Zmena klímy mení aj dovolenkové zvyky. V letných horúčavách čoraz viac ľudí vyhľadáva dovolenku v severských krajinách. Na severe Poľska môžete prirodzene splynúť s prírodou , očarí vás bohatá fauna a flóra a priľahlé mestečká s prístavmi. Mazurské jazerá Poliaci nazývajú Benátkami a zelenými pľúcami krajiny.
Viac ako dvetisíc jazier na ploche 52 000 km² spojených kanálmi, v divokej prírode hustých lesov. Obrovská prírodná rezervácia, ktorá nezahŕňa len vodné plochy ale aj rozmanité okolité lesy s bohatou faunou a flórou a priľahlé mestečká s prístavmi. Oblasť na severe Poľska kde sa dá prirodzene splynúť s prírodou – Mazurské jazerá.
Benátky severu a zelené pľúca krajiny
Poliaci svoje Mazury milujú, nazývajú ich Benátkami a považujú ich za zelené pľúca Poľska. A keď vypukne víkend, bez ohľadu na počasie, všetci tiahnu na jazerá. Tento región tisícich jazier, navzájom pospájaný umelými kanálmi, s mnohými národnými parkami, je rajom milovníkov jachtingu a vodných radovánok. V priľahlých mestečkách vládne v lete mediteránska atmosféra so stánkami ,vôňou pečených rýb a bezstarostných ľudí.
Až dvetisíc jazier má plochu väčšiu než hektár. Najväčšie sú Śniardwy (113,8 km2) a Mamry (104,5 km2) v oblasti Veľkých mazurskych jazier, najhlbšie – Hańcza (108,5 m) na Suwalskej jazernej pahorkatine a najdlhšie –Jeziorak (27 km) na Iławskej jazernej pahorkatine. Celá táto oblasť je známa aj výnimočným vtáctvom, kormoránmi, bocianmi, ktoré majú svoje ostrovy a hľadajú útočisko práve pri týchto jazerách.
Jazerá sú prepojené kanálmi s možnosťou preplávania a sú tak rajom pre milovníkov jachtingu, ale na svoje si tu prídu i vyznávači ďalších vodných radovánok, ako je jazda na kanoe, surfing, alebo rybolov. Dokonca ani v zime jazerný ruch neutícha a pre záujemcov je pripravená možnosť jazdy na “ľadových” jachtách. Nečudo, že 99 percent Poliakov na Mazurách sa venuje jachtingu.
Tým, že sú jazerá prepojené kanálmi, vzniká sústava 45 jazier prepojených 12 kanálmi a 8 riekami, takže sa dá dostať prakticky na každé miesto Mazur, bez toho aby bolo treba vystúpiť na breh. Jedinečným zážitkom je možnosť prezrieť si sústavu jazier a kanálov aj zvrchu pri vyhliadkovom lete z letiska Wilanovo. Okolie jazier môžu návštevníci spoznať aj jazdou na terénnych autách, ktorá je najmä po dažďoch neobyčajne adrenalínové.
Jazero Śniardwy
Východiskovým miestom na najväčšie mazurské jazero Śniardwy s plochou 114 štvorcových kilometrov a najväčším v Poľsku, je mestečko Mikolajky, ktoré je známym letoviskom. Trojuholníkové jazero Śniardwy leží na juhu regiónu a vďaka svojej rozlohe poskytuje zážitok porovnateľný s plavbou na mori. Uprostred jazera totiž nedovidieť až na breh. Jazero však skúsenosť vodákov občas dobre preskúša. Najmä keď je rozmarné a vrtošivé.
My sme zažili našťastie pokojnú hladinu, ale z rozprávania sme sa dozvedeli, že všetko sa môže v niekoľkých minútach radikálne zmeniť. Pre jachtárov je možno nevýhodou relatívne vysoký počet plytčín. Zato však možno tu uloviť úhora, kapra alebo lososa, stretnúť koníky pri jazere Luknajno obdivovať najväčšiu rezerváciu divokých labutí v Európe a pri jazere Jeziorak aj zubry aj losy.
