Napísala nám čitateľka Adélka a poslala báseň, ktorá ju zaujala.
Požiadala nás o uverejnenie, lebo si myslí, že žiaľ vypovedá o dnešnej uponáhľanej dobe, keď často nie je čas na dobré a láskavé vzťahy v rodine.
Nemám čas
Nemám čas, povedala mi moja dcéra,
povedala mi to dnes, tak isto aj včera.
Nemám čas, povedal mi môj syn,
kedy ho bude mať, to vie Boží Syn.
Máte všetci autá, môžete sem zájsť,
ale my ten čas nemôžeme nájsť.
Máme veľa práce, veľa povinností,
keď je chvíľa voľna, pozveme si hostí.
Ty si predsa sama, tak prídi Ty k nám!
Že máš biedne zdravie, nohy starý krám?
Máte všetci telefóny, môžete zavolať:
Mamka naša drahá, akože sa máš?
Darmo čakám, darmo dúfam, že sa ozve cit,
čo sa s vami deti stalo, neviem pochopiť.
Darovala som vám život, dala lásky veľa,
prosila o požehnanie nášho Stvoriteľa.
Čo je bolestnejšie pre nás staré mamy,
máme svoje deti, a predsa sme samy.
Emerencia Dubeková