Jakub Palugyay predbehol svoju dobu. Pod Bratislavou vybudoval potrubie, ktorým tieklo víno do vlakovej cisterny, umyté flaše pred naplnením preplachoval vínom a potrpel si na perfektnú adjustáž.
Pod Bratislavou vybudoval potrubie, ktorým tieklo víno Palugyay
Rača je vinohradnícke mestečko pri Bratislave známe kvalitnými vínami, a vinármi a zaujímavou vinárskou históriou.
Dejiny vinárskej Rače a Prešporka sa nespájajú len s tradíciou frankovky, ktorá bola obľúbeným vínom cisárovnej Márie Terézie, ale aj s vínami, ktoré dorábal a po celom svete predával Jakub Palugyay a jeho dvaja synovia Jozef a František.
Raču preslávila frankovka, ktorá sa podávala aj na dvore Márie Terézie, dnes sa s ňou spája aj značka Chateau Palugyay, víno, ktoré sa už v 19 .storočí radilo medzi top vína sveta.
Začínal ako hostinský. Mal spôsoby a výbornú kuchyňu
Vinárske impérium, ktoré nemalo v strednej Európe obdobu a rozsahom výroby ju nenašlo vlastne dodnes, založil v rakúsko-uhorskom Prešporku Jakub Palugyay, podnikavý Prešporčan, ktorý pochádzal z Liptovskej Palúdzky.
Napriek tomu, že o rok uplynie dvesto rokov od jeho narodenia, zostáva prototypom moderného podnikateľa s vínom – počnúc jeho dorábaním a končiac obchodom spojeným s nadčasovým marketingom.
Svoju kariéru odštartoval ako hostinský. Nemecké noviny Frankfurter Zeitung ho v roku 1863 opísali ako človeka „jemných spôsobov, priateľského a ústretového správania“. Palugyayovi vystupovanie pomáhalo v komunikácii s vtedajšou spoločenskou elitou, prispela k tomu aj jeho výborná kuchyňa a delikátne vína. Pripravoval hostinu pre cisára Františka Jozefa počas jeho návštevy Prešporku, neskôr pri vysvätení Ostrihomskej katedrály, jeho vína kraľovali mestským bálom a rôznym kongresom.
Jakub Palugyay bol aj mužom z pozadia revolúcie roku 1848. V jeho chýrnej reštaurácii u Zeleného stromu, dnešného Carltonu, sa schádzali poslanci a tu pri Palugyayovom víne a dobrom jedle snovali plány ako ďalej spravovať krajinu. Palugyay ako bystrý podnikateľ videl v slobode aj príležitosť na rozvoj svojej firmy.
Rakúsko-Uhorsku mu nestačilo. Vyvážal aj do Mexika a USA
V roku 1864 začala firma Jakuba Palugyaya exportovať svoje značkové vína do zahraničia. Aj do takých krajín ako je Mexiko či Spojené štáty americké. Práve vtedy začínajú vína Jakuba Palugyaya získavať ocenenia na medzinárodných výstavách v Terste, Bruseli, Sydney, vo Viedni, v Paríži či v Melbourne.
Ocenené boli najmä tokajské sorty a rizlingy. K titulu dvorného dodávateľa mexického cisára a vojvodu z Nassau pribudli tituly dvorného dodávateľa belgického kráľa aj arcivojvodu Jozefa.
V roku 1871 sa podnik Palugyay stáva dvorným cisárskym a kráľovským rakúsko-uhorským dodávateľom vín. Značka vína Palugyay sa stáva známa nielen po celom Rakúsko-Uhorsku, ale aj po celom svete.
V roku 1910 vybudoval vínovod
Rodina Palugyayovcov bola veľmi vynaliezavá. Ich myšlienka vybudovať v Bratislave pod hlavnou cestou potrubie, ktoré by dopravilo víno z ich pivníc priamo do železničnej cisterny, bola viac ako geniálna.
František Palugyay získal v roku 1910 od mestského úradu stavebné povolenie. Firma Palugyay a synovia sa tak mohla pustiť do výstavby vyše sto metrov dlhého vínovodu. Ten viedol z ich paláca na Pražskej ulici (dnešná budova ministerstva zahraničných vecí) popod cestu smerom na Lamač do budovy železničnej stanice, v ktorej v súčasnosti sídli železničná polícia. Vínne potrubie existovalo ešte v roku 1940.
Pili ho aj na Titanicu
Okrem vínovodu sa mohli Palugyayovci pochváliť aj svojimi pivnicami. Nachádzali sa tu stroje, ktoré dokázali v tom čase prepraviť 100 až 150 vedier vína za hodinu zo suda do suda. Stroje, ktoré umyli a zazátkovali dvetisíc fliaš denne.
Známa bola aj čistota pivníc firmy Palugyay. Svedčil o tom fakt, že umyté fľaše sa ešte pred naplnením preplachovali vínom.
Poriadok, nadštandardná technologická vybavenosť, originálne logistické riešenia a vínovod hovoria o tom, prečo Palugyay predbehol dobu. No nielen ako výrobca. Palugyayov syn Jozef si potrpel na perfektné adjustovanie vína, atraktívny tvar fliaš, grafiku etikiet, kvalitné štuple.
Úspechy na medzinárodných výstavách otvárali Palugyayovým vínam cestu do salónov vtedajšej smotánky a podávali sa v reštauráciách na palubách luxusných zámorských lodí.
Nie všetci vedia, že jedna z najlepších kolekcií palugyayovského vína sa potopila s posádkou a cestujúcimi Titanicu. Možno ani herec Di Caprio, hrdina rovnomenného filmu netušil, aké vína sa podávali na palube legendárnej lode.
Palugyay nebol hocikto, predbehol dobu, udal tón, jeho vinárske dedičstvo je neobyčajné.
Víno Palugyay sa zachovalo
Vína a značka Chateu Palugyay sa zachovali do dnešných dní. V novom prevedení, ešte le
pšie, luxusné, avšak za prijateľné ceny ho na stoly reštaurácií a na pulty obchodov prináša spoločnosť Villa Vino Rača.
Generálny riaditeľ tejto spoločnosti Ján Krampl je pamätníkom prevratných zmien v slovenskom vinohradníctve a vinárstve v Rači.
Račan, ktorý svoj život zasvätil vínu vraví, že Palugyayov príbeh je preňho osobne, ale aj celé súčasné slovenské vinárstvo nesmierne inšpiratívny.
„Palugyay ako značka nemohol zostať len dejinám, len archívnym záznamom,“ hovorí Ján Krampl.
„Preto sme Chateau Palugyay oživili ako atribút krásneho vína, ako odkaz na výnimočný potenciál vinohradov obklopujúcich Bratislavu.Takto predstavujeme Palugyaya ako človeka, ktorý urobil z Bratislavy moderné mesto. Využil jeho prirodzené bohatstvo spočívajúce v mori vinohradov, ktoré obklopovali Prešporok a priľahlé vinohradnícke obce a mestečká.“
Zdroj fotografií: Villa Vino Rača