Bratislavský hrad sa stal domovom najslávnejšieho náhrdelníka v dejinách Francúzska. Náhrdelník, verná historická kópia legendárneho šperku, ktorý zničil povesť francúzskej kráľovnej sa stal novou súčasťou výstavy Marie Antoinette – z Viedne do Versailles až pod gilotínu. Expozícia približuje svet luxusu, intríg a dramatických historických udalostí 18. storočia.
Výstavu historickej kópie náhrdelníka pripravilo Historické múzeum Slovenského národného múzea v spolupráci so Chateau de Versailles Spectacles pod záštitou Národnej rady. Tento unikátny šperk slávnostne odhalili predseda parlamentu Richard Raši a Laurent Brunner – riaditeľ Château de Versailles Spectacles a Opéra Royal. Originálny náhrdelník už neexistuje 240 rokov, ale je dôležitý pre povesť Márii Antoinetty. Rok 1785 bol zlom, keď zmenila svoje správanie a musela reagovať na verejnú mienku. Náhrdelník ukazuje túto výraznú etapu jej života.
Kurátor výstavy historik a diplomat Alexandre Pajon vyzdvihol spoluprácu Slovenska a Francúzska na tomto projekte a zaujímavé informácie z histórie pridal Laurent Brunner -riaditeľ Château de Versailles Spectacles a Opéra Royal. Svojou návštevou výstavu poctil aj potomok rodu Habsburgovcov Mag. Markus Salvator Habsburg-Lothringen, arcivojvoda Rakúska, ktorý je v piatej generácii vnukom cisárovnej Márie Terézie.
Tajomná história náhrdelníka
Pôvodne dal šperk kráľ Ľudovít XV. vyrobiť u parížskej klenotníckej firmy Böhmer a Bassenge pre madame du Barry, žiaľ náhle ochorel na kiahne, zomrel, a preto nemohol náhrdelník zaplatiť. Šperk mal podobu reťaze s približne 600 až 650 mimoriadne čírymi diamantami, z ktorej viseli kamene hruškovitého tvaru obklopené trsmi drahokamov v celkovej hmotnosti 2 800 karátov. V čase aféry jeho cena činila 1 600 000 francúzskych livrov, bol to najhonosnejší šperk svojej doby, dnes by sa jeho historická a umelecká hodnota pohybovala približne medzi 50 až 80 miliónmi eur, ale hodnota takéhoto umeleckého skvostu je prakticky nevyčísliteľná.
Charles Böhmer a jeho spoločník Paul Bassenge na šperku pracovali 4 roky. Klenotníci nepochybovali, že náhrdelník predajú kráľovnej Marii Antoinette, ktorá bola povestná svojou záľubou v luxuse. Neočakávali, že kráľovná ho odmietne, pretože jej hrdosť nedovoľovala obliekať si šperk určený inej žene, a nie to ešte kurtizáne, madame du Barry. Obaja klenotníci prepadli zúfalstvu, lebo na kúpu diamantov si požičali mnoho peňazí. Rozoberať šperk a rozpredať jednotlivé diamanty neprichádzalo v úvahu, ich kúpna cena by bola nižšia než predajná a obchod by sa nevyplatil.
Aktérkou aféry, ktorá začala v roku 1785 bola intrigánka, podvodníčka a zlodejka kontesa Jeanne de la Motte. Zatúžila vlastniť drahý náhrdelník, aby rozpredala diamanty a zbohatla. Klenotník Charles Böhmer myslel, že kontesa je dôverníčka kráľovnej a dúfal, že ju presvedčí ku kúpe. Do aféry vstúpil aj francúzsky diplomat a kardinál Louis de Rohan, ktorý pre ohováračské reči stratil priazeň kráľovnej Márie Anoitnetty. Kardinál sa snažil všemožne získať späť jej náklonnosť . To využila Jeanne de la Motte a poradila kardinálovi, aby Márii Antoinette prispel na kúpu drahého náhrdelníka. Touto kúpou mala byť diskrétne poverená Jeanne . Kardinál v skutočnosti absolútne netušil, že toto celé je čistý výmysel a že aj on sa stal obeťou kontesinho podvodu.
Po odovzdaní klenotu do rúk Jeanne, kontesa aj s komplicmi utiekla do Londýna, kde bol šperk rozobraný na jednotlivé diamanty a rozpredaný. Podvod sa prevalil vo chvíli, keď klenotníci kontaktovali kráľovnú so žiadosťou o zaplatenie šperku. Jeanne de La Motte bola po čase vypátraná, zatknutá a odsúdená na doživotie.
Podvod získal na publicite a prerástol v škandál. Kráľovná v ňom síce figurovala nevinne, ale ľud si na jeho základe oveľa jasnejšie uvedomil kontrast medzi márnotratnosťou šľachty a vlastnou biedou. Popularita Márie Antoinetty utrpela a ukázala kráľovnú v zlom svetle. Bola vnímaná ako márnotratnica odtrhnutá od reality, čo prispelo k jej tragickému koncu pod gilotínou. V reakcii na tieto udalosti sa Mária Antoinetta vzdala hýrivého života i zábavy v spoločnosti. Bohužiaľ bolo už príliš neskoro, jej predošlá bezohľadnosť ju dostihla a nepokoje medzi národom stúpali. Povesť kráľovnej bola v očiach ľudu, ale aj u šľachty za zanedbávanie kráľovských povinností, definitívne zničená. Už bola známa iba ako „Rakúšanka“ a zradkyňa a nakoniec sa stala obeťou revolúcie. Sláva, obľúbenosť, prepych až po úplný pád a smrť pod gilotínou.
Na výstave pribudli ďalšie predmety
Peter Barta, riaditeľ SNM informoval, že výstavu okrem vernej repliky legendárneho náhrdelníka obohatili aj ďalšie predmety s témou Márie Antoinetty. Pribudla nová róba, memorabília z obdobia reštaurovania Bourbonovcov na francúzsky trón, ale aj rozmerný obraz zachytávajúci návštevu arcivojvodu Maximiliána vo Versailles.
Kurátor výstavy Alexandre Pajon zdôraznil, že výstava, ktorá bola otvorená v apríli tohto roku sa každým dňom vyvíja a je ukážkou spolupráce medzi slovenskými a francúzskymi kultúrnymi inštitúciami.
Výstava je inštalovaná v Rytierskej sieni Bratislavského hradu a od apríla prilákala desaťtisíce návštevníkov.
Výstava je predĺžená do apríla 2026.
Úvodné foto: Legendárny náhrdelník vo výstave Marie Antoinette na Bratislavskom hrade
Foto: Robert Tappert