V pôvabnom barokovo – klasicistickom kaštieli v Trebišove, niekdajšom sídle Andrášiovcov, ktorý v rokoch 2015 – 2016 prešiel rozsiahlou rekonštrukciou a znovu nadobudol svoj niekdajší šarm, sa dnes nachádza Múzeum a Kultúrne centrum južného Zemplína, kde nedávno otvorili netradičnú, zaujímavú výstavu – Etnológia smrti…obraz zomierania a kultu mŕtvych.
Výstava je zameraná na pohrebné obrady a zvyky vo vidieckom a šľachtickom prostredí na konci 19. a v priebehu 20. storočia. Výstava prezentuje ľudskú pominuteľnosť, prípravy na smrť a zvyky pohrebného rítu – pohrebného zvykoslovia – ktoré sa delí na obdobie pred úmrtím – súvisiace s prípravami človeka na koniec života, snahou pozostalých zabrániť návratu zomrelého, či jeho negatívnemu vplyvu na ľudí a ich majetok pomocou rôznych magických úkonov. Poslednou časťou je samotné uloženie tela do posvätenej zeme. Okrem prezentácie pohrebného zvykoslovia ako spôsobu prirodzeného pochopenia ľudskej smrteľnosti sú predmetom tejto výstavy aj rôzne zvyklosti spojené s pochovávaním, archeologické nálezy spojené s pohrebným rítom v období praveku a stredoveku, ako aj mumifikované ľudské pozostatky z mesta Vác.
Ako vnímali smrť naši predkovia
Výstava o pohrebných zvyklostiach poukazuje najmä mladšej generácii ako sa na smrť pozerali naši predkovia, ako sa vysporiadali so stratou milovanej osoby a ako sa chránili pred ich návratom zo záhrobia.
Súčasťou výstavy sú aj mumifikované ľudské pozostatky z 18. storočia, ktoré sa našli počas archeologického výskumu v krypte Kostola Bielych vo Váci, ako aj secesný pohrebný koč zo začiatku 20. storočia z Novosadu, ktorý pochádza zo zbierok nášho múzea a návštevníci si budú môcť vypočuť aj autentické pohrebné piesne
Výstava sa realizovala v spolupráci so zahraničnými partnerskými múzeami – Múzeom Mihálya Munkácsyho v Békešskej Čabe (Munkácsy Mihály Múzeum Békéscsaba) a mumifikované pozostatky boli zapožičané z Maďarského národného múzea – Centra verejnej zbierky (Magyar Nemzeti Múzeum Közgyűjteményi Központ) v Budapešti. Kostrové pozostatky z doby bronzovej a stredoveku zapožičal Krajský pamiatkový úrad Košice.
Aj Andrássyovci mali prvého novembra zaujímavé rituály
Aj členovia trebišovskej vetvy rodu Andrássyovcov mali niekoľko rodinných tradícií, ktoré neoblomne dodržiavali a lipli na nich. Jednou z nich bolo, že sa prvého novembra na sviatok Všetkých svätých odobrali na miesto posledného odpočinku ich milovaných zosnulých. Zahalený do tmy sa s lampášmi osvetľujúcimi cestu a vencami kvetov, pomalým krokom vydali k rodinnej hrobke – mauzóleu, kde odpočívali gróf Július Andrássy po boku svojej manželky grófky Katinky Kendeffy. Na čele sprievodu stál najstarší syn Teodor s manželkou Eleonórou a za nimi kráčali ich štyri dcéry. Ako vo svojich memoároch spomína vnučka grófa Andrássyho Katinka „Svetlo lampášov vrhalo okrúhle svetlé škvrny na chodník, hrubo pokrytý jesenným lístím. Tento obrad som milovala a každoročne som naň čakala ako na mimoriadny zážitok.“
Mauzóleum Grófa Júliusa Andrássyho, bol postavený v roku 1893 podľa projektu nemeckého architekta Arthura Meininga v neogotickom slohu. Sarkofág je dielom budapeštianskeho sochára Juraja Zalu z rokov 1893 – 1895.
Výstava v Múzeu v kaštieli v Trebišove je sprístupnená do 09.03.2025
každý deň okrem pondelka
od 08:00 – 15:30, do 31.októbra v sobotu a v nedeľu od 14:00 – 18:00 hod.
Zdroj Foto: www.muzeumtrebisov.sk