Vlčí brloh
Mazury sú nielen čarovné, ale aj tajomné. Počas 2. svetovej vojny uvažoval Hitler o možnosti využiť kanály na opravu vojenských lodí. Mal však aj iné plány. Pre Adolfa Hitlera bolo výhodné postaviť svoje sídlo práve na severnom cípe jazier. Preto si vybral Vlčí brloh, Wolfschanze, po poľsky Wilczy Szaniec, objekt s rozlohou 25 hektárov ako hlavné veliteľské stanovisko neďaleko hraníc Sovietskeho zväzu v bývalom Východnom Prusku. Nazval ho, podľa svojho krycieho mena, Vlk.
Za päť rokov dal vybudovať vyše 200 objektov zo železobetónu a tehál, z toho sedem bunkrov, ktoré stavalo asi 20-tisíc ľudí. Do budovy v husto lesnatej oblasti bývalého nemeckého Rastenburgu a súčasného severovýchodného poľského Ketrzyna sa po napadnutí Sovietskeho zväzu koncom júna 1941 presťahoval Hitler z Berlína so svojím štábom – najbližšími spolupracovníkmi, pobočníkmi, ale aj a vysokými predstaviteľmi armády, vojsk SS a bezpečnostného aparátu SD.
V rokoch 1941 -1944 riadil z tohto miesta svoje vojenské operácie a plány. Osobný bunker Adolfa Hitlera bol obrovským sarkofágom s hrubými železobetónovými stenami a osemmetrovým stropom. Bunker mal kanalizáciu, toalety, kúpeľňu, ústredné kúrenie i elektrinu. Tu rozoberal Hitler vojenskú situáciu, prijímal hostí , napríklad aj vtedajšieho slovenského vodcu Jozefa Tisa.
A tu prežil aj posledný neúspešný atentát 20. júla 1944. Vlčí brloh bol hermeticky uzavretý od okolitého sveta, obklopený hustými lesmi a močiarmi a strážený elitnými príslušníkmi vojsk SS. Širšie okolie bolo obklopené mínovými poľami a celý systém mal dômyselné maskovanie. Práve maskovanie bolo príčinou, že sa veliteľská centrála a systém bunkrov nikdy počas druhej svetovej vojny nestali terčom náletu ruských alebo iných spojeneckých lietadiel. Na stropoch niektorých bunkrov boli dokonca vysadené veľké stromy.
Vlčí brloh sa nenachádzal ani na vojenských mapách. Systém mal vlastné železničné spojenie, vlastnú nemocnicu a generátory. V jeho blízkosti sa nachádzalo aj malé rovnako výborne maskované letisko. Pred postupujúcou sovietskou armádou opustil Hitler svoj „brloh“ v novembri 1944 a zariadenie bolo potom vyhodené sovietskymi vojakmi do vzduchu. V súčasnosti sú ruiny turistickou atrakciou, keď ju ročne navštívi približne 230 tisíc návštevníkov.
Mazurské kanály s históriou
Mazurské jazerá robia príťažlivým najmä kanály, ktoré vytvárajú svojbytný región. Na ideu prepojiť kanály prišiel prvýkrát v roku 1379 zástupca niekdajšej nemeckej vlády Winrich von Kniprode. Tieto plány sa však zrealizovali až za vlády Fridricha II. a v ďalších rokoch pribúdali ďalšie kanály. Začiatkom 20. storočia bola zahájená stavba najdlhšieho mazurského kanála s dĺžkou 51,3 km, ktorý prepojil jazerá s riekou Pregel.
Dejiny kráčali cez Mazury aj v stredoveku . Medzi turistické atrakcie patria napríklad križiacke pevnosti, hrady alebo pole pri meste Grunwald. Pamätník porážke Rádu nemeckých rytierov v bitke pri Grunwalde, kde poľsko-litovské vojská v roku 1410 porazili križiakov je symbolom poľského patriotizmu. Vraj práve v bitke pri Grunwalde mohol prísť Žižka o oko.
V typických reštauráciách a krčmách ponúkajú rôzne poľské špeciality, ako bigos, žurek, šarlotku a ďalšie regionálne dobroty. Stredoveké jedlá s rytierskymi hrami lákajú turistov v jednom z najatraktívnejších zámkov v neveľkom mestečku Ryn , ktorý koncom 14. storočia vybudovali práve križiaci. Zámok dnes slúži ako exkluzívny hotel , kde sa pravidelne takéto podujatia spojené s hudbou a súbojmi rytierov konajú.
Zdroj foto: autorka