Dňa 26. augusta tesne pred svojimi 81. narodeninami zomrela televízna moderátorka, herečka Zuzana Neubauerová. Spomína na ňu jej kamarátka, Helena Dvořáková.
Zuzka Neubauerová sa narodila 19. septembra 1942 v Michalovciach, ale vyrastala v Bratislave. Celý život sme sa priatelili. Boli sme povojnové deti, do školy sme začali chodiť v päťdesiatych rokoch, na osemročenku na Jesenského ulici v Bratislave. V triede sme utvorili partiu niekoľkých dievčat, čo bývali okolo Národného divadla a kamarátime sa dodnes. Jednou z nás bola aj Zuzka Neubauerová, ktorá nás práve opustila.
Do Bratislavy prišla z východu a od začiatku bola najexotickejšia možno na celej škole. Vynikala už zjavom, ale zvláštny bol aj jej príbeh. Zdalo sa nám neuveriteľné, že jej rodina bývala v hoteli Carlton, kam sme za ňou aj chodievali, čo podnecovalo naše detské vnímanie. Až neskôr sme pochopili, v akej situácii sa vtedy nachádzala ich rodina: Zuzkina mama bola na východe vydatá za staršieho pána notára, s ktorým mala dvoch synov a keď prišiel do Michaloviec mladý chemický inžinier Fridrich Neubauer, zamilovala sa a vzala si ho.
Narodila sa im dcéra Zuzka, boli šťastní, ale pán Neubauer pôsobil na tie roky príliš slobodne a svetácky, mal nemecké vzdelanie, takže mu ako chemikovi našili machinácie s droždím a zavreli ho. Okolo Zuzky bola teda taká zvláštna tieseň, ako vtedy okolo mnohých, ktorých rodiny prenasledoval režim. Keď Zuzinho otca prepustili z väzenia, Neubauerovci prišli bývať do Bratislavy.
Istý čas pobudli v Carltone a potom dostali podnikový byt. Zuzkin otec začal pracovať v tzv. Dynamitke, Chemických závodoch Juraja Dimitrova, kde zamestnanci dostávali aj bývanie. Tým pádom sa teritórium našej dievčenskej partie rozšírilo z centra mesta až skoro k Rači, kde tento závod stál. Zuza bývala odvtedy už vždy v týchto končinách a posledné roky života vlastne už priamo v Rači. Spomínam na jej detstvo, čo sa vo veľkej miere odohrávalo na kúpalisku Tehelné pole, na Zimnom štadióne, kde sme trávili všetky voľné chvíle. A chodili sme aj na kúpalisko do areálu tzv. Dimitrovky, kde nás Zuzin otec naučil plávať.
![](https://vivasenior.sk/wp-content/uploads/2023/09/ZNeubauerova-RaduzC_640.jpg)
Udávala módu
Veľmi nás mala rada aj Zuzina mama, ktorá pracovala vzhľadom na kádrové hriechy vo výrobe, ale bola to veľká dáma. Videla sa vo svojej krásnej dcére a chcela jej poskytnúť to najlepšie vzdelanie. Zuza chodila na jazyky, na tenis, na balet, bola krasokorčuliarka, tanečnica i modelka. Bola mimoriadne pôvabná a v triede udávala tón aj v móde a bola najšarmantnejšia. Však aj jediná z nás chcela byť herečkou. Zasvätila tomu všetko, ale túžba sa jej nesplnila. Ledva sa dostala s nevyhovujúcim kádrovým profilom na štúdium ekonómie, ktoré aj skončila a stala sa inžinierkou. Povahou a zjavom bola však umelkyňa. A to v jej živote aj prevládlo. Práve v tom čase u nás začínala televízia a Zuzkin osud sa spojil s týmto médiom. Bola úspešnou moderátorkou, konferencierkou, hlásateľkou a napokon aj herečkou. Stala sa miláčikom publika a to aj slovenského aj českého. Mala veľmi milý prejav a bola dobre pripravená.
Tandem s Horníčkom
Niet sa čo čudovať, že Zuzka padla do oka režisérovi Jánovi Roháčovi. Keď pred svetovou výstavou Expo 67 v kanadskom Montreale hľadali hostesky, všimol si ju a vybral ju rovno pre účinkovanie v slávnom Kinoautomate, ktorý mal v Kanade svetovú premiéru. Príbeh na plátne sprevádzala dvojica hercov, Zuzka Neubauerová a Miroslav Horníček. Zuzka bola vynikajúca a Miroslav Horníček si ju veľmi obľúbil, stala sa priam súčasťou jeho rodiny.
