Hoci viedenský dvor Žofiu Chotkovú neakceptoval, pamätníci sa zhodujú na tom, že jej manželstvo s Františkom Ferdinandom bolo neobyčajne šťastné. Svoj vzťah tajili osem rokov.
Rakúsko má veľa krásnych a zaujímavých zámkov, ale len jeden ukrýva ostatky Habsburgovcov, ktorí nemohli byť pochovaní v rodinnej hrobke vo Viedni.
V zámku Artstetten našiel svoj posledný odpočinok následník trónu arcivojvoda František Ferdinand d´Este spolu s manželkou Žofiou Chotkovou. Majiteľkou zámku je ich pravnučka kňažná Anita von Hohenberg, ktorá nás sprevádzala po zámku a porozprávala zaujímavý príbeh lásky svojich významných predkov.
Zámok Artstetten leží nad Dunajom pri známej oblasti Wachau. Má bohatú a zaujímavú históriu. Architektonicky zaujímavá stavba, obkolesená parkom sa prvýkrát spomína v 13. storočí. Viackrát ju prestavovali, až získala dnešnú podobu so siedmymi charakteristickými vežami.
Arstetten bol rodinným sídlom cisárskej rodiny
Od roku 1982 je v zámku v tridsiatich miestnostiach Múzeum arcivojvodu Františka Ferdinanda a ako jeden z hlavných turistických cieľov Dolného Rakúska ponúka návštevníkom stálu výstavu o živote a smrti následníka trónu a jeho manželky.
Zámok bol rodinným sídlom, letnou rezidenciou cisárskej rodiny a stal sa aj miestom posledného odpočinku následníka trónu arcivojvodu Františka Ferdinanda a jeho manželky.
Pri pohľade na rodinné i verejné staré fotografie pocítite, aká úzka štrbinka je medzi šťastím a nešťastím, životom a smrťou. Môžete vstúpiť do sveta vysokej politiky, do sveta mysliteľa, reformistu, zberateľa, ale predovšetkým milujúceho otca arcivojvodu Františka Ferdinanda a jeho manželky, ktorí sa stali obeťami atentátu v Sarajeve.
Aj keď bol atentát na arcivojvodu iba zámienkou, a nie príčinou rozpútania prvej svetovej vojny, znamenal nielen zánik habsburskej monarchie, ale aj vznik Československa v roku 1918.
Začalo sa to v Bratislave
Žofia Chotková patrila k najvyššej českej aristokracii, bola to vzdelaná dáma s hnedými očami, bohatými gaštanovými vlasmi a štíhlym pásom. Okrem nemčiny hovorila aj po česky a maďarsky. Mala deväť súrodencov, ktorým sa dostalo vzdelanie a výchova, ako bolo zvykom v šľachtických rodinách.
Nemali však majetok. Žofia sa v roku 1888 stala dvornou dámou u Izabely, manželky arcivojvodu Fridricha, veliteľa armádneho zboru v Bratislave so sídlom v dnešnom prezidentskom paláci.
František Ferdinand, ktorý bol synovcom cisára Františka Jozefa a po tragickej smrti cisárovho syna Rudolfa sa stal následníkom trónu, sa pri svojich návštevách spoznal so Žofiou.
Následník trónu a chudobná šlachtičná
Iskra, ktorá medzi nimi preskočila, sa rozhorela do horúcej lásky. Fridrich a Izabela mali štyri dcéry, takže bolo prirodzené, že si časté návštevy slobodného arcivojvodu a následníka trónu vysvetlili v nádeji, že si vyberie ich najstaršiu, Máriu Kristínu.
František Ferdinand a Žofia držali svoj vzťah v tajnosti. Všetko sa prevalilo v roku 1898. Raz počas návštevy v Bratislave si Ferdinand zabudol alebo úmyselne nechal svoje hodinky. Keď do nich nazrela pani domu, veľkovojvodkyňa Izabela, nenašla tam obrázok svojej dcéry, ale svojej dvornej dámy Žofie Chotkovej.
Samozrejme, okamžite ju vykázala z domu. A škandál bol na svete. O to väčší, že František Ferdinand vyhlásil, že ju už dlhšie miluje a rozhodne chce, aby sa stala jeho ženou.
Proti pravidlám habsburgovskej dynastie
Žofia bola síce aristokratka, patrila k starobylému a váženému českému šľachtickému rodu, ale arcivojvodovi a následníkovi trónu nebola rovnocennou partnerkou.
