Letné večery sú ako stvorené na sedenie vonku pri dobrej hudbe a aj tanci. Ak ste to už dávno nezažili, treba to vyskúšať práve teraz.
V súčasnosti sa tanec považuje za šport, ale je to omyl. Tanec je tanec, a ten dobrý, vás musí chytiť za srdce – to sú slová známeho a uznávaného tanečného pedagóga Juraja Komoru, ktorého poznajú nielen mladí, ale aj skôr narodení milovníci tejto špeciálnej a veľmi príjemnej formy pohybu.
Hovorí sa, že všetci sme milovali tanec, keď sme boli deti. Ale ako sme vyrastali, postupne sme zabudli na túto radostnú stránku života. Ako máme v sebe prebudiť toto dieťa?
Záleží na každom z nás. Nikto to za vás neurobí. Treba sa stýkať s ľuďmi, ktorí sú veselí, ktorí chodia do spoločnosti, na plesy, na zábavy. Ak máte problémy s tancom, určite sa nájde nejaká tanečná škola vo vašom okolí, ktorá vám pomôže.
Ale musíte to byť vy, kto začne, vyvinie aktivitu. Samotná radosť, či už zo života alebo z tanca je usadená vo vašej hlave. Či ste šťastní, to závisí predovšetkým od vás, lebo šťastie je vo vašej hlave. Ak si myslíte, že ste šťastní, a veríte tomu, tak ste šťastní. To je veľmi jednoduchý recept na šťastie. Musíte tomu uveriť. Treba sa cítiť šťastne, čo, samozrejme, v mnohých situáciách nejde, ale vo všeobecnosti sa tomu hovorí kladný prístup k životu. Vyhýbajte sa znechuteným ľuďom, tí vám uberajú energiu, to sú tí veční frfloši, ktorí vo všetkom vidia iba to zlé.
Tanec zvyšuje hladinu hormónov šťastia. Je to zdravý a prirodzený spôsob, ako bojovať proti depresii a úzkosti. Buduje sebavedomie a sebauvedomenie, pomôže uvoľniť nahromadený stres. To je mimoriadne dôležité v určitom veku. Aj vy máte takú skúsenosť?
Kto netancuje, ani nevie o čo prichádza. Už len samotná kvalitná tanečná hudba nás provokuje k pohybu. Stačí počuť dobrú skladbu a žilky nám už hrajú. Tanečníci sú šťastní ľudia, prežívajú emócie, ktoré netanečník nikdy nemôže zažiť. Ak ide o párový tanec, tak je to radosť dvoch ľudí, ktorých spája tanec ako nejaké čaro, ktoré vám dodáva energiu a vy ju s radosťou uvoľňujete. Aj tanec v skupine má svoje zákonitosti. Stačí jeden aktívny jednotlivec, ktorý vás motivuje a vy chcete tancovať, alebo sa aspoň hýbať spolu s ostatnými na parkete. Tanec určite uvoľňuje stres. Ten pri tanci mizne, ale samozrejme, opäť záleží len na vás, či sa zapojíte do zábavy s ostatnými.
Jednoducho povedané, tanec v nás prebúdza skryté emócie a záleží iba od vás, či tie emócie chcete objaviť, či sa chcete dať uchvátiť rytmom, melódiou, spoločnosťou. Ak je vo vás aktivita, tak to všetko určite príde. Nemusíte byť veľkým tanečníkom. Už samotná hudba v nás uvoľňuje emócie a netreba sa tomu vzpierať. Určite každý zažil pocit, keď ho dobrá tanečná skladba akoby volala na parket. Samozrejme, veľa závisí od orchestra, moderátora večera, diskdžokeja, či vedia rozprúdiť dobrú zábavu.
Populácia starne a veľa „mladých“ seniorov sa cíti pomerne dobre, radi by tancovali, ale chýba im sebavedomie, odvaha a možno aj vhodná príležitosť. A možno nechcú byť smiešni… Čo by ste im poradili?
