V Martine otvorili nedávno zrekonštruované Múzeum Martina Benku, jedného z najvýznamnejších slovenských maliarov, zakladateľa slovenskej výtvarnej moderny, všestranného umelca – ilustrátora, grafika, dizajnéra, tvorcu niekoľkých druhov písiem.
Múzeum uchováva v autentickej podobe interiér vily, ktorý Martin Benka obýval. Interiér múzea dýcha osobitou atmosférou, je dokladom bytovej kultúry 60. rokov 20. storočia a inšpiratívnym priestorom, ktorý uchováva osobné predmety umelca, jeho bohatú knižnicu, zbierku hudobných nástrojov či predmetov z vidieckeho prostredia. V múzeu dominujú umelcove malebné diela slovenskej podhorskej krajiny, kolekcia obrazov s motívom mora či originálne kubistické husle.
Daroval štátu veľkú časť svojich diel
Býva skôr výnimkou ako pravidlom, možnosť ocitnúť sa v súkromnom priestore, ktorý obývala výnimočná osobnosť. Jednou z takýchto výnimiek je osobitá vila významného slovenského maliara – zakladateľa slovenskej výtvarnej moderny Martina Benku (1888 Kostolište – 1971 Malacky). Nachádza sa na Kuzmányho ulici v Martine. Nasťahoval sa do nej v roku 1959 a žil tu do svojej smrti v roku 1971. Krátko po nasťahovaní, v roku 1960, daroval štátu veľkú časť svojich diel, zatiaľ čo ostatnú časť tvorby, majetku i finančnú hotovosť daroval štátu neskôr aj formou testamentu. Rok po umelcovej smrti v roku 1972 v súlade s jeho želaním bolo v dome zriadené múzeum s interiérmi zachovanými v takej podobe, akú mali keď v nich žil maliar.
Cesta za umením
Martin Benka sa narodil v obci Kiripolec na Záhorí (v roku 1948 premenovanej na Kostolište). Bol najmladším šiestym dieťaťom nemajetných, no podľa umelcových spomienok, láskavých rodičov. Od detstva ho veľmi priťahovalo maľovanie, túžil sa stať umelcom. Prekonával rôzne prekážky, no po neľahkej ceste za štúdium maliarstva dosiahol svoj vytúžený cieľ. V roku 1909 ako dvadsaťjeden ročný začal študovať maliarstvo u významného českého maliara Aloisa Kalvodu. V roku 1914 sa osamostatnil a prenajal si vlastný ateliér. Kde a ako začínajúci maliar prežil neľahký čas prvej svetovej vojny, sa okrem iných zaujímavých informácií dozviete v jeho múzeu. Po vzniku Československa v roku 1918 obrátil svoju maliarsku pozornosť na Slovensko. Do roku 1939 žil v Prahe, odkiaľ sa presťahoval do Martina.
Malebné obrazy slovenskej krajiny
Martin Benka patrí k najvýznamnejším slovenským maliarom. Pohľad na jeho malebné obrazy slovenskej kopcovitej krajiny a človeka poteší oko a pohladí dušu. Slovensko začal maľovať po vzniku Československa v roku 1918, kedy ako prvý maliar hľadal farby a tvary typické pre našu krajinu. Benkove obrazy zachytávajú podhorskú krajinu a svet roľníka úzko zrasteného s prírodou – kultúrnu vrstvu, ktorá v čase Benkovho života v dôsledku napredujúcej modernizácie života zanikala. Jadro expozície Múzea Martina Benku tvoria umelcove olejomaľby mýtu človeka a krajiny z 20. až 40. rokov 20. storočia, ktoré patria ku kľúčovými dielam slovenskej výtvarnej moderny. Početnú ilustrátorskú a graficko-dizajnérsku tvorbu prezentujú učebnice a obálky kníh s typmi písma či exlibrisy, ktoré kreoval. O jeho všestrannosti svedčí aj umelcom kreovaný nábytok, bytové doplnky, modely sôch umiestnené v ateliéri (Múzy, model náhrobku rodičov) a reliéfy vyrezávané z dreva vo vstupnom vestibule so symbolikou troch umení – maliarstva, literatúry a hudby, ktorým sa aktívne venoval. Benka komponoval hudobné skladby, organizoval komorné koncerty a hral na viacerých hudobných nástrojoch (cimbale, piane, fujare, violončele), no azda najradšej na husliach a zaujalo ho aj ich navrhovanie a tvarové obmeny. Navrhoval hranaté husle s pozmeneným tvarom evokujúcim voľné inšpirácie kubizmom a zároveň slovenskou ľudovou ornamentikou. Tieto inšpirácie sa premietli aj do šachových figúrok, ktoré umelec vytvoril a ich identickú kópiu uvidíte v priestoroch múzea. Pri príležitosti 65-tich narodenín mu bol ako prvému slovenskému maliarovi udelený titul Národný umelec a o desať rokov neskôr , v roku 1963, bol vyznamenaný Rádom republiky za celoživotné dielo.
Mal rád račiansku frankovku
O Benkovi sa traduje veľa historiek. Spomienky jeho priateľov dopĺňajú pohľad na jeho osobnosť. Predseda Správy pozostalosti Martina Benku, akademický maliar Milan Rašla spomína, že majster Benka bol v podstate človekom ,,šporovlivým“, ale nie mamonárom. V kaviarni si napríklad objednával iba horúcu vodu, čaj si nosil vlastný. Napriek tomu zanechal štátu pomerne vysokú finančnú hotovosť a v testamente uviedol, že to venuje na podporu umelcov. V roku 1960 daroval časť svojej zbierky, 5 200 diel Československu.
Bývalý račiansky starosta Peter Pilinský zase spomínal, že mal rád vínko, najmä račiansku frankovku.Dedo pána Pilinského doručoval Benkovi víno. Posielal mu ho vlakom v demižóne, ktorý mal špeciálny uzáver na zámok. K demižónu boli len dva kľúče. Jeden mal dedo – ten demižón naplnil, a majster Benka, ktorý mal druhý kľuč ho zas vyprázdnil.
Foto: Milena Kiripolská
Múzeum Martina Benku môžete navštíviť:
- utorok – piatok: 9.00 hod. – 12.00 hod., 13.00 hod. – 17.00 hod.(posledný vstup o 11.00 hod. a 16.00 hod.)
- sobota: 10.00 hod. – 12.00 hod., 13.00 hod. – 18.00 hod.
(posledný vstup o 11.00 hod. a 17.00 hod.)
| Dospelí | 5 € |
| Deti od 3 do 6 rokov | 1 € |
| Deti nad 6 rokov, študenti SŠ a VŠ | 3 € |
| Seniori | 3 € |
| ŤZP, ŤZP-S | 1 € |
| Rodinná vstupenka malá (1 dospelý a max. 3 deti) | 8 € |
| Rodinná vstupenka veľká (2 dospelí a max. 3 deti) | 13 € |
Prehliadka múzea trvá približne hodinu.
Najdrahšie obrazy Martina Benku
- Po žatve – 180-tisíc €
- Nad hĺbkou doliny – 180-tisíc €
- Slovenská rodina – 176-tisíc €