Keby to záležalo len na ňom, nebol by problém. Svoj vzťah nepovažoval za ľúbostné dobrodružstvo a chcel sa so svojou láskou oženiť. Bol si vedomý aj prípadných následkov.
Tradíciu a čistotu habsburgovskej dynastie prísne strážil cisár František Jozef I. Následník trónu sa mohol oženiť len s niektorou z habsburgovských arcivojvodkýň alebo s členkou kráľovského rodu. Zamilovaný párik dokázal svoj vzťah tajiť osem rokov, nebolo to však ľahké a najmä František Ferdinand to ťažko znášal. Nakoniec sa rozhodol strýkovi priznať a požiadať ho o povolenie oženiť sa s milovanou Žofiou.
Cisár mu nikdy neodpustil
V júni 1914 cisár zvolal významných politikov, cirkevných predstaviteľov a členov panovníckeho domu a oznámil im rozhodnutie Františka Ferdinanda. Panovník povedal svoje áno až po tom, keď František Ferdinand odprisahal, že sa pre svoje budúce deti z nerovného manželstva vzdáva všetkých nárokov na trón. Túto tvrdú podmienku zaľúbenci prijali.
Svadba sa konala 28. júna 1900. Hoci si cisár František Jozef vyvzdoroval svoju Sissi, niečo podobné nechcel dovoliť svojmu synovi Rudolfovi ani synovcovi Františkovi Ferdinandovi.
Nikdy synovcovi neodpustil, že dal prednosť osobnému šťastiu pred dynastickými a štátnymi záujmami. Navyše mu nedokázal odpustiť, že žil v šťastnom manželstve.
Hoci viedenský dvor Žofiu Chotkovú neakceptoval, všetci pamätníci sa zhodujú na tom, že manželstvo, v ktorom sa narodili tri deti – Žofia, Maximilián a Ernst, bolo neobyčajne šťastné.
Ako sa ukázalo, Františkovi Ferdinandovi poskytla Žofia Chotková všetko, čo od nej čakal – rodinné šťastie a pevnú oporu. Kňažná Anita nám prezradila, že arcivojvoda nemal nadanie na cudzie jazyky.
Kvôli Žofii sa však naučil trocha aj po česky. A Žofia vraj svojou pokojnou povahou miernila cholerický temperament manžela. Priateľovi o svojej milovanej napísal: „Je pre mňa všetkým. Zázemím, radcom, priateľom, celým mojím životom“.
Ich manželské šťastie sa skončilo v roku 1914, keď sa obaja stali obeťou atentátu v Sarajeve. Tragické je, že sa tak stalo presne na výročie ich svadby – 28. júna. Ich láska trvala až po hrob a osud nedoprial Františkovi Ferdinandovi ani nastúpiť na trón. Bol však posledným následníkom trónu z rodiny Habsburgovcov.
Anita von Hohenberg
Kňažná Anita von Hohenberg je pravnučkou následníka trónu Františka Ferdinanda a jediným potomkom arcivojvodskej rodiny v Rakúsku.
Je majiteľkou a paňou rodinného zámku Artstetten a starostlivo sa stará o rodinnú hrobku svojho prastarého otca a jeho manželky, ako aj svojho otca Františka von Hohenberga.
Do roku 1980 žila s prvým manželom, francúzskym grófom Romée de la Poeze d’Harambure, v Luxemburgu. Už tridsať rokov je Artstetten jej domovom. Zámok jej pripadol ako dedičstvo a historická úloha postarať sa o pozostalosť ako následníčka Habsburgovcov a jediná z rakúskej vetvy potomkov rodiny po Ferdinandovi d´Este.
Má štyri deti. Zaujíma sa o alternatívnu medicínu a je aktívna v maltézskej pomoci, charite a je veľkou podporovateľkou propagácie turizmu Dolného Rakúska doma, aj vo svete.
Vie sa o nej aj to, že je výborná kuchárka a autorka viacerých originálnych receptov.
Táto veľmi príjemná, vtipná a neokázalá kňažná s noblesou a s úsmevom rozpráva, že mať zámok nie je dnes žiadna výhra. Prináša to veľa starostí, práce, ale aj radosti, ak od návštevníkov dostane kompliment o záhrade, výstavných priestoroch. Niekedy sama sprevádza hostí po zámku. „Je to ťažká práca, ale práca šľachtí,“ hovorí Anita von Hohenberg.
Informácie:
Zámok je otvorený od 1. apríla do 1.novembra
Denne od 9,00-17,30
Vstupné dospelí 8,30
Seniori 7,70
Skupinová vstupenka (15 osôb a viac) 7,20
Foto: autorka článku
