Konečne môžem robiť to, čo som celý život milovala

Lekárka Eva Nevická celý svoj život zasvätila záchrane detí pred tuberkulózou. Až ako dôchodkyňa sa začala venovať svojej láske, výtvarnému umeniu.

Foto: Anna Franceová

Práca a rodina ťa plne pohlcovala a zrazu si išla do dôchodku. Nemala si pocit, že nastane „sladké“ ničnerobenie?

Určite nie, začala som sa venovať výtvarnému umeniu, ktoré som celý život milovala a obdivovala. Spočiatku ma lákala keramika, ale uvedomila som si, že by som k tomu potrebovala priestorové a technické vybavenie, čo sa mi zdalo dosť zložité. Preto som sa rozhodla pre výtvarné umenie, k čomu nepotrebujem veľa priestoru ani technické vybavenie.

Najprv som sa prihlásila do kurzu VIT FIT pod vedením akad. maliara Ladislava Mareša, kde som absolvovala približne osem kurzov. Neskôr som prešla do Ateliéru neprofesionálnych výtvarníkov v Bratislave, ktorý postupne lektorovali akademickí maliari Július Koller, Katarína Kuzmová, Zuzana Pozdechová a Otília Nevřelová – Palugyay.

Eva Nevická: Jeseň pri vode.

Tento ateliér má vyše 40 ročnú tradíciu a organizuje aj výstavy aj plenéry, ktorých sa rada zúčastňujem. Moje práce pravidelne vystavujem aj v rámci rôznych súťaží za Bratislavský samosprávny kraj, aj na celoslovenskej súťaži Výtvarné spektrum, ktorého vyhlasovateľom je Národné osvetové centrum v Bratislave a v roku 2014 som získala čestné uznanie za dva obrazy, ktoré boli vystavené na celoštátnej výstave v Trenčíne.

A kde sa môžu návštevníci s tvojou tvorbou stretnúť na samostatných výstavách?

Maľbe sa venujem od roku 2008. Maľovanie ma citovo a esteticky obohacuje, dáva mi radosť zo života. Mám možnosť tvoriť a ďalej sa výtvarne vzdelávať a teší ma, ak môžem vystavovať aj samostatne a dúfam, že moje obrazy potešia aj návštevníkov výstav.

Bolo pre mňa veľkým povzbudením, keď som ako prvý žijúci slovenský lekár bola v roku 2013 uvedená do Dvorany slávy slovenskej medicíny a pri tejto príležitosti som mala aj prvú samostatnú výstavu v Bratislave s názvom „Pokoj v duši“.

Eva Nevická: Pri váhu.

V roku 2015 som mala samostatnú výstavu s názvom „Láska k prírode“ v priestoroch Cezhraničného informačného centra v Podunajských Biskupiciach a tu som mala aj v roku 2018 aj ďalšiu samostatnú výstavu pod názvom „Biskupičanom“. Týchto osem obrazov s tematikou historických častí Podunajských Biskupíc som po skončení výstava darovala Miestnemu úradu v Podunajských Biskupiciach.

Bolo pre teba určite zadosťučinením, radosťou aj cťou vystavovať v Európskom parlamente v Bruseli.

Počas výstavy „Biskupičanom“ v Podunajských Biskupiciach ma požiadala pracovníčka Európskej ekonomickej a sociálnej komisie pri Európskom parlamente v Bruseli o súhlas na prenesenie celej výstavy do budovy Európskeho parlamentu v Bruseli. Táto výstava sa v Bruseli konala v januári 2019. V tom období sa tam prezentovali rôzne krajiny činnosťou svojich seniorov a potešilo ma, že som mohla našu krajinu ako seniorka zo Slovenska reprezentovať svojou výtvarnou tvorbou.

Eva Nevická: V zime pri rieke a potoku. Akryl

Je o tebe známe, že okrem maľovania rôznymi technikami, tvoríš aj koláže a venuješ aj iným kreatívnym prácam.

Snažím sa všetkých mojich blízkych – rodinu , priateľov a známych obdarúvať originálnymi, rôznymi mňou vyrobenými malými darčekmi, či už pletenými, háčkovanými alebo maľovanými. A tak vznikajú moje veľkonočné a vianočné ozdoby alebo aj darčeky k meninám a narodeninám.

Určite máš veľa obdivovateľov. Z tvojich obrazov, či ide o prírodu, portréty alebo abstrakciu sála pohoda a radosť zo života.

Maľovanie robí radosť mne, mojim blízkym, priateľom a kolegom. Mám úžasnú rodinu, dvoch synov, nevesty, vnúčatá. Poteší ma aj kritický pohľad najmladšej generácie mojich štyroch vnúčat. Áno, mám radosť zo života a pocit možnosti sa ešte v mojom veku aktívne zapájať do života a realizovať sa prostredníctvom výtvarného umenia, ktoré milujem a ktoré ma napĺňa.

Eva Nevick: Kláštor sestier sv. kríža. Akryl (podľa fotografie z 19.str.)

MUDr. Eva Nevická
narodila sa v Trenčíne v roku 1933, študovala medicínu v Bratislave, kde v roku 1957 aj promovala. Od roku 1958 žije v Bratislave. Pracovala v Národnom ústave tuberkulózy a pľúcnych chorôb v Podunajských Biskupiciach. Bola primárkou Detskej pľúcnej kliniky v Podunajských Biskupiciach a súčasne 10 rokov hlavnou odborníčkou pre tuberkulózu a pľúcne choroby detí. V roku 2009 jej monografia „Tuberkulóza u detí“ bola vyhodnotená ako najlepšia odborná publikácia v danom roku. Vo svojom odbore pracovala až do 75. roku svojho života.