Ako je to, keď v láske (ne)funguje všetko vždy ako má.
Aj o tých najchúlostivejších otázkach intímneho života dokáže rozprávať zábavne a pútavo a zaujať publikum. Niet divu, že jeho prednášky sú aj na Slovensku vypredané.
Viac ako 5 desaťročí pôsobil ako gynekológ, pôrodník a popularizátor sexuológie. O sexe vie všetko, nielen z vlastnej skúsenosti, ale o svoje životné poznatky sa s ním podelili už tisícky žien a mužov. O názoroch na sexuálne otázky porozprával čiperný osemdesiatnik, známy český sexuológ Radim Uzel.
V dnešnej dobe ste populárnejší, ako kedysi. Čím si to vysvetľujete? Je to výsledok dlhoročnej praxe alebo jedinečného pútavého štýlu?
Samozrejme, je to jedno s druhým. Okrem dlhodobej a dnes už skončenej lekárskej praxe učím na vysokej škole a zastávam funkciu súdneho znalca vo svojich oboroch. Som aj dlhodobým ochotníckym hercom, rád prednášam a baví ma to.
O tom, že sex po šesťdesiatke nie je žiadne tabu, hovoríte nielen vy, ale aj štatistiky.
Rovnako ako život, ani sex po šesťdesiatke nekončí. Sex je v staršom veku oveľa podstatnejší a častejší, ako si mnohí myslia. Podľa americkej štúdie tri štvrtiny dospelých medzi 57 až 64 a polovica od 64 do 75 a tretina starších ako 75 ročných ľudí sú sexuálne aktívni.
Títo starší ľudia sa venujú sexu dokonca trikrát do mesiaca. A to, že vekom občas prichádzajú určité komplikácie, existujú metódy, ktoré ich dokážu vyriešiť a sexualita medzi staršími pármi môže byť stále obohacujúcou a príjemnou zložkou vzťahu a celkového života.
Zníženie sexuálnej aktivity a strata chuti na sex pritom súvisí predovšetkým so zdravotnými problémami a niekedy aj s tým, že najmä ženy v tomto veku nemajú pri sebe sexuálne aktívneho partnera.
Za polstoročie ste veľa párom poradili ako skvalitniť sexuálny život. Vždy ste boli spokojný s výsledkom?
Klamal by som, kedy som tvrdil, že áno. Liečil som jednu pacientku pre dlhotrvajúcu neplodnosť. Nakoniec som zistil, že vôbec nemá pohlavný styk. Odporučil som jej , aby sa doma opýtala manžela či „nechce“ alebo „nemôže“. Totiž obe tieto poruchy sa liečia inak. Za štrnásť dní mi pri kontrole oznámila, že manžel prehlásil, že „kašle na to“. Vtedy sa tá liečba naozaj nepodarila.
Pravdepodobne to súvisí aj s tým, že sa zmenili sexuálne nároky žien. V čom vidíte v porovnaní s vašimi profesionálnymi začiatkami najväčšie zmeny?
V dobe mojej mladosti nebolo slušné, aby žena mala nejaké sexuálne túžby. A pokiaľ ich mala, tak sa o tom nerozprávalo. Dnešná sexuológia ženám priznáva v sexe úplnú rovnoprávnosť. Ženy väčšinou vyžadujú od partnera iný prístup. Máloktorá žena má dlhodobo biologickú túžbu po sexe, takže jej chvíľu trvá než sa v nej prebudí vášeň.
Niektorá potrebuje ako predohru fyzické maznanie, iná sa chce porozprávať, či vychutnávať ticho. Jeden z najväčších mýtov je, že pre ženu sexuálny život končí prechodom. U žien v tomto období dochádza k rôznym zmenám, rozhodne však to nie je koniec sexuality.
A ako je to s mužmi?
Muži by si mali uvedomiť, že impotencia, čiže neschopnosť dosiahnuť a udržať erekciu nie je ani tak záležitosť starnutia, ako skôr psychický problém. Impotencia je liečiteľná a nemusí byť trvalá. Podľa štatistiky za impotenciu môžu z 25-percent lieky na krvný tlak, srdce a vredy. Avšak aj títo ľudia majú šancu na zlepšenie stavu, ak obmedzia solenie, alkohol a ostré korenie. V každom prípade však, ak má muž problémy s erekciou, mal by navštíviť lekára, niekedy stačí aj psychológ, urológ, sexuológ, či internista.
Hádzať vinu na starnutie je nezmyselné. Neexistuje veková hranica, podľa ktorej by mal byť sex tabu. Mužom, ktorí chcú byť po sexuálnej stránke, čo najďalej aktívni radím, dbajte na svoj životný štýl a zbytočne sa neštylizujte do úloh nefunkčných starčekov. Platí to najmä pre mužov, ktorí často svoje problémy s erekciou bagatelizujú, a tak svoje problémy zbytočne prehlbujú.
Rovnoprávnosť, ale má aj svoje temné stránky. Podľa nedávno uverejnených údajov počas pandémie koronavírusu v Číne enormne vzrástol počet rozvodov. Myslíte, že aj u nás mohla mať karanténa takýto dopad?
Nič nie je vylúčené a štatistiky sa ešte nerobili. Faktom je, že dlhodobý spoločný pobyt partnerov v jednom uzavretom priestore je zhubný a čoskoro si začínajú liezť na nervy. Dôležité je vždy na určitý čas sa čiastočne separovať. Dá sa to zariadiť aj v malom byte. Treba si nájsť kútik, kam za mnou v určitom čase nikto nemôže prísť.
Karanténa však môže na druhej strane znamenať aj šancu pre partnerov nájsť si cestu k sebe na reštart. Máte návod na najúčinnejšie metódy „hľadania cesty” k sebe?
Sľúbiť si vzájomnú toleranciu, pokúsiť sa partnerovi vyjsť v ústrety a urobiť mu radosť. Samozrejme lepšie sa to radí, než skutočne robí. Nie každý to dokáže.
Na jednej z vašich prednášok ste tvrdili, že manželský zväzok je predovšetkým ekonomická záležitosť a láska sa berie akosi automaticky – buď príde, alebo nepríde, ale ekonomika funguje vždy. Je to dosť pragmatický názor, ale čo s pármi, u ktorých ekonomika funguje na jednotku, ale láska aj v tom najlepšom prípade len na štvorku?
Láska sa nedá kupovať. Tá buď je, alebo nie je. Nikdy nemôže fungovať celoživotne v rovnakej intenzite. Aj sexualita podlieha ekonomickým zákonom. Vo väčšine prípadov žena predáva a muž kupuje. Mám na mysli pochopiteľne nepeňažné naturálne plnenie. Manželstvo je cena, ktorou muž platí za sex. A sex je cena, ktorou žena platí za manželstvo. Už náš slávny spisovateľ Milan Kundera niekde povedal, že žiadny muž sa nežení, muž je vždy „ženený“. Ale je to na diskusiu, ktorú na svojich prednáškach vždy očakávam.