Jeseníky sa považujú za najkrajšie hory Čiech a aj keď ich názov nesúvisí s jeseňou, toto ročné obdobie je v nich možno ešte krajšie, inšpirujúcejšie, zaujímavejšie a tajomnejšie, ako iné ročné obdobia.
Hory a mestá hýria farbami, ktoré podčiarkujú neobyčajnú, aj temnú a pohnutú minulosť tohto regiónu a príbehy starých čias ožívajú oveľa intenzívnejšie a rarity, ktorými Jeseníky oplývajú podnecujú a lákajú návštevníkov.
Či sú to najstaršie a najznámejšie moravské termálne kúpele Veľké Losiny, ktoré si tento rok pripomínajú 460 rokov od založenia, či manufaktúra vo Veľkých Losinách, kde sa nepretržite viac 400 rokov vyrába ručne papier, alebo unikátna Prečerpávacia elektráreň Dlouhé stráně, ktorá je zaradená medzi sedem divov Olomouckého kraja a je najväčším vodným energetickým dielom v Českej republike.
Unikátom je aj najhlbšia Hranická priepasť Macůška s celkovou dĺžkou pod hladinou jazera 224 metrov s najhlbším prírodným jazerom v ČR, ale aj povesťami opradený vrch Praded.
Gurmánov v Jeseníkoch čaká chýrna hanácka kuchyňa s preslávenými olomouckými tvarôžkami. Syr s nezameniteľnou chuťou a arómou sa vyrába podľa tradičnej receptúry v Lošticiach pri Olomouci a v miestnej cukrárni z neho dokonca pečú aj sladké zákusky.
Svetovou raritou je automat na túto špecialitu priamo v Lošticiach. No to, čo stále priťahuje záujem návštevníkov sú procesy s bosorkami a bosorákmi, ktoré aj po stáročiach fascinujú, aj keď história zostala v knihách a príbehoch.
Jeseníky, Šumperk a Veľké Losiny sú neodmysliteľne späté s čarodejníckymi procesmi, lebo práve tu sa začali aj prebiehali dejiny zla a historici ešte stále majú čo objavovať a odovzdávať verejnosti.
Čarodejnícke procesy
V dávnych časoch ľudia verili, že bosorky vedia privolávať zlé počasie, rozvracať manželstvo alebo privolať zlú úrodu.
Čarodejníčky boli popisované ako osoby, ktoré uzavreli spojenectvo s diablom, zriekli sa kresťanskej viery a podriaďovali sa diablovi, ako svojmu pánovi.
Prvé zmienky prenasledovania a honby na čarodejníčky sú zaznamenané už v staroveku, skutočný rozmach a obviňovanie žien z čarovania spadá však do stredoveku a raného novoveku.
Spojenie nezmyselnej povery s inkvizíciou sa stalo hrozbou pre celou Európu. Od polovice 16. storočia sa procesy s čarodejníčkami odohrali najmä v nemeckých krajinách, v Škótsku a vo Francúzsku.
Procesy vrcholili po tridsaťročnej vojne v druhej polovici 17. storočia. V Čechách čarodejnícke procesy neboli časté. Územím, ktoré významnejšie postihli, bolo Jesenícko a Šumpersko s prevládajúcim nemeckým obyvateľstvom, ktoré susedilo so Sliezskom odkiaľ na české územie prenikala povera o moci čarodejníc v čase raného novoveku.
Vyplývala z viery v existenciu diabla a jeho pomocníčok – stríg. V predvečer sviatku svätého Mikuláša 5. decembra 1484 sa pápež Inocent VIII., známy ako mecenáš renesančných umelcov, rozhodol vydať bulu proti čarodejniciam.
Urobil tak na naliehanie dvoch dominikánskych mníchov Heinricha Institorisa a Jakoba Sprengera z Nemecka, ktorí boli posadnutí hľadaním bosoriek. Tí v Nemecku rozpútali peklo, spísali a vydali známe dielo Kladivo na čarodejnice, pravidlá, kde a ako hľadať diablom posadnutých, ako ich donútiť k priznaniu a následne mučiť.
Na hraniciach horeli bez rozdielov mladé i staré ženy, chudobné, ale aj bohaté. Na koho padlo obvinenie z čarodejníctva, mal len malú šancu prežiť.
Procesy s čarodejnicami neobišli ani Čechy, ani Slovensko a zakázali ich až za vlády Márie Terézie. Na území Slovenska napríklad upálili v stredoveku až 400 bosoriek. Prvú v roku 1602 v Bratislave a poslednú o 134 rokov neskôr v Žiline.
Na Jesenícku v 17. storočí bolo upálených asi 250 ľudí.
Jindřich Boblig z Edelstadtu.
Na Šumpersku
Krvavým inkvizítorom nazývali Jindřicha Bobliga z Edelstadtu ktorý, podobne ako niekoľko ďalších osôb, zneužil svojho postavenie svetského sudcu a vynucoval si týraním priznanie k vymysleným zločinom.
Nechal upáliť mnoho nevinných obetí pre podozrenie z čarodejníctva. V centre Šumperku v pivnici Geschaderovho domu je až do konca septembra otvorená expozícia Čarodejnícke procesy, kde návštevník prežíva temnú atmosféru tohto obdobia s vystavenými mučiacimi nástrojmi a filmom o priebehu týchto procesov.
Umiestnenie nie je náhodné, dom patril rodine Jindricha a Marii Peschkeových, ktorí sa stali tiež obeťami procesov. Séria obvinení a popráv začala manželským sporom.
Prvou obvinenou čarodejníčkou sa stala Barbora Schmídová v roku 1622, ktorú udal vlastný manžel, obecný pastier, keď ju obvinil, že sa ho snažila otráviť syrom a čarami privolala chorobu do kraja.