Kinoautomat Zuzku katapultoval na výslnie a medzi hviezdy tých čias. Presťahovala sa do Prahy, spolupracovala naďalej aj s Roháčom, s Horníčkom, mala kamarátov v umeleckej smotánke, pracovala aj v Dome slovenskej kultúry, bola tvárou z obrazovky (napr. Desať stupňov ku zlatej), ale naše kamarátstvo pokračovalo ďalej a nikdy sme sa nevzdialili. Zuzka bola veľmi verná kamarátka, čestný a dobrý človek, veľmi potrebovala lásku, aj tú kamarátsku. Bola až zvláštna tým, ako jej na každom záležalo, ako lipla na spomienkach, na spoločných zážitkoch. Aj teraz som až dojatá z akých rôznych kruhov mi ľudia volajú a píšu: Vieš, že Zuzka zomrela? Prepájala mnohých ľudí, hovorilo sa o nej vždy v dobrom.
Férová, kamarátska
Zuzka bola vydatá dva razy, vážnejšie zaľúbená asi tri razy. Však sme si tieto veci hovorili a ku cti jej slúži, aká bola férová aj v ľúbostných vzťahoch. Ozajstná, nekoketná, cudná. Diskrétna, hoci neraz ju duša bolela a aj ona mala svojich démonov a potrebovala sa vykričať. Jeden čas sme obe mali chalupy v Budmericiach, tak viem, že sa vedela obracať aj ako gazdiná, záhradníčka, vinohradníčka. Mala rada psíkov. S vkusom zariadila každý interiér, mala cit pre folklór, harmonizovala svet okolo seba.
Aj v neskorších rokoch na stretávky s našou partiou prichádzala vždy pekne upravená a nápadito oblečená. Ak bola stretávka u nás, pre Zuzu som špeciálne chystala majonézový šalát a šunku od kosti. To milovala a som dnes rada, že toho majonézového šalátu som jej dožičila veľa a ešte aj „so sebou“.
![](https://vivasenior.sk/wp-content/uploads/2023/09/MHornicek-ZNeubauerova_640.jpg)
Zuzka bola veľmi pozorná, keď mi vyšla kniha a venovala som jej ju, hneď si ju prečítala a hovorila mi, čo z nášho spoločného života tam našla. Pred piatimi rokmi začala ale Zuzka v rozhovoroch opakovať jedno a to isté viac razy za sebou a keď sme sa mali stretnúť na vernisáži v Starej radnici, išla do Starej tržnice. Napísala mi potom ospravedlňujúci mail, že je akási popletená. Potom nám oznámila, že to má lekársky potvrdené – skrátka zabúda.
Napriek tomu všetko pokračovalo, zo Zuzinej diagnózy sme si spolu s ňou uťahovali a ona znášala tento stav dobre. Ani za svet nechcela napríklad odísť zo stretávky taxíkom, a vždy došla domov do Rače v poriadku. No život je neúprosný a ešte skôr, než prišiel 26. august, keď Zuzka zomrela, sa z nášho života vytratila do ústrania, lebo už nešlo vyhrávať nad prírodnými zákonmi.
Celkovo to však bolo víťazstvo – Zuzka Neubauerová aj napriek prekážkam osudu dosiahla svoj sen, tlieskali jej v Montreale aj také hviezdy ako Marlene Dietrichová alebo Robert Kennedy. Slovensko ju milovalo. A ona milovala Slovensko. Raz som sa jej pýtala, prečo neemigrovala, keď tu ich rodine ublížili a v Amerike mala priateľov, vedela po anglicky, bola súca do sveta. Prečo teda? „Môžem žiť jedine na Slovensku“, povedala mi. „Všetkých tu poznám a Slovensko je najkrajšie.“ Naozaj milovala tunajšiu prírodu, ľudí, umenie, ale ja si myslím, že bola aj veľmi zraniteľná a taký človek môže síce zožať potlesk v cudzine, ale bolesť mu pofúkajú len doma. A tak Zuzke na rozlúčku – posledné pofúkanie.
Zuzka žila v Rači
Zuzka Neubauerová posledné roky žila v Rači a bola dlhoročnou členkou veľkej rodiny seniorských „jednoťákov“. Na stretnutia aj na zaujímavé akcie sa vždy tešila a chválila naše šikovné členky, ktoré pravidelne piekli sladkosti, ktoré milovala. Spomíname na ňu s láskou, na jej milý úsmev, vždy dobrú náladu a priateľstvo. Zuzka, budeš nám chýbať.
Zdroj: Pravda, Helena Dvořáková.
Úvodné foto: Zuzana Neubauerová, televízna moderátorka, zdroj TV Markíza
Zdroj Foto: archív Zuzany Neubauerovej.