Dlhoročný riaditeľ Galérie mesta Bratislavy, člen medzinárodného združenia výtvarných teoretikov AICA, expert Európskej komisie pre kultúru so sídlom v Bruseli v Belgicku, nositeľ viacerých ocenení, autor kníh a publikácií.
O vzťahu k umeniu, umelcom a vkuse Slovákov k umeniu sa rozprávame so súdnym znalcom a špecialistom na súčasné a moderné umenie Ivanom Jančárom.
Ste absolventom Vedy o výtvarnom umení na Filozofickej fakulte UK, máte veĺa záujmov, získali ste viaceré tituly, ocenenia za vaše práce v tomto odbore a roky sa obrazom i sochám venujete profesionálne. Čím je pre vás kvalitné umenie?
Je súčasťou mojej existencie, oslovuje ma jeho jedinečnosť.
Špecializujete sa na súčasné a moderné umenie. Aký je váš vzťah k iným obdobiam?
Manželka aj ja milujeme staroveké umenie. Pri návšteve niektorých veľkých svetových múzeí, väčšinu času strávime práve pri egyptskom, asýrskom či babylonskom umení. Mali sme to šťastie, že ešte pred vojnou sme mohli viackrát navštíviť Sýriu. Prekrývanie sa jednotlivých vrstiev histórie umenia je v tejto krajine neuveriteľné. Ale mám veľmi rád aj románske umenie, gotika patrila vždy medzi obdobia, ktoré ma svojou spiritualitou dokázali ovládnuť. Renesancia je taktiež fascinujúca, barok ma svojou pompéznosťou nevedel až tak osloviť, i keď aj v tomto období vznikli ojedinelé diela.
Vaša autorská činnosť je veľmi bohatá. Napísali ste 30 kníh, množstvo katalógov, publikovali stovky článkov o umení. Dokážete ešte vždy nájsť niečo originálne a nadchnúť sa novými dielami našich umelcov?
To je práve na umení fascinujúce. Našťastie nielen vo svetovom výtvarnom umení, ale aj u nás na Slovensku sa zrazu objaví niečo nové, dokonca by som povedal, že vzácne. Už si myslíte, že ste videli takmer všetko, že niečo originálne sa už ani nemôže objaviť a zrazu uvidíte niečo iné. Je toho ako šafránu, ale z času na čas sa niečo také objaví a nesúvisí to vždy len s príchodom nových technológií.
Poznali ste a poznáte mnohých výtvarníkov, umelcov. Mali ste s mnohými výtvarníkmi osobné, priateľské vzťahy. Kto z umelcov vám bol, je, najbližší?
Toto je trochu háklivá otázka, ale skúsim odpovedať. Z tých nežijúcich mi bol mimoriadne blízky Koloman Sokol, ktorého som mal možnosť viackrát navštíviť a spolu s americkou teoretičkou Lee Karpiscak o ňom napísať aj dve knihy, podieľať sa na filme o jeho živote a tvorbe, či robiť kurátora jeho výstav v Maďarskej národnej galérii, v Slovenskej národnej galérii a niekoľkých ďalších. Po jeho smrti ma pozval jeho syn George, aby sme spolu s Lee spracovali jeho pozostalosť. Bola to veľká príležitosť ako vidieť aj diela, ktoré majster nikdy neukazoval.
Mimoriadne blízkym umelcom bol pre mňa Juraj Meliš, ktorý žiaľ už zomrel. Mimochodom, okrem toho, že som mu písal dve monografie (druhú spoločne s Katkou Bajcúrovou), robil som oponenta diplomových prác všetkým jeho poslucháčom na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Množstvo stretnutí dlho do noci v jeho ateliéri bolo nezabudnuteľných. Cítim sa veľmi poctený, že napriek vekovému rozdielu ma viaže blízke priateľstvo s legendou nielen nášho umenia s Alexom Mlynárčikom a mal som možnosť realizovať jeho veľkú výstavu a napísať k nej aj publikáciu.
Samozrejme musím spomenúť Maťa Kréna, s ktorým spolupracujem už takmer 40 rokov. V súčasnosti pracujem aj na monografii Sveťa Ilavského, s ktorým sa priatelím už od našich štúdií, teším sa na jeho výstavu na jeseň 2023 v Danubiane. Autorov, s ktorými ma spája priateľstvo a ktorých tvorbu si na Slovensku mimoriadne vážim, je však omnoho viac.
Počas riaditeľovania, aj na cestách v zahraničí ste stretli veľa významných umelcov. Koho považujete za najvýraznejšiu svetovú osobnosť výtvarného umenia vo svete, ale aj u nás na Slovensku, prípadne v Čechách, veď dlho sme umelcov oboch štátov vnímali ako spoločných.
Rovnako zložitá otázka ako predchádzajúca, zo slovenských by som určite okrem už spomínaných doložil Milana Dobeša, Janu Želibskú a samozrejme Romana Ondáka, ktorému sa podarili mimoriadne sa presadiť na medzinárodnej výtvarnej scéne. Z Čiech mi napadajú Ján Mančuška, Kateřína Šedá, Jiří Příhoda či Jiří Kovanda. Z tých svetových je to Gerhard Richter, Bill Viola, Anish Kapoor, Christo či James Turrell.
