Epidémie sú neoddeliteľnou súčasťou našej histórie. Na pamiatku obetí sa už stáročia stavajú morové stĺpy, na Slovensku ich máme v každom väčšom meste.
Pandémia, ktorá zasiahla celý svet síce v 21. storočí nemá obdobu, ale Európu zasiahli aj v minulom storočí rôzne epidémie. Najzhubnejšia bola španielska chrípka v roku 1920 spôsobená vírusom H1N1. Pripravila o život takmer 100 miliónov ľudí.
Na pamiatku obetí v predošlých storočiach sa v Európe začali stavať morové stĺpy. Ich výstavba na námestiach miest v celej Európe má stáročnú tradíciu. Na Slovensku vznikli v Trnave, Bratislave, Banskej Bystrici Košiciach a aj v ďalších mestách so zaujímavou históriou.
Už v 17.storočí dezinfikovali octom
História výstavby morových stĺpov siaha však až do obdobia starého Ríma. Následne sa tieto stavby rozšírili takmer do celej Európy. Ide o stĺpy, ktoré sú spravidla umiestňované na námestiach a výzdobu tvoria podobizne svätcov. Ich hlavnou úlohou je pripomínanie prekonania epidémií alebo ochrana pred nimi.
V bývalom Uhorsku existovali dva druhy barokových stĺpov. Jedným boli mariánske stĺpy, ktoré zobrazovali Pannu Máriu. Druhým sú trojičné stĺpy, ktoré zobrazujú Svätú Trojicu. Súsošie Najsvätejšej Trojice je ich kombináciou. Medzi najznámejších svätcov zobrazovaných na morových stĺpoch patrí sv. Rochus – mních, ktorý bojoval proti moru.
Spomedzi svätíc je najznámejšia sv. Rozália z Palerma. Okrem nich sú na morových stĺpoch často zobrazovaný aj sv. František Xaverský a Karol Boromejský. Práve druhý menovaný ako prvý zaviedol dezinfekciu rúk octom, čo predchádzalo rýchlemu rozširovaniu ochorení.
Banská Štiavnica má najznámejší na Slovensku
Krásne starobylé mesto Banská Štiavnica je jedným z najväčších kultúrno-historických klenotov Slovenska. Je zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
K tunajším najznámejším a najpôvabnejším pamiatkam patrí majestátny, barokový morový stĺp, ktorý zdobí historické Námestie svätej Trojice.
Je dominantou celého námestia a je jedným z najväčších trojičných stĺpov na Slovensku. Vznikol na znak vďaky, ako morový stĺp po ústupe morovej epidémie v rokoch 1710 – 1711.
Pôvodný stĺp bol veľmi jednoduchý a až v rokoch 1759 – 1764 bol prestavaný podľa návrhu sochára Dionýza Stanettiho a kamenára K. Holzknechta. Základňu stĺpu tvoria plastiky siedmich svätcov – ochrancov pred morom a patrónov baníkov (sv. Jozef, sv. Šebastián, sv. František Xaverský, sv. Roch, sv. Katarína, sv. Barbora, sv. Rozália). Stĺp, ktorý vyniká baldachýnovou architektúrou je doplnený o sochu Immaculaty a na vrchole dominuje v zlatých lúčoch glorioly osadené súsošie Najsvätejšej Trojice.
Trnava má sochu ktorá zmizla
Trnava patrí svojimi pamiatkami tohto druhu k významným mestám na Slovensku. Na území Trnavy nájdete nielen stĺp, ktorý je vďakou za prekonanie morovej epidémie, ale aj stĺp chrániaci mesto pred morom. Prvým je morový stĺp na Námestí sv. Mikuláša, druhým je známe Súsošie Najsvätejšej Trojice, ktorému domáci volajú „Trojička“.
Práve Trojička však nie je morovým stĺpom v pravom slova zmysle. Ide o stĺp, ktorý má slúžiť ako ochrana pred morom.
Vďakou za prekonanie morovej epidémie je spomínaný stĺp na Námestí svätého Mikuláša. Pamiatka sa nachádza pred bazilikou venovanou rovnakému svätcovi. Postavili ho v roku 1731 ako pamiatku konca jednej z veľkých morových epidémií, ktoré zvierali nielen Trnavu, ale celú Európu.
Na vrchole morového stĺpu sa nachádza sv. Jozef. Okrem neho sú na stĺpe vyobrazení sv. Rochus, sv. Rozália a sv. Sebastián. Svoje miesto na historickej pamiatke našiel aj Karol Boromejský a sv. Mikuláš spolu so sv. Katarínou Alexandrijskou, ktorá je patrónkou ošetrovateľov.