Babské povery a nezmyselné obvinenia odštartovali tragédie nebývalých rozmerov, keď si neboli istí životom ani chudobní, ani majetní, ani kňaz, či hodnostár. 
Kuriózne bol obvinený z čarodejníctva aj šumperský farár a dekan, Kryštov Alois Lautner, ktorý patril k najstatočnejším obetiam. Bol považovaný za múdreho, vzdelaného a medzi šumperskými občanmi obľúbeného. Boblig ho obvinil z čarodejníctva, zabavili mu majetok, astronomické prístroje a pomôcky, ktoré inkvizítor označil za magické predmety a dôkaz Lautnerovho čarodejníctva a dal ho následne mučiť, uväzniť a upáliť.
Väčšina obvinení bola majetkového rázu, keď si členovia inkvizičnej komisie urobili zálusk na lukratívny alebo zaujímavý majetok. Stačilo obviniť majiteľa, odsúdiť ho, mučiť a nakoniec upáliť a tak sa zmocniť majetku. Dôkazom, že obvinení boli väčšinou majetní ľudia bolo, že si museli dokonca zaplatiť za každé mučenie, aj katovi za upálenie.
Tak sa stala obeťou aj manželka majiteľa manufaktúry na ručný papier vo Velkých Losinách Barbora Göttlicherová, obvinená z čarodejníctva a upálená 5. 9. 1680 ako jedna z prvých obetí losinských čarodejníckych inkvizičných procesov a zbavená majetku. Na bosorky, legendy a mýty narazíme v jeseníckych v mestách, obciach, pri cestách, aj v horách, kde stoja pamätníky pripomínajúce tragédiu ľudí.
Dejiskom čarodejníckych sabatov sa stali Petrove kamene. Podľa výpovede účastníkov procesov vo Velkých Losinách sa tu údajne jedlo, pilo, tancovalo a páchali nemravnosti a boli tu korunované aj čarodejnické kráľovné.
V súčasnosti je však prístup na Petrove kamene zakázaný. Oblasť je totiž chránenou prírodnou rezerváciou s výskytom vzácnych druhov rastlín, a možno aj preto, tam prichádzajú ešte aj dnes novodobé čarodejníčky.
Zámok Velké Losiny
Pôvabný, renesančný zámok vo Velkých Losinách, jeden z najkrajších ukážok moravskej renesančnej architektúry, ktorý patril pánom zo Žerotína sa stal v 17. storočí miestom zahájenia čarodejníckych procesov, keď grófka Angelina Sybila Galle, rodená Žerotínová, pozvala do Losin inkvizítora Jindricha Boblicha z Edelstadtu.
V zámku väznili, súdili, vypočúvali a mučili obvinených a odsúdených za čarodejníctvo. Mali sme možnosť nazrieť do sály, ktorá inak návštevníkom nie je prístupná, kde sa konali inkvizičné procesy a kde boli obete týrané. Miesto ešte aj dnes vyvoláva hrôzu a je nabité negatívnou energiou.
A že duchovia obetí stále na zámku v Losinách sú prítomní nás presvedčila nielen sprievodkyňa , ktorá potvrdila, že psi, ktorých sem návštevníci priviedli, kňučali a triasli sa, ale aj kolegyňa, ktorej po zapnutí fotoaparátu zlyhala technika a na nádvorí sa znova stala funkčnou.
Tajomné historické legendy, ktoré tu zanechali v miestnostiach stopu, duchovia, ktorých prítomnosť návštevník cíti a svedectvá o nevysvetliteľných javoch.
Jesenícke príbehy podrobne opisuje Václav Kaplický v knihe Kladivo na čarodejnice a známym sa stali aj vďaka sfilmovaniu tohto románu, v rovnomennom filme, kde hrali aj slovenskí herci. Sprievodkyňa nám prezradila, že Otakar Vávra pred nakrúcaním filmu Kladivo na čarodejnice pol roka býval a písal scenár k filmu priamo na zámku aby precítil chmúrnu minulosť a atmosféru celého deju a strašidelné sny použil aj v scenári.
Film vystihuje a popisuje situácie veľmi vierohodne. Ten však, kto film videl, si možno pamätá mučiaci nástroj, kreslo plné klincov, na ktorom vo filme mučili obvinených. V Čechách sa však nikdy nepoužíval. Filmári si túto rekvizitu vymysleli a nechali ju aj v Losinskom zámku, kde sa doteraz nachádza, pre návštevníkov je však neprístupná.
Zámok Veľké Losiny. Miestnosť, kde sa konali inkvizičné procesy.
Do Jeseníkov za turistikou
Do Jeseníkov sa môžete vybrať na Jesenícke trhy 16. septembra a vychutnať si jesennú atmosféru s tradičnými remeslami, výrobkami a gastronómiou.
Pre tých, ktorí prídu ako turisti, si môžu vyskúšať čarodejnícku cyklotrasu po stopách čarodejníckych procesov s dĺžkou 132 kilometrov, ktorá vedie cez starobylé hrady, rozprávkové zámky plné legied, miesto popráv z Losin a Mohelnice cez Šumperk a Jeseník až do Zlatých Hor a ďalej až do Poľska.
Často sa ňu vydávajú milovníci legied a mágie nielen 30. apríla na keltský sviatok Valpuržinej noci, spojovanej so sabatom a dňom stretnutia bosoriek, najrôznejších démonov, keď v údoliach horia ohne a pália bosorky.
A kto vraj celú 132 kilometrov dlhú cyklotrasu s prevýšením 822 metrov prejde, má buď dobrú kondíciu alebo je čarodejník.
Viac informácií nájdete na stránke kudyznudy.cz.