Slovensko má šesť vzácnych kultúrnych pamiatok UNESCO zaradených do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Možno nie všetky poznáme...
Do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO sú zahrnuté monumenty, architektonické diela, archeologické nálezy a monumentálne skulptúry, skupiny budov a náleziská, ktoré majú z hľadiska histórie, vedy alebo umenia svetový význam a výnimočnú hodnotu. V tejto kategórii je zaradených aj šesť lokalít Slovenska: mesto Banská Štiavnica a technické pamiatky v okolí, Levoča, Spišský hrad a okolie, rezervácia ľudovej architektúry vo Vlkolínci, jadro mesta Bardejov, drevené kostoly Karpatského oblúka a Limes Romanus pri Dunaji.
Mesto Banská Štiavnica a technické pamiatky jeho okolia
Banská Štiavnica je výnimočná svojou polohou, nachádza sa vo vnútri sopečného útvaru, Štiavnického stratovulkánu, ktorá vznikla prepadnutím jadra sopky po niekoľkých erupciách pred viac než 13 miliónmi rokov. Práve lokalita jej vydláždila cestu k zisku titulu najstaršieho banského mesta na Slovensku a slobodného kráľovského banskéhomesta. Vyniká svojím nerastným bohatstvom a s tým súvisiacou ťažbou striebra a iných kovov. Aj napriek tomu, že bola založená v 13. storočí, dôkazy o primitívnej forme baníctva siahajú už do bronzovej doby.
Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia
Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia, to je súhrnný názov pre súbor kultúrnych pamiatok v Prešovskom a Košickom kraji. Pôvodný zápis do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO z roku 1993 obsahoval len časť zo spomínaných objektov, až v roku 2009 bol skompletizovaný, keď doň pribudlo historické jadro mesta Levoča. Tvorí ho zoskupenie historických kultúrnych pamiatok na Námestí Majstra Pavla, najväčšom stredovekom námestí v celej strednej Európe. Okolo neho je zachovaná mestská hradba s dĺžkou až 2,5 km. Dominantou je Bazilika sv. Jakuba s desiatimi oltármi, z ktorých jeden vyniká nad ostatné. Je to najvyšší drevený gotický oltár na svete – 18,6 m vysoké dielo Majstra Pavla.
Súčasťou zápisu je aj Spišský hrad, najväčší opevnený stredoveký komplex v strednej Európe, románska Spišská Kapitula, mesto Spišské Podhradie (vďaka svojim zachovaným meštianskym domom), ranogotický Kostol Ducha Svätého so stredovekými freskami v dedinke Žehra a travertínová kopa Dreveník. Všetky spomínané pamiatky tvoria unikátnu skupinu objektov významných pre kultúru Slovenska aj sveta.
Rezervácia ľudovej architektúry vo Vlkolínci
Súčasťou mestských častí Ružomberka je unikátna podhorská osada Vlkolínec, prvýkrát spomínaná v roku 1376. Napriek tomu, že je rezerváciou ľudovej architektúry pozostávajúcej z viacerých pôvodných zrubových stavieb a iných objektov, je dodnes obývaná. Európsky, až svetový význam jej dodáva fakt, že je jedinou slovenskou obcou, ktorá dodnes nebola narušená novou výstavbou. Vďaka tejto neporušenej pripomienke drevenej architektúry horských a podhorských oblastí Slovenska si vyslúžila od roku 1993 miesto v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Vlkolínec bol typickou drevorubačskou a pastierskou obcou. V jednom z typických roľníckych domčekov je umiestnená expozícia Liptovského múzea, ktorá je zrkadlom spôsobu života obyvateľov tejto oblasti. Svoje dôležité miesto v obci mal od nepamäti rímskokatolícky Kostol navštívenia Panny Márie, no k najfotogenickejším objektom osady patrí drevená zvonica a zrubová studňa.
Historické jadro mesta Bardejov
Bardejov si vyslúžil čestné miesto v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO v roku 2000. Námestie je príkladným vzorom štruktúry obchodných miest v 13. – 14. storočí. Veľké trhové námestie je z troch strán obklopené meštianskymi domami a poslednú stranu, s výhľadom na celé jadro mesta, tvorí Kostol sv. Egídia, ktorý s 11 oltármi tromfol aj Baziliku sv. Jakuba v Levoči.
Námestiu dominuje budova radnice. Celý areál je uzatvorený do mestských hradieb. Bardejov je dokonalým príkladom multikultúrnej a multietnickej spoločnosti tých čias. Okrem miestnych obchodníkov totiž v meste našlo domov aj židovské etnikum. Dôkazom je synagóga z 18. storočia a blízke objekty, napríklad rituálne kúpele.
Drevené kostoly v slovenskej časti Karpatského oblúka
Ak je niečo v otázke architektúry pre Slovensko typické, tak sú to drevené kostolíky. Tieto rímskokatolícke, protestantské, gréckokatolícke a evanjelické chrámy zo 16. – 18. storočia sú dôkazom vysokej náboženskej tolerancie v časoch uhorskej monarchie. Pôvodne ich bolo na Slovensku viac ako 300, dnes ich tu stojí okolo 50, pričom do zoznamu UNESCO je zapísaných osem. Od roku 2008 sú pod krídlami svetového dedičstva rímskokatolícke kostoly v Tvrdošíne a Hervartove, gréckokatolícke chrámy v Ladomirovej, Ruskej Bystrej a Bodružale a evanjelické artikulárne kostoly v Hronseku, Leštinách a Kežmarku.
Rímske antické pamiatky na strednom Dunaji – Limes Romanus
Dunajský limes, zapísaný do zoznamu UNESCO v roku 2021, je skvelým príkladom medzinárodnej spolupráce na udržanie kultúrneho dedičstva. Ide totiž o rozsiahly zápis, ktorý zahŕňa desiatky pamiatok vedúcich hranicou bývalej Rímskej ríše. Vo svojej zlatej dobe sa „hranica“ tiahla cez tri kontinenty. V súčasnosti sa pamiatkové pásmo začína v Británii – Antoninovým valom –, tiahne sa cez Európu a končí sa dvomi archeologickými náleziskami na Slovensku: rímskym vojenským táborom Gerulata v bratislavských Rusovciach a rímskym vojenským táborom v Iži.
Zatiaľ čo prvý spomínaný bol súčasťou opevnenia na hraniciach, druhý bol predsunutou pevnosťou. Nomináciu na zapísanie do zoznamu UNESCO podalo Slovensko spoločne s Rakúskom a Nemeckom, pretože zápis sa týka až 77 pamiatok na území spomínaných štátov. V najbližších rokoch sa budú o doplnenie uchádzať aj ďalšie krajiny: Maďarsko, Chorvátsko, Srbsko, Bulharsko a Rumunsko, ktorými hranica bývalého impéria pokračuje.
ZdrojFoto: Jozef Šujanec, archív red. a pixabay.com