Pravnučka Ľudovíta Wintera spomína na pradedka, ktorý z Piešťan urobil svetoznáme kúpele.
„Čo povedal opinko, to platilo,“ spomína Katarína Frátriková s láskou na svojho prastarého otca. Bol ním geniálny Ľudovít Winter, zakladateľ piešťanských kúpeľov.
„Bol to úžasný človek, prísny, ale dával nám veľmi veľa lásky. Vždy sme vedeli, že chce pre nás len to najlepšie, takže jeho želania sme sa snažili plniť,“ začína rozprávanie o najdôležitejšom mužovi svojho života, ktorého mala šťastie zažiť do svojich pätnástich rokov. Jej prastarý otec zomrel v roku 1968 ako 98-ročný a nad Katarínou a jej mamou držal do konca svojho dlhého a neuveriteľne plodného života ochrannú ruku.
S láskou v srdci
Katarínina mama Agnes, vnučka Ľudovíta Wintera, totiž stratila mamu, Máriu Winterovú Schultzovú, počas druhej svetovej vojny.
Mária, najmladšia Ľudovítova dcéra, zahynula v koncentračnom tábore Bergen-Belsen. Od rodiny ju odvliekli takmer na konci druhej svetovej vojny. Mala len 38 rokov a doma syna a dcéru.
V koncentračnom tábore skončil aj Ľudovít Winter. Po vzniku Slovenského štátu bol pre svoj židovský pôvod (hoci na katolícku vieru prestúpil dávno pred vojnou), perzekvovaný a v roku 1944 ho deportovali do Serede a odtiaľ do Terezína.
Pri návrate domov vážil vtedy 75-ročný muž len 45 kilogramov. Po znárodnení kúpeľov v roku 1948 žil v chudobe a ústraní, no optimizmus a lásku k svojmu mestu nestratil.
Jeho radami sa riadi dodnes
„Opinko žil naďalej v Piešťanoch, no my s mamou sme na jeho želanie odišli bývať do Bratislavy, a k nemu do Piešťan sme chodievali na návštevy a na prázdniny,” pokračuje v rozprávaní pani Katarína.
„Opinko vždy išiel s obedárom po jedlo a potom sme si ho všetci traja rozdelili. Pred každým obedom sme sa pomodlili, poďakovali za pokrm. Neexistovalo, aby sme pri stole nesedeli všetci spolu. ´Katinka moja, povedz mi, ako si strávila deň?´ – vyzval ma a pri mojom opise dňa si vždy našiel niečo, pri čom sa pozastavil, aby mi povedal, ako som to mohla spraviť inak. Týmito láskavými napomenutiami ma vychovával. Pokiaľ nechcel, aby sme vedeli, o čom sa oni, dospelí, pred nami deťmi rozprávajú, používal nemčinu a maďarčinu. S nami deťmi sa však rozprával po slovensky a dával nám veľa múdrych rád, ktorými sa dodnes riadim.“
Musíš sa naučiť robiť dobré skutky
Katarína Frátriková opisuje svojho prastarého otca ako veľmi skromného muža, ktorý denne cvičil jogu a miloval makové šúľance.
„Ku skromnosti viedol aj nás a pripomínal, keď mám sto korún, môžem minút len 99 korún, jedna mi vždy musí ostať. Veľmi mu záležalo na tom, aby som pomáhala ľuďom. Napomínal ma – keď vidíš staršieho človeka, choď a odnes mu tašku. A zakaždým prízvukoval – musíš sa zamerať nie na to, čo chceš ty, ale čo chce ten druhý. Musíš sa naučiť robiť dobré skutky.“
Ľudovít Winter mal na svoju pravnučku rozhodujúci vplyv. Zvolila si zdravotnícku školu a už roky pomáha starším ľuďom ako opatrovateľka.
„Dodnes, keď stojím pred nejakým rozhodnutím, v duchu si kladiem otázku – Čo by na to povedal opinko? S láskou v srdci si na neho spomínam a veľmi si ho vážim za všetko, čo spravil pre nás všetkých aj pre ďalšie generácie. Jeho láska k Piešťanom bola nekonečná.”
Autor: Silvia Rašková
Kto bol Ľudovít Winter?
Študoval na Vysokej škole technickej vo Viedni, no otec ho povolal do Piešťan na pomoc pri vedení kúpeľov. Vizionár Ľudovít Winter už ako dvadsaťročný prevzal kúpele po boku s bratom Imrichom (ten ovládal 6 rečí a pod palcom mal propagáciou kúpeľov, založil aj golfový klub a múzeum. Zomrel v roku 1943). Vďaka Winterovcom sa z Piešťan stali svetoznáme kúpele: vybudovali Františkove kúpele (v roku 1967 boli zbúrané), Pro Patriu, secesný hotel Thermia Palace s kúpeľným domom Irma. Aby sa hostia mali kde zabávať, na okraji nového parku vyrástol Kursalón.
Kolonádový most, najdlhší krytý most na Slovensku, bol ďalší z nápadov geniálneho Ľudovíta. Oslovil vtedy len 30-ročného architekta Emila Belluša a ten jeho ideu zmenil na realitu v podobe jednej z najkrajších a najvýznamnejších funkcionalistických stavieb. Slávnostne ho otvorili v roku 1933, pri vstupe so sochou barlolámača, symbolu kúpeľov, lebo ako hovorieval Ľudovít, bez propagácie sa ďaleko nedostanete.
Ľudovít viedol kúpele pevnou rukou. Vstával o piatej a už o ôsmej mal všetkých skontrolovaných. Jeho zásadou bolo, aby každý odchádzal z kúpeľov s chválospevom. Po prvej svetovej vojne, keď sa nedalo spoliehať na pravidelný prísun potravinových prídelov, vybudovali navyše Ružový mlyn a v talóne mal množstvo ďalších nápadov.
Keď po roku 1945 už nemohol zamerať svoju nezlomnú energiu do kúpeľov, založil firmu na výrobu potravín a sústredil sa na výživu detí. U neho sa zrodil známy BB puding, piškóty, Marína aj Indian keksy.
Po znárodnení kúpeľov v roku 1948 žil Ľudovít v chudobe a ústraní, a hoci mal zakázaný vstup na Kúpeľný ostrov, na Piešťany nezanevrel. Dodajme, že Ľudovít mal tri deti, ale vychovával aj dve bratove. Keď zomrel jeho starší brat František, Ľudovít sa oženil s vdovou po Františkovi, do ktorej bol zaľúbený skôr, ako sa stala bratovou ženou.