Stáva aj vám, že mávate ťažkosti, vidíte hmlisto a neostro? Po návšteve oftalmológa, vo väčšine prípadov seniorom, lekár zistí sivý zákal.
Pri kompletnom očnom vyšetrení a pri vyšetrení sietnice sa môžu zistiť špeciálnymi prístrojmi aj degeneratívne zmeny v oblasti sietnice, ktoré môžu mať výrazný vplyv na zmenu videnia.
Spýtali sme sa profesorky PhDr.MUDr. Aleny Furdovej, PhD, z Kliniky oftalmonológie LFUK, čo je makulárna degenerácia sietnice, ako ju liečiť a ako ochoreniu predchádzať.
So zvyšujúcim sa vekom narastá pravdepodobnosť vzniku a rozvoja dgerenatívnych zmien sietnice, pričom vekom riziko výrazne rastie.
Vo všeobecnosti môžeme hovoriť o pacientoch, ktorí majú 50 rokov a viac, ak však porovnáme ľudí od 64 do 74 rokov a nad 75 rokov, tak osemdesiatnici majú trojnásobne vyššie riziko v porovnaní s mladšími.
Každý štvrtý má nejakú formu vekom podmienenej degenerácie makuly (VPDM). Je to daň za dlhší život a v istom veku sa tohto ochorenia dožijeme takmer všetci. Dôležité je však nedožiť sa straty videnia, tzv. praktickej slepoty, keď človek nie je schopný čítať, nerozpoznáva tváre a podobne.
Nie je známe, že by degenerácia makuly súvisela s inými očnými ochoreniami, ako sú napríklad glaukóm alebo sivý zákal. Existujú však odborníci, ktorí si myslia, že je vyššia pravdepodobnosť vzniku degenerácie makuly po operácii sivého zákalu, čiže výmene vnútroočnej šošovky.
Táto skutočnosť sa pomerne ťažko dokazuje, keďže sivý zákal sa obyčajne operuje vo vyššom veku a k degenerácii makuly tiež dochádza vo vyššom veku, takže táto súvislosť môže byť len náhodná. Navyše seniori s operovaným sivým zákalom sa podrobujú pravidelným očným prehliadkam, takže je aj vyššia šanca odhaliť im iné ochorenie zraku.
Ľudské oko má vnútornú, svetlocitlivú vrstvu, sietnicu. Makulárna degenerácia postihuje centrálnu časť sietnice (žltú škvrnu), a to väčšinou v oboch očiach, alebo len v jednom oku, ale druhé oko je postihnuté v priebehu niekoľkých ďalších rokov. Ochorenie má dve formy, a to tzv. suchú a vlhkú.
Aké vyšetrenia musí pacient absolvovať?
Pacient absolvuje kompletné očné vyšetrenie, vyšetrenie očného pozadia, a tzv. OCT – optickú koherentnú tomografiu. Pri tomto vyšetrení sa oskenujú všetky vrstvy sietnice.
Vyšetrenie je dôležité pri väčšine očných zákrokov. Lekárom poskytne dôležité údaje o vnútorných štruktúrach oka, na základe ktorých sa dokážu najlepšie rozhodnúť, aký typ starostlivosti je pre pacienta najvhodnejší.
Optická koherentná tomografia
Vyšetrenie OCT prináša lekárovi oveľa podrobnejšie informácie o stave sietnice a jej jednotlivých vrstvách než to umožňovali doterajšie vyšetrovacie metódy. Prístroj pomocou laserového lúča premeria a dokonale zmapuje sietnicu. Následne vytvorí rezy štruktúrou sietnice na akomkoľvek mieste, ktoré lekár potrebuje zobraziť.
Vďaka dokonalej optike a softvérovému vybaveniu vypracúva lekárovi vysoko profesionálne analýzy a grafické zobrazenie získaných výsledkov. Získajú sa tak relevantné podklady, na základe ktorých môže ďalej posudzovať stanovenie individuálnej liečby.
Čo sa stane so sietnicou pri tomto ochorení?
Suchá forma spôsobuje atrofiu pigmentového epitelu sietnice a fotoreceptorov, pričom zhoršovanie zraku prebieha relatívne pomaly. Táto forma sa diagnostikuje u 90 % postihnutých makulárnou degeneráciou, ale len u 12 – 21% spôsobuje závažnú poruchu zraku.
V prípade vlhkej formy ochorenia dochádza k prerastaniu novovytvorených ciev pod sietnicu, čo spôsobuje presakovanie a krvácanie do sietnice a pod sietnicu, opuch sietnice, prípadne jej odlúčenie. Postihuje len asi 10 % chorých s makulárnou degeneráciou a má pomerne rýchly až dramatický priebeh. Vo vyspelých krajinách býva najčastejšou príčinou praktickej slepoty u ľudí vo veku nad 55 rokov.
