Je známe, že naprieč celým Nemeckom, od Baltského mora na severe až po Bavorsko na juhu, sa kedysi tiahla takzvaná Železná opona. Hraničné pásmo zaisťovali kovové ploty, ktoré boli vybavené najskôr mínami a potom samo- strelnými zariadeniami. Hranice boli zo strany NDR takmer hermeticky uzavreté a strážené.
Od doby, keď bolo Nemecko rozdelené až do jeho znovuzjednotenia v roku 1989 prišlo pri pokuse o útek z NDR na Západ o život odhadom niekoľko stoviek ľudí.
Železná opona mala aj pozitíva
Bývalé rozdelenie Nemecka po 2.svetovej vojne prinieslo mnoho tragédií, negatívne ovplyvnilo životy státisícov ľudí. Paradoxne však železná opona mala aj pozitívne dôsledky. V pásme bývalého vnútro-nemeckého hraničného pásma, ktoré 40 rokov rozdeľovalo Spolkovú republiku Nemecko a Nemeckú demokratickú republiku vznikol tzv. zelený pás, Grünes band, kde príroda zostala nedotknutá, vegetácia je iná ako v okolí, má jedinečnú flóru.
Dnes je to obľúbené miesto milovníkov panenskej prírody. Tento biotop je novým domovom pre rôznorodú faunu a flóru, a zároveň zostáva svedectvom smutnej, konfliktnej histórie krajiny.
Zachoval sa zelený pás
Na leteckých záberoch je tento zelený pás krásne vidieť a zachoval sa až dodnes. Staré hraničné pásmo má šírku 200 metrov. Je domovom viac než 5 200 druhov živočíchov a rastlín, z ktorých najmenej 1200 sa nachádza na červenom zozname druhov a hrozí im vyhynutie.
Smer bývalej vnútro-nemeckej hranice ukazuje tzv. hliadková cesta, ktorá viedla pozdĺž hranice. Temnú históriu tu možno cítiť doteraz. Niektoré z takmer 600 strážnych veží zostali zachované a pripomínajú prísnosť vtedajšieho hraničného režimu.
Tam však, kde kedysi hliadkovali vojaci alebo pohraničná stráž, je dnes vidieť peších turistov či cyklistov. Po páde berlínskeho múru na konci roku 1989 si príroda vydobyla bývalé hraničné pásmo späť. Pás zelene sa vinie od severu k juhu v dĺžke 1 393 kilometrov.
Po celé desaťročia sa na toto územie vzťahoval zákaz vstupu bez povolenia, a tak tu našlo útočište mnoho vzácnych a ohrozených druhov živočíchov a rastlín. Veľké časti tohto územia sú dnes chránené prírodné oblasti a ponúkajú jedinečnú zmes prírody, histórie a kultúry.
Zelený pás v deviatich spolkových krajinách
Zelený pás je prítomný v deviatich spolkových krajinách, najdlhšia časť, 763 kilometrov vedie Durínskom, ďalšia cez Sasko-Anhaltsko , Meklenbursko -Predpomoransko , Dolné Sasko , Brandenbursko a Sasko. Milovníci aktívnej dovolenky využívajú bývalé hraničné pásmo na pešiu turistiku alebo bicyklové výlety. Popri železnej opone zostala zachovaná betónová cesta pre hliadkujúce vojenské vozidlá, ktorá dnes slúži ako cyklochodník.
V Harzi a Little Berlíne spomienky na rozdelenie štátu
Jedna z najobľúbenejších úsekov bývalej vnútro-nemeckej hranice je 90 kilometrov dlhý, dobre vyznačený tzv. Harzer Grenzweg, hraničná cesta v pohorí Harz. Tu sa stretnete doslova na každom kilometri s nejakou spomienkou na obdobie rozdelenia štátu.
Pozrieť si môžete aj pôvodnú strážnu vežu pri obci Rhoden. Trasa vedie cez horu Brocken, ktorá je najvyšším bodom pohoria Harz /1.141 m/. Tento kopec je známy aj tým, že viac ako 300 dní v roku je zahalený v hmle.
Ďalším známym miestom na trase popri bývalých hraníc je obec Mödlareuth, ktorá je známa aj ako „Little Berlin“. Táto malá dedinka bola niekoľko desaťročí, podobne ako terajšie hlavné mesto krajiny, rozdelené na dve časti. Jedna ležala v Durínsku, druhá , slobodná patrila už Bavorsku. Dnes je tu múzeum vo voľnej prírode, ktoré pripomína obdobie rozdelenia Nemecka.
Celý úsek popri hraníc má krásnu prírodu, je poučný a zostáva mementom pre ďalšie generácie.