Statky zmätky. Dedičstvo a dedenie vždy vyvoláva v rodinách veľa otázok. Často si pri týchto problémoch pomyslíte, či nie je lepšie tým, ktorí nemajú nič a nemusia si nad hľadaním správneho riešenia lámať hlavu.
A keďže ako vraví Francis Bacon: Scientia potestas est, vedomosť je moc, oslovili sme advokátku JUDr. Janu Markechovú, ktorá rozoberá otázky, ako ešte počas svojho života podľa svojej vlastnej vôle rozhodnúť o tom, kto a v akej miere zdedí po smrti majetok a ako také rozhodnutie urobiť.
Alebo je lepšie za života nahromadený majetok v pokročilom veku radšej predať a peniaze získané z predaja rozdeliť podľa svojho najlepšieho uváženia, alebo si ich užiť?
A čo tak darovať alebo predať majetok, napríklad byt ešte za života a uspokojiť sa s právom doživotného užívania? Alebo či nie je najlepšie spísať závet? A aj kedy a ako sa dedí zo zákona a zo závetu a či sú neopomenuteľní dedičia chránení.
Kedy sa dedí?
V ustanovení § 460 Občianskeho zákonníka je ustanovené, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Pri prechode majetku dedením platí princíp, že dedičia vstupujú do práv a povinností poručiteľa (okrem tých práv a povinností, ktoré smrťou poručiteľa zanikajú), a to priamo zo zákona a v celom rozsahu. Pod dedičstvom je potrebné rozumieť poručiteľove majetkové práva a povinnosti, vrátane jeho dlhov.
I napriek tomu, že sa dedičstvo nadobúda ku dňu smrti poručiteľa, dedičia môžu s dedičstvom voľne nakladať až potom, čo bude nadobudnutie dedičstva potvrdené súdom.
Do skončenia dedičského konania je možné s predmetom dedičstva nakladať (t. j. predať, darovať, prenajať, atď.) výlučne len so súhlasom súdu a za splnenia ďalších zákonných podmienok. Výťažok z predaja veci bude patriť do dedičstva ako jeho majetok.
Ako sa dedí?
Dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov, pričom dedenie zo závetu má prednosť pred dedením zo zákona, nesmie však pritom prísť k opomenutiu neopomenuteľných dedičov, ktorými sú iba potomkovia poručiteľa.
Z uvedeného vyplýva, že dedenie zo zákona sa aplikuje len vtedy, ak neexistuje závet poručiteľa alebo ak závetný dedič nededí. Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona.
Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona. Dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu.
Čo je závet a ako ho napísať
Závet je prísne formálny jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým poručiteľ osobne a v predpísanej forme umožní disponovať so svojím majetkom v prípade svojej smrti. Spoločný závet viacerých osôb je neplatný (aj keď by ho zriadili manželia).
Občiansky zákonník pozná závet písaný vlastnou rukou poručiteľa, tzv. holografný závet, závet zriadený v inej písomnej forme – alografný závet za prítomnosti svedkov úkonu a závet spísaný vo forme notárskej zápisnice.
Závet môže zriadiť plnoletá fyzická osoba, ktorá je v plnom rozsahu spôsobilá na právne úkony. Zriadiť závet môžu i maloletí, ktorí dovŕšili 15-ty rok veku. Na jeho platnosť sa však vyžaduje forma notárskej zápisnice.
Závet písaný vlastnou rukou musí byť napísaný a podpísaný vlastnoručne, inak je neplatný. Nevyžaduje sa prítomnosť svedkov, rovnako tak sa nevyžaduje, aby bol podpis poručiteľa úradne overený.
V závete musí byť označený tak poručiteľ ako aj závetný dedič a musí byť označený majetok, ktorý je predmetom dedenia zo závetu. Pri spísaní závetu musí byť daná vôľa poručiteľa a táto vôľa musí byť slobodná a vážna.
Prejav vôle poručiteľa musí byť určitý a zrozumiteľný. Z hľadiska formálnej náležitosti zákon predpisuje jeho písomnú formu a vyžaduje uvedenie dňa, mesiaca a roka, kedy bol podpísaný.
Na čo nezabudnúť pri závete
V tejto súvislosti je zároveň potrebné doplniť, že závet nemožno zriadiť prostredníctvom zástupcu, ako aj, že neskorší závet ruší závet skorší a že podmienky pripojené k závetu nemajú právne dôsledky.
Rovnako tak je potrebné zdôrazniť, že potomkovia poručiteľa sú zákonom chránení a sú označovaní ako neopomenuteľní dedičia.
Maloletým potomkom sa musí z dedičstva dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný (to neplatí len v prípade, ak došlo k vydedeniu uvedených potomkov, resp. ak sú títo potomkovia dedičsky nespôsobilí).
Zákon striktne nepredpisuje, kde má byť holografný závet uložený. Mal by byť však uložený tak, aby ho bolo možné po smrti poručiteľa pre účely prejednania dedičstva nájsť.
Najistejším riešením sa javí uložiť originál závetu u notára do notárskej úschovy, pričom notár originál závetu zaregistruje do notárskeho centrálneho registra závetov a listín.
Kto dedí?
Ak sa nededí zo závetu, dochádza k dedeniu zo zákona, a to na zákonom určené osoby, ktoré sú rozdelené do štyroch dedičských skupín, pričom poradie skupín je záväzné.
Dedenie zo zákona je vymedzené rodinnými a príbuzenskými vzťahmi, ktoré musia existovať ku dňu smrti poručiteľa.
V prvej dedičskej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia.
Zákon pritom nerozlišuje, či ide o deti narodené v manželstve alebo mimo manželstva, či ide o deti polorodé alebo osvojené, dediť môže taktiež dieťa počaté (nasciturus), ak sa narodí živé.
V prípade, ak manželstvo trvalo až do smrti jedného z manželov, najskôr sa vysporiada bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a až zvyšná polovica sa dedí medzi manžela a deti.
Ak poručiteľ nemal potomkov, v druhej dedičskej skupine dedí manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
Dedičia v druhej dedičskej skupine dedia rovnakým dielom, manžel však najmenej jednu polovicu dedičstva.
Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej dedičskej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť, alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
Pod pojmom spoločná domácnosť sa rozumie spoločné bývanie. Doba jedného roka sa počíta späť od dňa úmrtia poručiteľa.
Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej dedičskej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.
V prípade záujmu o právne poradenstvo nám môžete napísať na e-mailovú adresu: office@jmjlegal.sk alebo volať na tel. číslo 02 44 645 131/2.