Aké sú rizikové faktory?
Medzi rizikové faktory patrí vyšší vek, ale aj genetické vplyvy, pohlavie (viac sa objavuje u žien), kardiovaskulárne ochorenia, cukrovka a vplyvy, ktoré môžeme ovplyvniť sami, najmä fajčenie a zlá životospráva.
Aké sú príznaky a prejavy makulárnej degenerácie?
Aby sme pochopili toto ochoreni, musíme vedieť, že sietnica je hlavným orgánom zraku. Zachytáva pozorovaný obraz a pomocou zrakového nervu ho posiela do zrakových centier v mozgu. Centrálna časť sietnice – makula – zabezpečuje ostré videnie detailov a je dôležitá pri čítaní, šoférovaní a podobne.
Ak teda človek ochorie vlhkou formou makulárnej degenerácie, je postihnutý poklesom centrálnej zrakovej ostrosti – pacient vidí v strede svojho videnia sivé tiene alebo čierne škvrny.
Periférne videnie väčšinou zostáva neporušené. Vplyvom ochorenia stráca človek schopnosť čítania, rozpoznávania farieb, sledovania televízie, či dokonca rozpoznávania tvárí.
Často sa objavujú deformácie vnímaného obrazu a výpadok centrálnej časti zorného poľa, čo môže viesť až k strate samostatnosti a v najhoršom prípade aj k praktickej slepote.
Pri suchej forme ochorenia sa objavuje rozmazané videnie, zhoršené videnie v tme alebo pri súmraku, zhoršená schopnosť zaostrenia, v pokročilej fáze môže dôjsť aj k celkovému výpadku zorného poľa.
Treba si ale uvedomiť, že ani jednu z foriem ochorenia nesprevádzajú bolesti, čiže bolesť nás na toto ochorenie neupozorní.
Aká je liečba makulárnej degenerácie?
Makulárna degenerácia patrí k ochoreniam, ktoré žiaľ nemožno úplne vyliečiť ani modernými liečebnými postupmi. Možno však do určitej miery ovplyvniť ich priebeh a ďalší vývoj ochorenia účinne zastaviť.
Liečbou však nemožno zaistiť normálne videnie. Na zachovanie zraku je však nevyhnutné, aby pacienti prichádzali k lekárovi včas, respektíve, aby pravidelne dochádzali na preventívne prehliadky, pri ktorých možno zaznamenať zmeny na sietnici. Lekári odporúčajú užívať doplnky stravy s obsahom luteínu, vitamínu E a zinku.
Ako ovplyvniť vlhkú formu ochorenia?
Vlhkú formu ochorenia naopak možno ovplyvniť a účinne zastaviť biologickou liečbou vnútroočnými injekciami, ktorú môže v určitom stupni ochorenia doporučiť pacientovi očný lekár.
Biologická liečba potláča rast nových ciev, zabraňuje krvácaniu a opuchom a výrazne zlepšuje zrakovú ostrosť. Liečba je bezbolestná, látka sa aplikuje injekčne po predchádzajúcom znecitlivení priamo do oka. U časti pacientov dochádza k zlepšeniu videnia, u väčšiny sa zmeny na sietnici stabilizujú a ďalej sa nezhoršujú.
Možnosti liečby makulárnej degenerácie sú obmedzené, a preto odborníci odporúčajú nezabúdať na prevenciu, ktorou možno riziko vzniku tohto ochorenia do určitej miery ovplyvniť. Dôležitá je zdravá a vyvážená strava s dostatkom antioxidantov. Celkové ochorenia možno liečiť podľa odporúčaní lekára. To znamená obmedziť fajčenie a chrániť si zrak pred slnkom.
U pacientov v začiatočných štádiach ochorenia, keď ešte nie je potrebné liečiť sietnicu injekciami podávanými do oblasti sklovca, lekár pacientovi doporučí tzv. samovyšetrovanie v pravidelných intervaloch, tzv. Amslerovu mriežku.
Rýchly osobný test na Amslerovej mriežke
Pred sebou máte tzv. Amslerovu mriežku, ktorá testuje správnu funkciu žltej škvrny. Pozorujte ju v dobre osvetlenej miestnosti.
Umiestnite mriežku na čítaciu vzdialenosť (30–40 cm) od svojich očí. Ak nosíte okuliare na čítanie, nasaďte si ich.
Zakryte si jedno oko (to je dôležité!) a druhým zaostrite na bod v strede mriežky (štvorca).
Všimnite si, či nezaznamenáte nepravidelnosti uprostred mriežky – deformácie, vlnité čiary, zmenu veľkosti štvorcov alebo ich chýbanie.
Vyskúšajte druhé oko. Ak zaznamenáte akékoľvek nepravidelnosti, vyhľadajte svojho očného lekára.
https://www.soska.sk/assets/documents/2021/amslerova-mriezka.pdf