Na stĺpe je dodnes aj laterna (pouličná lampa), ktorá v minulosti slúžila pre modlitbu ľuďom postihnutým morom.
Trojička má komplikovanú históriu
Trojička sa v Trnave nachádza od roku 1695. Základ tohto barokového diela pozostáva zo sôch sv. Floriána (ochranca proti požiarom), sv. Agáty (ochrankyňa proti zemetraseniu), sv. Antona Paduánskeho, sv. Františka Xaverského a sv. Rozálie.
Na vrchole stĺpu je umiestnená svätá trojica, ktorá korunuje Pannu Máriu. V spodnej časti stĺpu je v súčasnosti erb Trnavy a erb donátorov stĺpu. Pôvodne mal na danom mieste stáť stĺp sv. Floriána. Predstavitelia mesta, cirkvi a trnavskej univerzity pred stáročiami rozhodli inak.
Súsošie má komplikovanú históriu. Z trnavského námestia zmizlo v roku 1949. Odstránili ho predstavitelia komunistického režimu pod zámienkou jeho premiestnenia na iné miesto. Dielo bolo rozobraté a uložené na niekoľkých miestach. Podľa dobových zámerov súsošie malo byť zreštaurované a premiestnené k pošte. K tomu nikdy nedošlo.
Na námestie sa vrátilo až po 44 rokoch v novembri 1993. Keďže po desiatkach rokov sa už nepodarilo nájsť všetky diely súsošia, niektoré museli byť vyrobené nanovo podľa zachovaných fotografií. Vďaka tomu môžete na stĺpe v súčasnosti vidieť farebné odlišnosti. Béžové časti sú pôvodné, sivé boli vyrobené nanovo podľa dobových fotografií.
V Košiciach stál morový stĺp na mieste popraviska
V Košiciach v osemnástom storočí trvalo viac ako rok, kým mor skončil. Tí, čo prežili, sa z vďaky poskladali na morový stĺp, avšak na nevhodnom mieste starého vojenského popraviska. Kalvínskemu farárovi pripísali, že v noci pripevnil na sochu hanlivý nápis a uväznili ho. Mestská rada ho vraj dokonca odsúdila na smrť, ale panovník zmiernil rozsudok na vyhnanstvo. Potom sa už nik neodvážil sochu poškvrniť, zorganizovali sa nočné hliadky a pokračovalo sa v zbierkach, Súsošie zdobia sochy známych sochárov.
Vrchol súsošia – Immaculatu, Nepoškvrnenú, položili 3. októbra 1723 do výšky 14 metrov. Reliéfy s alegóriou Moru, Vojny a Hladu z pozlateného medeného plechu, ktoré boli umiestnené v spodnej časti súsošia, vytvoril zlatník Juraj Immerwohl. Súšošie sa viackrát rekonštruovalo, najnovšia rekonštrukcia celého súsošia sa ukončila v lete 2000, pričom pôvodné sochy vymenili za kópie.
V Kremnici natreli stĺp ľanovým olejom
V máji 1765 sa mestská rada v Kremnici rozhodla postaviť na mestskom námestí morový stĺp na pamiatku morovej epidémie, ktorá mesto a okolie postihla v roku 1710.
Na tomto mieste už stál starší, no jednoduchší stĺp, ktorý chceli mestskí radní nahradiť novým, honosnejším a monumentálnejším (pôvodný stĺp z roku 1711v roku 1761rozobrali a a premiestnili do neďalekej obce Horná Ves (kde stojí dodnes).
Oslovili Dionýza Ignáca Stanetiho, meštianskeho sochára, a poverili ho vypracovaním výtvarného návrhu ako aj zostavením rozpočtu na realizáciu tohto diela. Staneti v júli 1765 predložil magistrátu rozpočet (jeho celková suma predstavovala 22 850 zlatých), nákresy a návrhový model nového stĺpa, ktorého sochárska obelisková koncepcia myšlienkovo i formálne vychádzala z viedenského, o takmer storočie staršieho morového stĺpu, ktorý sa nachádza dodnes na ulici Graben.
Vzhľadom k náročnosti takého rozsiahleho a ambiciózneho diela prizvala mestská rada Stanetimu spolupracovníka v osobe skúseného viedenského sochára Martina Vögerleho. Jeho dovtedy realizované diela – morový stĺp v dolnorakúskom Haingurgu z roku 1749 a mariánsky stĺp v Nitre z roku 1750 – patria dodnes k skvostom neskorobarokového sochárstva v strednej Európe.
