Foto: Valéria Pokorná a PhDr. Alojz Luknár (v strede) na stretnutí s predsedom SZPB Ing. Pavlom Sečkárom.
Jednota dôchodcov na Slovensku v roku 2020 oslávila 30 rokov svojej existencie. V priebehu tridsiatich rokov vznikali postupne po celom Slovensku základné, okresné a krajské organizácie.
Dnes má JDS viac ako 100-tisíc členov a v júli ju čaká celoštátny snem, ktorý bude rozhodovať o ďalšom smerovaní. Čo slovenských seniorov združených v JDS čaká a akú pomoc a podporu môže svojim členom poskytnúť, sme sa spýtali podpredsedu JDS PhDr. Alojza Luknára.
Keď sa JDS kreovala v druhej polovici roku 1989, jej zakladatelia si stanovili ako najdôležitejší cieľ chrániť záujmy a zabezpečovať potreby starších občanov Slovenska bez ohľadu na ich politickú príslušnosť, náboženské presvedčenie a národnostnú príslušnosť.
V začiatkoch života Slovenskej republiky to bolo naozaj veľmi potrebné, keď sa tvorila legislatíva nášho štátu. Bolo dobré a správne, že ústredie JDS do nej aktívne zasahovalo predovšetkým v sociálnej a zdravotnej oblasti.
V samotných základných organizáciách JDS sa pochopiteľne riešili aj otázky, čím zaujímavým možno ich činnosť naplniť. Ako robiť spoločné stretnutia príťažlivými. Niekde to bola záujmovo-umelecká činnosť, inde turistika, rekreačný šport.
Za uplynulých 30 rokov sa našlo množstvo príťažlivých činností a z viacerých sa vytvorila aj hodnotná tradícia. Napríklad športové hry, činnosť speváckych, hudobných aj tanečných skupín, inštalovanie výtvarných výstav a podobne. Veľmi vzrástol záujem o turistiku a vzdelávanie. Popri týchto aktivitách stále je dôležitý aj pôvodný zámer JDS – chrániť a obhajovať spoločenské záujmy a práva fyzických osôb v dôchodkovom veku. Presadzovať ich oprávnené požiadavky na spravodlivé a dôstojné dôchodkové zabezpečenie, Ústavou SR zaručené práva na zdravotnú a sociálnu starostlivosť. Obhajoba práv seniorov, ústavných, ľudských aj sociálnych je stále jednou z najdôležitejších aktivít JDS.
Aké má dnes JDS právomoci? Čo môže urobiť, aby sa neutešená situácia dôchodcov zmenila?
JDS má aktuálne viac ako 100-tisíc členov. Je to viac, ako majú všetky politické strany na Slovensku. Preto bolo aj je snahou funkcionárov JDS byť partnerom i konzultantom pre štátne orgány, ale aj orgány miestnych samospráv. Presne ako v rodine, kde sa rešpektujú životné skúsenosti starých rodičov, ale počíta sa aj s ich láskou a pomocou.
V predošlých rokoch sa postupne kreovali ako poradné orgány, napr. Rady starších pri samosprávnych orgánoch, či poslaneckých zboroch, dokonca vznikla rada starších aj pri Vláde SR, prípadne pri MPSVaR SR. Formy spolupráce týchto orgánov s organizačnými stupňami JDS boli sformulované a deklarované v memorandách. V mnohých prípadoch priniesli aj pozitívne, viditeľné ovocie: cestovanie vlakom pre seniorov zdarma, dotácia štátu na rehabilitačno-liečebné pobyty v kúpeľoch, valorizácia dôchodkov, vianočný príspevok a pod.
Avšak v súčasnosti sme svedkami, že v našej spoločnosti narastá negativizmus a nespôsobil ho len COVID 19. Problém je omnoho širší. Vytráca sa slušnosť, ľudskosť, pokora, rešpekt aj solidarita. Všetko, na čom boli naši seniori vychovávaní a k čomu učili svoje deti a vnúčatá. Preto je dôležité, aby JDS prinášala tieto hodnoty späť do našej spoločnosti. Aby opätovne oveľa viac, ako po minulé roky, dávala o sebe vedieť nielen do svojich organizačných štruktúr, ale predovšetkým smerom von, k celej našej spoločnosti a k jej vládnym orgánom. Aby sa domáhala rešpektu. Aby bola vnímaná ako zástupca a hovorca všetkých skoro 1,1 milióna seniorov na Slovensku.
