V sobotu 15. februára sa treba zabaviť, masopust začína. Prídite do dreveného mestečka vo Valašskom múzeu v prírode v Rožňove pod Radhoštem a uvidíte ako slávili fašiangy naši predkovia.
Obdobie od Troch kráľov do fašiangového utorka, pred popolcovou stredou, po ktorom nasleduje štyridsať dňový pôst až do Veľkého piatku, sa u nás slávi ako fašiangy a v Čechách ako masopust.
Toto prechodné obdobie medzi zimou a jarou plné zvykov a tradícií spojené so sprievodmi masiek, je v niektorých regiónoch Česka od roku 2010 na zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.
Na fašiangy sú každý rok pripravené nielen hotely a reštaurácie v mestách aj na dedinách, ale aj tradičné miesta ako Valašské múzeum v prírode v Rožňove pod Radhoštem na Východnej Morave.
Kto v masopustě moc dělá, v létě to odleží
Obdobie radosti z prichádzajúceho slnka a zrodenia nového života je vlastné všetkým európskym národom.
Slovensko a Čechy majú zvyky a tradície veľmi podobné, najmä na východnej Morave, kde sa folklór aj jedlá prelínajú.
Každoročne sa vo Valašskom múzeu v prírode v Rožňove pod Radhoštem v čase masopustu – fašiangov konajú sprievody s maskami, ktoré obchádzajú jednotlivé usadlosti, stavby a chalupy prírodného múzea, spievajú a divákom ponúkajú tradičné pohostenie.
Návštevníci z rôznych kútov Čiech, Moravy a Slovenska sa tu dobre zabávajú napriek februárovému počasiu. Je to silný zážitok pre deti aj dospelých.
Celá slávnosť sa odvíja od tradície, v ktorej záver zimy predstavoval na dedine čas vegetačného pokoja. Dokončovali sa drobné práce z predošlého hospodárskeho roku, hovorievalo sa však , že „kto v masopustě moc dělá, v létě to odleží“.
Nevyvážal sa napríklad ani hnoj, lebo podľa povery, kto tak robí, nebude mať úrodu.
Čas zábavy, stretnutí a mágie
Bol to čas muzík, bálov, páračiek, susedských besied a stretnutí. Zároveň sa však všetci pripravovali na blížiacu sa jar, začiatok novej hospodárskej sezóny. S tým súviseli magické úkony a povery zabezpečujúce prírodu a prosperitu a ochranu pred zlými silami a nepriaznivými vplyvmi.
Vrcholom masopustu boli záverečné dni, ktoré začínajú nedeľou a končia v utorok o polnoci. Vtedy sa všetkého dopriavalo do sýtosti, jedla, pitia, aj zábavy a tancovačky.
Na východnej Morave nechýbali na stoloch šišky, fánky, frgály – veľké, typické moravské koláče s tvarohom, makom, orechmi alebo hruškovým lekvárom, zo zabíjačiek slanina, biele a tmavé jaterničky, klobásy, škvarky.
Význam obradných tradičných sladkých pokrmov sa odrážal aj v ich názve Metudovy koule, kulky pro krtky, boží milosti a aj v ich podobe – boli guľaté a lesklé ako slnko.
Záver masopustných slávností bol spojený s pochovávaním basy, kedy sa definitívne končí čas bujarej veselosti a pitia a jedenia bez miery.
Masopust v Rožňove pod Radhoštem v najväčšom drevenom mestečku a najstaršom skanzene v strednej Európe so 150 pamiatkovými objektami sa tento rok koná 15. februára a nesie sa v znamení 23. ročníka súťaže O najlepšiu valašskú klobásku a 13.ročníka súťaže o najlepšiu valašskú tlačenku.
Viac informácii sa dozviete na stránke Národního múzea v přírodě alebo mailom na adrese muzeum@nmvp.cz.
Foto: Jan Kolář – NMVP
RECEPT
Tvarohový koláč z reštaurácie Rožnovský Rynek – Rožnov pod Radhoštem
3. miesto v súťaži Moravskosliezskych receptov, autor : Helena Ferbová
Potrebujete: 1 kg tvarohu, 4 vajcia, 250 g práškového cukru, 150 tuku, 4 lyž. detskej krupice, 1 prášok do pečiva, 250 g ovocia
posýpka : 80 g Hery alebo masla, 100 g prášk. cukru, 140 g polohrubej múky
Postup: pomiešame tvaroh, žĺtky, 250 g cukru a 150 g tuku. Pridáme krupicu, prášok do pečiva a nakoniec ľahko vmiešame sneh zo 4 bielkov. Cesto rozotrieme na vymazaný plech s vyšším okrajom. Riedko dáme ovocie – slivky, marhule a posypeme posýpkou.
Pečieme pri 180°C do zlatova.
Odporúčanie: koláč je výborný aj bez ovocia a posýpky. Pripravujeme ho z kvalitného masla a posýpkku môžeme dať mimo ovocia a jemne docukrovať, potom je koláč vynikajúci.