Obaja umelci so svojimi dielňami začali pracovať na kamenných sochách a reliéfoch. No čoskoro začali problémy. Prvým bol nesúhlas Uhorskej kráľovskej komory a Hlavného komorsko- grófskeho úradu v Banskej Štiavnici s rozhodnutím o postavení takého monumentálneho diela.
Obe inštitúcie ho označili za zbytočný luxus a odporučili, aby mesto financie použilo užitočnejšie. Stavba sa zastavila. Prerušenie prác dohotovenie diela značne oddialilo a ani jeden z jeho autorov sa konečnej realizácie nedožil.
Stĺp bol napokon v roku 1771 dokončený a v nasledujúcom roku, na sviatok Najsvätejšej Trojice, vysvätený.
V 19. storočí bol stĺp opravovaný. Natreli ho ľanovým olejom, neskôr olejovými farbami. Chceli tým zabrániť poškodzovaniu porézneho pieskovca poveternostnými vplyvmi. Výsledok bol však presne opačný.
Uzavretie kameňa urýchlilo jeho koróziu a povrch kameňa začal praskať a opadávať. Neskôr na základe prieskumu sochára Alojza Štróbla sa začalo s renováciou stĺpa, pri ktorej boli viaceré sochy nahradené kópiami. V roku 1905 bola postavená okolo stĺpa kamenná balustrádová ohrada. Stĺp bol reštaurovaný v dvadsiatych a päťdesiatych rokoch 20. storočia, posledná reštaurácia diela prebehla v rokoch 1995-2005.
Bratislava má tri stĺpy
Na Františkánskom námestí
Prvý, Mariánsky stĺp, sa nachádza na Františkánskom námestí a ide o barokovú stavebnú pamiatku, ktorá stojí na priestranstve pred hlavným vchodom do Kostola Najsvätejšieho Spasiteľa. Stĺp patrí do súboru stavebných pamiatok, ktoré stavali Habsburgovci na viacerých miestach monarchie ako pripomienku svojich víťazstiev nad protestantskými odporcami.
Ikonograficky je stĺp typom mariánskych stĺpov, ktoré sa, najmä v období od polovice 17. storočia, stali v katolíckej Európe veľmi obľúbenými. Jeho zrejmým vzorom bol mariánsky stĺp z roku 1638, ktorý dodnes zdobí Mariánske námestie (Marienplatz) v Mníchove. Autor sochy nie je známy.
Trojičný na Rybnom námestí
Na Rybnom námestí stojí Trojičný stĺp, postavený v roku 1713, v čase doznievania poslednej morovej epidémie , ktorá postihla Bratislavu ešte na konci roku1712 .Podľa súdobých dokumentov jej v meste podľahlo 3 860 obyvateľov a ďalších 1 561 bolo nakazených.
Veľkú zásluhu v zápase o jej potlačenie mal vtedajší ostrihomský arcibiskup a uhorský prímas, kardinál Christian August Saský, ktorého meno je zvečnené na podstavci stĺpu (kardinál bol iniciátorom, ako aj donátorom stavby).
Na výstavbu stĺpu Najsvätejšej Trojice z jemnozrnného pieskovca prispel sumou 400 florénov a na zvyšok sa vyzbierali samotní obyvatelia mesta. Z dôvodu použitého materiálu bol už v polovici 18. storočia stĺp tak poškodený, že ho museli zreštaurovať. Touto úlohou mestská rada poverila bratislavského sochára Jozefa Sartoryho.
Umelec ho nielenže zrekonštruoval do jeho súčasnej podoby, ale aj doplnil o plastiky a reliéfy viažuce sa na morovú epidémiu. Jedná sa už len o kópie, keďže originály sú v depozite Galérie mesta Bratislavy.
Mariánsky na Župnom námestí
Na Župnom námestí stojí Mariánsky morový stĺp pred Kostolom sv. Štefana (Kapucínskym kostolom). Predzáhradka má štvorcový pôdorys so štvrťkruhovými výrezmi v rohoch.
Stĺp s nápismi je štvorcový, na jeho rohoch stoja štyri postavy okrídlených anjelikov, ktorí držia elipsovité štíty s nápismi, približne vo výške dvoch metroch začína korintský stĺp s kruhovým pôdorysom a na jeho vrchole stojí žena s dieťaťom v náručí na polmesiaci, na zemeguli ovinutej hadom, žena má nad hlavou jedenásť hviezd na kovovej obruči.