V polovici 19. storočia v Európe a v Spojených štátoch vznikol umelecký štýl s typickými znakmi kvetinových vzorov, v architektúre s okrúhlymi arkierovými oknami, vodorovnými zdobenými pásmi na budovách, označený ako secesia, vo svete známy ako art nouveau. V Európe, v Rakúsku, vo Francúzsku a Nemecku vznikali najkrajšie stavby a výtvarné diela tohto slohu. Pamiatky v tomto štýle sú medzi turistami veľmi obľúbené, pútajú pozornosť aj dnes, vyznačujú sa eleganciou, farebnosťou a peknými líniami. V Európe nájdete mnoho miest, ktoré sa môžu pochváliť viacerými secesnými stavbami. Prezradíme vám, kde ich nájdete v Nemecku, ale aj na Slovensku.
Darmstadt
Hesenské mesto Darmstadt je jednou z architektonických pevností secesie. Ludwig von Hessen pozval v roku 1899 do Darmstadtu siedmich umelcov, ktorí mali dať jednej z mestských štvrtí novú tvár. Výsledkom ich práce bola skvelá prehliadka stavieb secesného štýlu, ktoré nadchli zvedavých návštevníkov. V súčasnosti zažijete najkrajšiu prehliadku v záhrade Vortex, kde je viacero stavieb z tejto éry. Skvelou prezentáciou je vlaková stanica, ktorá predstavuje najmodernejšie poňatie tohto štýlu. Perlou je tiež Svadobná veža, ktorá má charakteristický tvar pripomínajúci päť prstov na ruke. Okrem svadobnej veže si určite pozrite aj secesný bazén, v ktorom sa dá kúpať aj dnes a Mathildenhöhe, založenú v roku 1899 ako umeleckú kolóniu, v roku 2021 zaradenú do zoznamu Svetového dedičstva Unesco.
Berlín
Secesia sa v Nemecku nazýva Jugendstil , v iných krajinách sa tento štýl označuje ako Art Nouveau . Budovy s typickými zakrivenými tvarmi a okázalou hravosťou možno vidieť aj v nemeckom hlavnom meste. Krásny je Stadtbad Steglitz s filigránskymi motívmi oceánu, okresný súd Littenstraße , železničná stanica Mexico Square, Hebbelovo divadlo, obchodný dom Jandorf, Svadobný dom Karla Schradera a samozrejme stavebný súbor, slávna Hackesche Höfe.
Weimar
Mesto Weimar v Durínsku je centrom moderného staviteľstva. Práve tu bola v roku 1919 založená známa škola umenia, dizajnu a architektúry „Bauhaus“, ktorej zakladateľom je Walter Gropius. Príklady secesie však možno nájsť aj vo Weimare: napríklad hlavnú budovu Bauhausu možno priradiť k neskorej secesii, aj hranatú budovu postavenú slávnym predstaviteľom secesie Henrym van de Velde v roku 1902. Van de Velde je považovaný za najvýznamnejšieho predstaviteľa secesie a budova bola nedávno rozsiahlo zrekonštruovaná. Ďalšími secesnými skvostami sú Hansahaus, niekoľko budov na Humboldt-Strasse, Erfurterstrasse a Cranachstrasse.
Chemnitz
Henry van de Velde, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov secesie, aj spoluzakladateľ Bauhausu, zanechal v Chemnitzi svoju stopu mimoriadnou Vilou Esche: celková výtvarná koncepcia siahala od plota záhrady až po riad. Dodnes sa z tejto významnej secesnej pamiatky zachovali mnohé časti, ktoré je možné navštíviť. Van de Velde postavil aj Villu Körner a Villu Quisisana. A čo ešte v Chemnitzi treba vidieť, je Kaßberg, v ktorom sa nachádza najväčšia súvislá secesná a vilhelmovská štvrť v Európe.
