Fašiangy boli a sú obdobím plným zábavy, plesov, maškarád a najmä dobrého jedla.
Ide o obdobie od Troch kráľov, teda 6. januára, po Popolcovú stredu. V tomto roku pripadá fašiangová nedeľa na 19. februára, a zakončia ich utorkové veselice 21. februára.
Pôst začne v stredu 22. februára a potrvá až do 6. apríla. Kedysi sa počas fašiangov dosýta hodovalo, pretože potom nasledoval štyridsať dňový pôst pred Veľkou nocou, ktorý sa v časoch minulých striktne dodržiaval.
K fašiangom patria neodmysliteľne aj šišky, fánky, božie milosti. Dnes dostanete kúpiť šišky počas celého roka a pod anglickým názvom donuts sú ešte aj všelijako krásne nazdobené.
Keď som bola dieťa, boli šišky výsadou fašiangov, jednoducho robili sa len počas tohto obdobia. Presnejšie – u nás v rodine ich robila „naša starenka“. Od šišiek ako ich poznáme z obchodov sa líšili – neboli guľaté, ale podlhovasté a na obidvoch koncoch sa urobilo niekoľko zárezov, ktoré vyzerali ako miniprstíky na nohe.
Ako deti by sme najradšej jedli len tieto prsty, lebo boli krásne chrumkavé. Na šišky sa nedával nijaký džem, ani sa neplnili, jedli sa len pocukrované.
Aj myši súčasťou fašiangov
Keď sa starenke nechcelo robiť šišky, robila „myši“. Bolo to také isté cesto, ale to sa len odoberalo lyžicou a dávalo do rozpáleného oleja. Zostala som v miernom šoku, keď som nedávno písala o histórii šišiek a našla som informáciu, že v Rakúsku existuje tiež pečivo, ktoré sa volá Mäuse, teda myši a je to presne to isté, čo robila naša starenka. Potom som si spomenula, ako nám rozprávala, že chodili „súžit do Rakús“…
Božie milosti
Okrem šišiek sa u nás robievali raz to roka a to tiež vo fašiangovom období Božie milosti, ktoré niekde nazývajú fánky. Pravdupovediac neviem, prečo sa tak volali, tie vždy robila mama. Na rozdiel od kysnutého cesta, toto bolo podobne rezancovému a bolo veľmi tuhé, takže rozvaľkať ho na tenúčko bol malý športový výkon. Vyprážali sa v oleji alebo v masti, posýpali sa cukrom a boli úžasne chrumkavé, Odolať im a nezjesť naraz aspoň päť sa nedalo… Takže nielen po Vianociach, ale aj po fašiangoch hrozil povážlivý prírastok na váhe.
Mama okrem toho robievala šišky, ktoré mala v kuchárskom zošite s receptami nazvané šišky špéci. Boli jednoduchšie ako klasické šišky, lebo nekysli. Dával sa do nich tvaroh, takže to bol vlastne moderný recept, keďže obsahoval dnes toľko ospevované proteíny. Jednoducho, moderné varenie existovalo aj pred polstoročím.
Šišky špéci
500 g tvarohu, 270 g hladkej múky špeciál, 1 čl sódy bikarbóny, 3 PL práškového cukru, 1 vanilkový cukor, 3 vajcia, citrónová kôra
Všetky suroviny zmiešame, vypracujeme cesto a vyvaľkáme ho na hrúbku asi 1 cm. Vykrajujeme pohárom alebo formičkou šišky a vyprážame v horúcom oleji. Alternatíva – vyvaľkáme cesto na hrubšie a odkrajujeme ho lyžičkou.
Božie milosti
250 g hladkej múky špeciál, 250 ml pochúťkovej smotany 3 žĺtky, štipka soli, 1/2 bal. vanilkového cukru, trochu rumu (umu)
Cesto spracujeme, vyvaľkáme a pokrájame na obdĺžniky. V každom urobíme radielkom pozdĺžne niekoľko zárezov a cesto rôzne poprekladáme. Vypražíme v horúcom tuku. Musí ho byť veľa, aby božie milosti v ňom plávali, takže je dobré ich pražiť v malom hlbokom kastróliku, Ešte teplé posypeme práškovým cukrom.