S pribúdajúcim vekom je normálne, že pamäť je už trochu menej výkonná. Napriek tomu , ak nám začne zlyhávať pamäť, vyvstáva pred nami prízrak Alzheimerovej choroby. Našťastie ide najčastejšie o planý poplach.
Počas starnutia je normálne, že sa znižujú zdroje pozornosti, ktoré sú nevyhnutné pre zhromažďovanie a registrovanie informácií. Aby sme si niečo dobre pamätali, musíme byť predovšetkým sústredení. Práve sústredenie je často to, čo zlyháva. Napríklad keď vložíme seniorovi do ruky predmet, napr.kľúče alebo telefón, v čase, keď robí niečo iné. Nie je na tom nič divné , ak zabudne.
Dôležité je sústrediť sa
Vďaka testom sú neurológovia schopní presne zistiť, na akej úrovni sa nachádza problém s pamäťou a hovoria, že ak sa sťažujeme na pamäť, nemá to zvyčajne nič spoločné s ochorením. Ide o banálny jav, ktorý vyplýva z poruchy pozornosti. Inak povedané, ak nedávate pozor vo chvíli, keď si chcete niečo zapamätať, pamäť nefunguje alebo len čiastočne. A to, čo sa do nej dostane, v nej dlho nevydrží. Navyše s pribúdajúcim vekom je potrebné oveľa viac sa sústrediť, aby sme si niečo zapamätali. Učenie našťastie zostáva možným, ale vyžaduje viac úsilia a sústredenia. Za určitých podmienok je zjavne ťažké mobilizovať rôzne systémy ukladania informácií do mozgu. Rovnako je to pri depresii, v stavoch úzkosti či znepokojenia, pri nedostatku spánku alebo pri užívaní niektorých liekov, ako sú napríklad benzodiazepíny.
Výhodou staršieho mozgu je schopnosť asociácie. Pamäť nie je škatuľa, ktorú možno plniť a keď je plná, tak pretečie. Čím je človek starší, tým viac má spomienok, a teda možnosti spájať nové poznatky so staršími. Čím viac asociácií vytvárate, tým sú väzby silnejšie a pamäť objemnejšia Tento asociatívny systém umožňuje nielen lepšie ukladanie informácií, ale aj ich ľahšie vybavovanie.
A prečo si ľudia tak ťažko pamätajú mená?
Problém pamätať si mená tkvie v tom, že ich nie je možné k ničomu priradiť. Pokiaľ ide o mená osôb, nemôžeme sa pri ich zapamätaní opierať o žiadnu logiku. V mene žiadna logika nie je. Ako nájsť nejakú logiku, nejaké spojenie, aby sme mohli priradiť meno k určitej tvári alebo telu? Zapamätanie mená môžeme dosiahnuť len jeho neustálym opakovaním, alebo priradením mena k činnosti ktorú daná osoba vykonáva. Táto väzba je však krehká. Nemáme sa teda čím znepokojovať.
Pri Alzheimerovej chorobe je to úplne inak
Problém a postihnuté je predovšetkým uchovávanie informácií. So zvláštnosťou, že chorý nevie o tom, čo zabudol. Navyše pamäť má hrôzu z prázdna, a tak vypĺňa biele miesta, bez toho, aby si chorý uvedomoval, že si vymýšľa. To môže jeho blízkych vyviesť z miery. Pamäť sa zhoršuje podľa toho, ako sa Alzheimerova choroba rozvíja. V počiatočnom štádiu je postihnutá autobiografická pamäť, takže chorý napríklad zabúda, čo robil včera večer. Neskôr sú zasiahnuté relatívne staršie poznatky a nakoniec pretrvávajú len spomienky z detstva. Problém straty pamäti sa netýka len minulosti, ale tiež utvárania nových spomienok. Získavanie nových poznatkov sa stáva veľmi ťažkým. Je to, ako by dvierka umožňujúce spomienkam vstúpiť do pamäti boli zatvorené.
Treba si všímať tieto problémy
1.Problém s vykonávaním bežných činností
Ľudia s Alzheimerovou chorobou pripravia jedlo a nielen že ho zabudnú dať na stôl, ale zabudnú aj na to, že ho vôbec varili.
2.Problém s rečou
Každý má niekedy problém nájsť správne slovo, ale človek s Alzheimerovou chorobou zabúda aj jednoduché slová alebo ich nahrádza nesprávnymi a jeho vety nedávajú zmysel.
3.Časová a miestna dezorientácia
Každý občas zabudne, aký je deň a kam chce ísť. Ale ľudia trpiaci alzheimerom sa stratia aj vo vlastnej ulici a netušia, kde sú, ako sa tam dostali a ani to, ako sa dostanú domov.
4.Problémy s abstraktným myslením
Platenie alebo sledovanie účtov môže niekoho vyviesť z miery, chorý však môže úplne zabudnúť, čo tie čísla znamenajú a čo s nimi má robiť.
5.Odkladanie vecí na nesprávne miesto
Každému sa občas stane, že odloží na zvláštne miesto kľúče či peňaženku, ale pacient s alzheimerom dáva veci na úplne nezmyselné miesta. Napríklad žehličku do chladničky a podobne.
6.Zmeny v nálade a správaní
Každý má niekedy zlú náladu. Človek s Alzheimerovou chorobou však podlieha prudkým zmenám nálady. Náhle a nečakane začne plakať alebo sa rozčúli napriek tomu, že na to nemá žiadny dôvod.
7. Zmeny osobnosti
Ľudské povahy sa bežne do určitej miery menia s vekom, ale chorý sa môže zmeniť zásadným spôsobom. Stáva sa zmätený, podozrievavý, ustrašený…
8. Strata iniciatívy
Keď sme znechutení domácimi prácami, zamestnaním či spoločenskými povinnosťami, je to normálne. Väčšinou sa chuť do práce opäť vráti. Chorý však môže prepadnúť absolútnej pasivite a potrebuje neustále podnety, aby sa do niečoho zapojil.
Poraďte sa s odborníkmi
Vedci sa nevzdávajú a už onedlho príde aj do Európy a na Slovensko liek, ktorý dokáže toto ochorenie spomaliť. Inou cestou sa vybrali slovenskí vedci. Pracujú na vakcíne, ktorá by mohla úplne odstrániť príčinu Alzheimerovej choroby.
Ak je však niekto vo vašej blízkosti zábudlivý, opakovane sa pýta na tie isté veci, prípadne má problémy nájsť správne slová a vy sa obávate či netrpí demenciou, skonzultujte svoj problém s odborníkmi na telefónnej linke
02/ 624 141 43 alebo na www.centrummemory.sk