Lipsko
Každý nadšenec secesie, by mal určite navštíviť Lipsko. Tu nájdete viacero secesných budov, ktoré často pôsobia menej hravo. Možno ich nájsť v mestských častiach Gohlis, Plagwitz, Leutzsch, ako aj v Stötteritz a v Waldstrasse. Krásne sú aj budovy na Peterstraße a lekáreň Adler na Hainstraße, ako aj secesný interiér budovy Novej radnice alebo pokladnice Hlavnej stanice v Lipsku.
Augsburg
je renesančné mesto. Ale aj v bavorskom meste formoval tvár mesta tento štýl od konca 19. storočia až do prvej svetovej vojny. Patrí medzi ne napríklad synagóga v Augsburgu, ako aj Stadtbad alebo Pferseer Herz-Jesu-Kirche, najkrajší secesný klenot Augsburgu. Ďalšími príkladmi sú štvrte Beethoven a Prince Regent a záhradné mestá.
Mníchov
Ilustrovaný kultúrny časopis „Die Jugend“ bol založený v Mníchove a v roku 1896 dal názov nemeckej secesie: Jugendstil. O niekdajšom modernom štýle dodnes svedčí množstvo budov. Patria sem mníchovské Kammerspiele, ako aj Müller’sche Volksbad. Početné secesné obytné budovy nájdete najmä vo štvrti Schwabing, napríklad na Leopoldstrasse, Franz-Joseph-Strasse alebo Elisabethenstrasse, ako aj na Ainmillerstrasse 22. Toto je skutočný secesný vrchol, pestrofarebná budova s nápadnými oblúkmi postavená okolo roku 1900 Felixom Schmidtom. Neobyčajná je aj budova, na Gedonstraße, majstrovské dielo Martina Dülfera.
Norimberg
Aj v Norimbergu možno obdivovať množstvo secesných stavieb : najmä vo štvrti „Gärten hinter der Veste“ je ešte stále niekoľko secesných súborov. Secesná štvrť je jednou z mála, ktorá prežila nálety druhej svetovej vojny z veľkej časti bez ujmy. Budovy s typickým secesným dekorom na Friedrichstrasse, Archivstrasse, Meuschelstrasse, Bucherstrasse a Kaulbachstrasse sú dnes pamiatkovo chránené budovy. Ďalšie secesné budovy možno vidieť aj vo štvrtiach Galgenhof, St. Leonard a na Prinzregentenufer.
Slovenská secesia
Predstaviteľom secesnej architektúry na Slovensku je významný slovenský architekt Dušan Jurkovič.V Skalici projektoval v roku 1904 Spolkový dom .
V Piešťanoch boli vybudované veľké kúpeľné domy Thermia Palace a Irma, ktoré sú bohato obdarené secesnou ornamentikou. V tridsiatych rokoch 20. storočia daroval hotelu obraz slávny maliar Alfons Mucha ako vďaku za vyliečenie jeho chorej dcéry. Na konci 20. storočia bola táto maľba odcudzená a nájdená až po piatich rokoch.
Bratislava bohužiaľ prišla o nádhernú secesnú dekoráciu, keď maliar Sujan inšpirovaný Gustavom Klimtom vymaľoval na priečelie hotela Deák obnažené postavy, ale prudérni mešťania sa poponáhľali a odvážnu maľbu onedlho odstránili.
Kostol Sv. Alžbety , zvaný Modrý kostolík je zaradený do ososbitnej uhorskej secesie, ktorej tvorcom bol Ödön Lechner . Predstaviteľom tohto slohu bol aj István Medgyaszay, autor viacerých kostolov, najznámejší je prvý ocelobetónový kostol sv. Alžbety v Muli pri Veľkom Krtíši.
Stopy secesie nájdeme aj na mnohých radových domoch bohatších miest na Považí či na východnom Slovensku. Niekedy zbadáme na ich priečeliach rastlinný ornament, smelú asymetriu alebo maľbu zasnenej devy.
Úvodný obrázok: Mathildenhöhe, Darmstadt, Nemecko
Zdroj FOTO: pixabay.com, uni-weimar.de, augsburger-allgemeine.de, deutsches-architektur-forum.de, velky-krtis.com