Kto zastupuje a háji záujmy JDS na verejnosti?
JDS na verejnosti zastupuje pani Valéria Pokorná, štatutárny zástupca JDS. V súčasnosti iniciuje na všetkých fórach dôležité požiadavky v prospech seniorov. Ústrediu aj predsedníctvu JDS ide o otvorenejšiu komunikáciu s NR SR, politickými stranami, či ďalšími spoločenskými prirodzenými partnermi.
Len nedávno najviac zarezonovala na verejnosti problematika mimoriadnej valorizácie, 13. a 14. dôchodku či rozmrazenie minimálnych dôchodkov. Nie je ľahké nájsť prospešné riešenie a jeho podporu v parlamente. Preto si JDS hľadá partnerov k spolupráci. Napríklad Združenie miest a obcí, ale aj podporu od politických strán, hlavne prostredníctvom ich poslancov v NR SR.
Hovoriť, vysvetľovať, presviedčať – o to sa sústavne usilujú nielen zástupcovia JDS v Rade vlády SR pre práva seniorov a prispôsobovanie verejných politík procesu starnutia populácie, ale aj funkcionári krajských, okresných aj základných organizácií JDS v rámci svojich kompetencií a možností.
Dostane sa hlas JDS pri prerokovávaní rôznych zákonov do parlamentu?
Toto je mimoriadne dôležité. Inak by boli všetky aktivity iba „na papieri“. Je veľké pozitívum, že opätovne rozvíja svoju činnosť sociálno–zdravotná komisia JDS, ktorá pravidelne prináša spoločne so súčasným vedením JDS riešenia. Tieto, formulované do konkrétnych úprav a znení, sú predkladané všetkým parlamentným stranám a komunikované do médií.
Radi vidíme, keď sa nám u niektorých parlamentných strán darí presadiť, aby si tieto návrhy osvojili a ďalej ich podávali aj v našom zastúpení. JDS potrebuje aj musí byť rešpektovaným partnerom. Veríme, že sa takto podarí aj do budúcnosti presadiť pre seniorov čo najviac dobrých rozhodnutí. Aj keď, bohužiaľ, súčasná vláda nerieši mnoho vecí, ktoré by seniori potrebovali riešiť, verím, že nielen naši členovia, ale seniori bez rozdielu „pozorujú“ tlak, ktorý prináša JDS do spoločenského aj mediálneho priestoru v náš spoločný prospech.
Seniori dnes majú oprávnení pocit, že súčasná vláda ich problémy dostatočne nerieši, najmä keď neustále zdražovanie, problémy v zdravotníctve ich dostávajú do nezávideniahodnej situácie. Nemala by mať JDS zastúpenie v parlamentne, stranu, ktorá by seniorov priamo zastupovala?
JDS je občianske združenie, nie politická strana. Problematika seniorov bola v minulosti neraz predmetom politických bojov. V súčasnosti sa tento boj, žiaľ, ešte viac vyostruje. Škoda, že pre nás to nie je tak, kto viac pomôže, akým spôsobom, či vôbec?! Nemyslíme si, že zastúpenie JDS priamo v parlamente by pomohlo riešiť túto situáciu. Skôr je do budúcnosti potrebné pamätať si, kto navrhoval a aj hlasoval za pomoc seniorom, a kto nie.
Nestačí v čase, keď sa pred voľbami uchádzajú o priazeň voličov budúci poslanci, venovať pozornosť len ich programom. Treba sa po úspešnej voľbe domáhať aj ich plnenia. Treba pozývať poslancov do nášho kruhu, oboznamovať ich s problematikou „strieborného veku“ a získavať ich k jej podpore. Pravda, aj táto spolupráca má svoje hranice. JDS nikdy nebude spolupracovať s politickou stranou s fašistickým pozadím. Preto sme sa nedávno spoločne so Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov rázne dištancovali od schvaľovacieho procesu v NR SR, aj keď išlo o citlivú sociálnu tému.
Svet aj naša spoločnosť sa digitalizuje. Slovenskí seniori zaostávajú v týchto zručnostiach. Ako sa im dá pomôcť?