Je určite veľa akcií, ktoré sa zameriavajú práve na seniorov. Na internete si môžete nájsť aktivity, ktoré vás môžu zaujímať, napríklad aj tanečné. Alebo si len tak sadnite do niektorej letnej záhrady alebo pavilónu v kúpeľnom mestečku, kde hrá hudba a zapojte sa.
Najlepšie sa učí z vlastných chýb. Mala som možnosť zažiť, ako presne, ale veľmi empaticky ste vysvetlili a ukázali, ktoré pohyby sme robili zle. Nie raz, ani dvakrát. Odkiaľ máte v sebe toľko trpezlivosti?
Kto chce učiť, musí vedieť, že tancovať a mať radosť z tanca je vždy spojené s učením sa a trpezlivosťou. Tanečný pedagóg musí vedieť odhadnúť, prečo sa robia niektoré základné chyby v tanci a môže pomôcť odstraňovať chyby bez toho, aby uvedená osoba vedela, že hovorí o nej. Odstraňovanie chýb by malo byť neosobné, aby nevzalo vietor z plachát tým menej skúseným, menej presvedčeným.
Teda tancovať a učiť sa tancovať sa dá v každom veku. Čo by ste radili našim čitateľom, ktorí majú x rokov a chceli by tancovať? Má zmysel začať napríklad aj s rôznymi štýlmi a ktorý by ste odporúčali?
Začať s tancom sa dá v akomkoľvek veku. Je samozrejmé, že tancovať môžu len tí, čo nemajú zdravotné problémy, ktorí sa môžu pohybovať bez strachu z bolesti. Ak vás niečo bolí, ťažko budete tancovať. Ale umiernený pohyb v tanci môže pôsobiť aj ako relaxácia. Tance ako anglický valčík, viedenský valčík, tango, ča-ča, samba, jive sú vo svojich základoch určené pre širokú verejnosť. Ich pohyb je nenásilný a netreba na to ani žiadnu fyzickú predprípravu. Stačí si povedať: chcem, a to platí pre každú činnosť. Všetko závisí od uhla pohľadu.
Ilona Kovács
História tanca
Vznik tanca sa kladie do obdobia rodovej spoločnosti, kde umocňoval rituálne obrady. Túto funkciu zastával až do staroveku, keď k tejto funkcii pribudla ešte umelecká funkcia.
V tomto období neexistoval tanec v pároch, ale len sólový tanec alebo skupinový tanec. Tanec zaujímal významné miesto v kultúrach Indie, Číny, Japonska, Egypta, Mezopotámie či Palestíny . Vrcholné formy dosiahol v Grécku, odkiaľ je známych až asi 200 druhov tancov.
Svetský tanec vznikol v 6. storočí po Kr. v 11. a 12. storočí vznikli spoločenské (párové) tance vládnucich vrstiev, najmä rytierske tance, ktoré boli ovplyvnené ľudovými tancami jednotlivých národov.
V 16. a 17. storočí určoval formu a štýl tanca francúzsky kráľovský dvor. V neskorom stredoveku a až do 17. storočia bolo obľúbené spájanie dvoch tancov do páru (tzv. urpaar). Urpaar sa v 17. storočí stal jadrom tanečných suít. Na prelome 19. a 20. storočia došlo k úpadku tanca, oživenie priniesol až prílev amerických tancov po druhej svetovej vojne, najmä silný vplyv džezovej hudby (rumba, beguin, samba, boogie-woogie, rock and roll, bossa nowa, čača, letkis, shake).
V 20. storočí vznikol rad súťaží, ktoré sa delia podľa druhu tanca. Na Slovensku sa v 19.a 20. storočí pestovala najmä štvorylka, polka, mazúrka valčík a polonéza, po roku 1918, najmä tango, po 2.svetovej vojne bol výber tancov ovplyvnený svetovými trendami.