednotkách intenzívnej starostlivosti a malé deti.
K ďalším najčastejším nemocničným nákazám patria infekcie močových ciest, zápaly pľúc či infekcie krvného riečiska.
Infekcia je riziko aj pre implantát
V ortopédii je počet nemocničných infekcií nižší, avšak predstavujú jednu z najzávažnejších komplikácií s výrazným dosahom na výsledok liečby.
Každá takáto infekcia predstavuje riziko zlyhania implantátu, reoperácií a dlhodobej antibiotickej liečby.
„Pri podozrení na infekciu implantátu je v súčasnosti štandardnou a mimoriadne prínosnou metódou tzv. sonikácia implantátu – teda uvoľnenie baktérií z povrchu odstráneného implantátu pomocou ultrazvuku. Táto metóda nám umožňuje získať citlivejšiu mikrobiologickú diagnostiku a cielene nasadiť antibiotickú terapiu, čo je kľúčové pre úspešný výsledok. Rovnako dôležité je podať liek včas, v správnej dávke a len tam, kde je to opodstatnené. V kombinácii s dôslednou prácou operačného tímu, školením personálu a multidisciplinárnym prístupom dokážeme riziko infekcií výrazne znížiť,“ uviedol MUDr. Marko Serbak, MPH, z Kliniky ortopédie a úrazovej chirurgie Ústrednej vojenskej nemocnice SNP Ružomberok – FN.
Dezinfekcia je základ
Prevencia infekcií v nemocničnom prostredí je dlhodobý problém. Existujú odporúčané postupy, pravidlá hygieny a kontrolné mechanizmy.
Napriek tomu sa na Slovensku výskyt pooperačných infekcií drží na relatívne vysokej úrovni. Odborníci sa zhodli, že za tým môže byť kombinácia viacerých faktorov: nedostatok personálu, obmedzené zdroje, ale aj potreba dôslednejšej implementácie preventívnych opatrení v praxi.
Jedným z praktických nástrojov, ktoré môžu výrazne pomôcť, je správne používanie kvalitných a účinných dezinfekčných roztokov – pred, počas aj po chirurgickom zákroku. Hoci sa to môže javiť ako samozrejmosť, v praxi práve dôslednosť a výber vhodného prípravku často rozhodujú o tom, či sa infekcii podarí predísť.
Niektoré nemocnice radšej taja údaje
Prečo však výskyt nemocničných infekcií nepatrí medzi oficiálne kritériá hodnotenia nemocníc? V mnohých krajinách ide o bežnú prax – údaje sú verejné a pacient si môže vybrať nemocnicu aj podľa miery bezpečnosti.
Na Slovensku zatiaľ takéto štatistiky chýbajú v rebríčkoch kvality. A čo viac – nemocnice, ktoré poctivo hlásia výskyt infekcií, môžu byť v nevýhode oproti tým, ktoré tieto údaje nezverejňujú alebo podhodnocujú.
Ak by boli tieto čísla súčasťou transparentného hodnotenia, mohlo by to pomôcť nielen pacientom, ale aj samotným nemocniciam – ako motivácia k lepšiemu dodržiavaniu hygienických štandardov.
V konečnom dôsledku by to prispelo aj k úspore nákladov na liečbu komplikácií.
Seniori patria medzi najzraniteľnejších pacientov
K najzraniteľnejším a k infekciám náchylnejším sú starší ľudia, či už kvôli oslabenej imunite, sprievodným ochoreniam alebo pomalšiemu hojeniu rán.
O to dôležitejšie je, aby nemocnice, ktoré poskytujú starostlivosť seniorom, kládli na prevenciu infekcií čo najväčší dôraz – od správneho výberu dezinfekcie až po personálne zázemie.
Otvorene hovoriť o problémoch, zbierať a vyhodnocovať údaje, ale aj zlepšovať každodennú prax, to sú dôležité kroky k bezpečnejšiemu prostrediu pre pacientov. Či sa tejto téme bude na Slovensku venovať väčšia systémová pozornosť, ukáže čas.
Aj na portáli VIVA SENIOR sa radi sa k tejto téme vrátime, ak sa v tejto oblasti objavia nové a podnetné informácie.
Ak ste sa stretli s podobným problémom budeme radi, ak nám napíšete a podelíte sa so svojimi skúsenosťami s našimi čitateľmi na stránke vivasenior@vivasenior.sk a pomôžete tak aj ďalším pacientom.