Zdá sa, že žiadna z predošlých generácií nebola nútená v priebehu svojho života urobiť taký skok vo vnímaní sveta, ako súčasní osem- a sedemdesiatnici. Veď v päťdesiatych rokoch 20. storočia sa ešte len elektrizovali mnohé obce na Slovensku. Každé desaťročie prinášalo nový a nový nielen technický, ale aj spoločenský pokrok. Bolo treba sa mu prispôsobiť, pochopiť ho, prevziať. Tak je to aj s digitalizáciou, hlavne, keď má pomáhať.
Ale súčasne nemôžeme čakať, že to pôjde každému a ľahko. V hre je nielen záujem a vôľa seniora naučiť sa, ale aj jeho súčasný psychický aj zdravotný stav, zabehnutý životný štýl. V ľudskej spoločnosti by aj v dnešnej dobe mal platiť zákon rešpektu, tolerancie a vzájomnej ústretovosti. Úlohou štátu je fungovať v plnej miere pre svojich občanov. Poznať ich možnosti, zabezpečovať ich potreby. To platí aj pre digitalizáciu.
Bude teda stačiť, ak sa seniorom podľa návrhu vlády zakúpia tablety? Myslí sa aj na to, kto ich bude učiť digitálnej gramotnosti a ako sa to bude realizovať?
Nedá sa povedať, že sme v tejto problematike len celkom na začiatku. Po Slovensku sú základné organizácie JDS alebo kluby seniorov, kde si sami zorganizovali takéto kurzy. Majú ich v programe aj UTV a ASV. Nejedného dedka alebo babičku vyškolili ich vnúčatá. Problematiku treba postaviť ináč: Môžu si všetci seniori zakúpiť PC? Môžu si platiť jeho pripojenie? Dokážu držať krok s pokrokom digitalizácie všetkých verejných informačných služieb? Je to podstatné pre ich život vo vzťahu k ich denným nákladom a k výške ich dôchodkov?
V kontexte súčasného zdražovania základných životných potrieb, pretrvávajúcej pandémie a vojnového stavu v susednej krajine to môže pre mnohých seniorov vyznieť nie príliš pozitívne. JDS sa k tejto problematike však postavila ústretovo, lebo stále je veľa seniorov, ktorí sú za pokrok. Organizačne boli veľmi rýchlo vytvorené podmienky, aby pilotné kurzy mohli bežať. A ony sa už aj začali.
Čo by smerom do budúcna konkrétne pre činnosť JDS, ale aj pre kluby seniorov po celom Slovensku malo v tejto oblasti najžiadanejší efekt – dostať kvalitný počítač aj s príslušenstvom do majetku základných organizácií, aby bol dobrým pomocníkom nielen pre komunikáciu s členskou základňou, ale aj pre rozvoj mnohých ďalších komunikačno-propagačných, vzdelávacích aj kultúrnych aktivít.
Koho môžu členovia JDS osloviť, ak majú problém, s ktorým si nevedia poradiť?
V rámci štruktúry JDS svojho predsedu, či už základnej, miestnej, okresnej alebo krajskej organizácie. Predsedníctvo JDS má minimálny administratívny aparát, preto rieši spravidla organizačné a celospoločenské úlohy. Má zriadenú sociálno-zdravotnú komisiu, ktorá sa venuje predovšetkým problematike legislatívy smerom k celospoločenským otázkam a podmienkam života seniorov.
Prostredníctvom webovej stránky www.jds.sk ako aj na stránkach časopisu 3. vek sa môže každý člen JDS podrobnejšie zoznámiť so životom v tomto občianskom združení, o jeho základných dokumentoch, aktuálnych úlohách. Naprieč celou štruktúrou JDS funguje politika „otvorených dverí“ – aj možnosť obrátiť sa s otázkou či námetom na vyšší organizačný stupeň.
Ústredie JDS je otvorené ku všetkých členov JDS, ale aj k verejnosti. Prináša a komunikuje riešenia. Zastupujúca predsedníčka JDS Valéria Pokorná spoločne s podpredsedami JDS, členmi predsedníctva ako aj ďalšími funkcionármi jednak zabezpečujú chod celého občianskeho združenia v zmysle jeho stanov, ale súčasne riešia aj otázky, výzvy a úlohy každého dňa, ktoré k JDS smerujú a jeho činnosť ovplyvňujú. Zo svojej práce sa zodpovedajú republikovej rade a každé štyri roky snemu JDS. Práve XII. snem JDS sa pripravuje na 22. a 23. júna 2022.