V tejto súvislosti prezraďte, máme na Slovensku vzácne, unikátne zbierky, výtvarné diela?
Na Slovensku je niekoľko kvalitne koncipovaných zbierok výtvarného umenia, verejne sa prezentuje zbierka Galérie Nedbalka, v Slovenskej národnej galérii by to mala byť po ukončení rekonštrukcie vystavená časť zo zbierky rodiny Zubalovcov, ktorí im ju darovali. Kvalitná je aj zbierka Art Fond a niektoré ďalšie. Ojedinele sa u súkromníkoch nájdu aj diela svetového umenia, ale neviem u nás o nikom, kto by vlastnil takto koncipovanú zbierku.
Ste známy aj ako propagátor umenia, ale nedávate si servítku pred ústa, keď vás niečo trápi. Čo je dnes problémom umenia?
Zrejme narážate na to, že som sa dosť ostro vyjadril voči prehláseniu súčasného riaditeľa Kunsthalle, že umenie musí byť politické. Vždy som bol zásadne proti tomu, aby umenie muselo byť nejaké. Ak niekto chce robiť politické umenie, nech sa páči, umenie vždy dokázalo veľmi aktuálne reflektovať dobu a politické umenie bolo v mnohých prípadoch mimoriadne prínosné. Ale nesmieme nikoho nútiť, aby jeho umenie bolo nejaké, najmä nie politické. A nepáči sa mi aj presadzovanie na rôzne odborné posty ľudí, ktorí na to jednoducho nemajú a dokonca zavádzajú o svojich skúsenostiach a odbornosti.
Čo si myslíte o výtvarnom vkuse Slovákoch? Rozumejú výtvarnému umeniu – modernému, alebo len starému?
Mnohí dokážu vnímať umenie asi tak do polovice minulého storočia, iným je úplne ukradnuté. Stretávam sa aj s tým, že v honosnej vile majú zavesené vyslovené gýče, ale našťastie sú aj ľudia s vytríbeným vkusom.
Prežívame už druhý rok ťažkú dobu. Majú ľudia v tomto období záujem o umenie alebo sú zahltený problémom, ktorý sa na nás denne z médií valí?
Je len prirodzené, že v ťažkých dobách sa umeniu menej darí a existenčné problémy ho odsúvajú na okraj záujmu. Mnohí umelci sa ocitli vo veľmi zložitých situáciách, galérie boli zatvorené a aj teraz zaznamenávajú zníženú návštevnosť.
Ste špecialistom na súčasné a moderné umenie a súdnym znalcom. Mnoho ľudí vlastní doma po rodičoch obrazy aj výtvarné diela a možno ani netuší aký podklad doma majú.
Počas svojej takmer 40-ročnej praxi som zažil množstvo rôznych situácií, keď majitelia nevedeli, akú hodnotu má dielo, ktoré vlastnia. Zriedkavo sa stalo, že priniesli dielo, o ktorom nevedeli, že majú niečo výnimočné. Samozrejme sa veľmi tešili, keď som ich informoval, aké jedinečné je toto dielo. Oveľa častejšie bolo, že si mysleli, že majú niečo výnimočné, ale opak bol pravdou. Vlastnili bezvýznamné dielo, kópiu či reprodukciu, v mnohých prípadoch falzifikát.
Čo odporúčate, kam by sa mali obrátiť aby získali správny odhad na dielo ktoré vlastnia?
Najlepšie je obrátiť sa na súdneho znalca. Taktiež odborní pracovníci v galériách vedia zväčša posúdiť dielo, ktoré vlastníte. Ďalšou z možností je obrátiť sa na renomovanú aukčnú spoločnosť.
Vašim najnovším pôsobiskom je RTVS, kde budete mať na starosti ako projektový manažér Galériu Slovenského rozhlasu .Aké máte plány?
Budova Slovenského rozhlasu sa sama o sebe unikátnym architektonicko výtvarným dielom Štefana Svetka s rozsiahlym a inšpirujúcim výstavným priestorom. Mám veľké ambície tu robiť kvalitné tematické výstavné projekty spojené aj s mnohými vzdelávacími programami, ktoré bude pripravovať moja skúsená kolegyňa Danka Čarná. Generálny riaditeľ pán Rezník nám poskytol skutočne široký priestor na realizáciu. Prvú výstavu otvoríme v polovici januára a už mám pripravený program na budúci rok.
Mohli by ste nám ho prezradiť?
Samozrejme, rád. Prvou bude výstava Ľudské bytosti, po nej to bude projekt Sedem smrteľných hriechov / Sedem cností. Na túto výstavu som už oslovil viacero autorov, ktorí mi pripravujú diela s týmito témami. V ďalšej budeme prezentovať diela týkajúce sa vesmíru, napokon to bude výstava Najlepší slovenský obraz 2000-2020. Oslovíme viacero teoretikov výtvarného umenia, aby nominovali obrazy, ktoré považujú z tohto obdobia za najvýznamnejšie. Už máme aj jeden titul do nasledujúceho roku. Zabudnutí. O tejto téme som dlhšie rozmýšľal, navrhoval mi ju aj Vlado Kordoš, ktorý vymyslel aj jej názov. Budeme tam prezentovať tvorbu umelcov, ktorá bola výnimočná, ale rôznymi hrami osudu sa na nich zabudlo.