aktualizácia 30.8.2022:
Správne odpovede k súťaži o pobyt na Smolenickom zámku:
- Za iniciátora prestavby Smolenického hradu na zámok je považovaný Jozef
Pálffy starší.
- S prestavbou hlavnej zámockej budovy sa začalo v roku 1911.
- Na prestavbe zámku sa podieľal významný smolenický rodák Štefan Banič.
Z mnohých odpovedí, ktoré sme do redakcie dostali sme vyžrebovali 2 výhercov:
pána Milana O. z Lučenca a pani Olgu F. zo Strážnice
Výhercom srdečne blahoželáme!
————————————————————————
Túžili ste už niekedy zaspávať na zámku ako šľachtic, snívať o dávnych krásnych časoch? Tento sen sa vám môže splniť. Zapojte sa do súťaže o pobyt na Smolenickom zámku a sny sa vám môžu vyplniť.
Ak správne zodpoviete na 3 súťažné otázky zaradíme vás do žrebovania o pobyt pre 2 osoby v niekdajšom šľachtickom sídle, dnešnom Kongresovom centre Slovenskej akadémie vied, pôvabnom Smolenickom zámku.
SÚŤAŽNÉ OTÁZKY
- Kto je považovaný za iniciátora prestavby Smolenického hradu na zámok?
- V ktorom roku sa začalo s prestavbou hlavnej zámockej budovy?
- Aký významný smolenický rodák sa podieľal na prestavbe zámku?
Odpovede posielajte do 18.8. na vivasenior@vivasenior.sk.
Uveďte aj svoju adresu a telefónne číslo!
Správne odpovede zaradíme do žrebovania o pobyt pre 2 osoby v Smolenickom zámku.
Nad malebnou obcou Smolenice, v tesnej blízkosti majestátnych Malých Karpát, sa vypína niekdajšie veľkolepé šľachtické sídlo, v súčasnosti Kongresové centrum Slovenskej akadémie vied, Smolenický zámok.
Na začiatku príbehu o Smolenickom zámku bol hrad
Smolenický zámok vznikol na ruinách stredovekého hradu z prvej polovice 15. storočia. Pôvodný Smolenický hrad patril k najmladším z obranných hradov v Malých Karpatoch a strážil Biksádsky priesmyk, ktorým prechádzala tzv. Česká cesta.
Na hrade sa v priebehu 16. a 18. storočia vystriedalo hneď niekoľko šľachtických rodov, napríklad Országhovci, Ungnádovci, či Erdödyovci. Tí však smolenické panstvo zadĺžili a hrad začal pustnúť.
V roku 1777 sa Smolenický hrad stáva majetkom pezinskej vetvy Pálffyovcov, ktorá ho však neobývala, a keďže nebolo financií na jeho údržbu, nebolo možné zamedziť jeho spustnutiu. Skazonosné dielo bolo dokonané začiatkom 19. storočia, kedy hrad vyhorel a ostalo z neho len hradné rumovisko.
Pohľad na zrúcaninu Smolenického hradu z južnej strany v roku 1900. Zdroj Štefan Jastrabík
Odvážny nápad pokrokového grófa
V roku 1864 získava smolenické panstvo aj spolu s hradnou zrúcaninou po úspešnom súdnom spore Móric Pálffy, ktorý začal s prvými prácami na obnove hradnej zrúcaniny už v roku 1887.
V tejto prvej fáze boli zastrešené hradné bašty, opravená obvodová hradba a na zvyškoch južnej bašty bola postavená hradná kaplnka. Napriek tomu, že sa plány z tohto obdobia výstavby nezachovali, autorstvo projektu prestavby je pripisované Bratislavčanovi Jozefovi Hubertovi, ktorý sa podpísal i pod prestavbu Bojnického zámku.
Za oficiálny začiatok prestavby zámku je však považovaný rok 1911, kedy sa začalo s prestavbou hradobného paláca, ktorý bol v rozvalinách. Za iniciátora je právoplatne považovaný syn Mórica Pálffyho, gróf Jozef Pálffy starší, ktorý bol na svoju dobu veľmi pokrokovým človekom.
Nielenže sa zaslúžil o prestavbu ruiny Smolenického hradu na zámok, ale vybudoval aj chemickú továreň v Horných Orešanoch, zaviedol chov čistokrvných koní a nové metódy poľnohospodárenia, nechal postaviť 70 kilometrov parných lesných železníc, pracoval ako riaditeľ Oravského komposesorátu, dal prestavať časť Oravského hradu a podieľal sa na výstavbe vedeckej pozorovacej stanice na severnom póle.
Mal tiež tie najvyššie hodnosti v Rakúsko-Uhorsku, a to hodnosť tajného radcu a cisárskeho a kráľovského komorníka.
Pohľad na Smolenický zámok z anglického parku. Foto: Martina Andrisová
Dnešná podoba zámku unikátom
Jozef Pálffy sa zrejme rozhodol prestavať zrúcaninu hradu do podoby dnešného zámku ako pripomienku svojej rodovej slávy, keďže sídlo bolo v zmýšľaní šľachtickej spoločnosti vnímané ako dôležitá časť jej identity.
Zámok mal byť zrejme nielen pohodlným a moderným sídlom jeho rodiny, ale mal reprezentovať aj starobylosť rodu a slúžiť na prezentáciu urodzenosti.
Nahradenie zrúcaniny novostavbou nebolo štandardom, a preto je zámok unikátom. Popri prestavbách hradov Bojnice a Orava patrí k najvýznamnejším príkladom romantickej architektúry u nás, a keďže sa s jeho prestavbou začalo na začiatku 20. storočia, je považovaný za najmladší zámok na Slovensku.
Jozef Pálffy spolupracoval s budapeštianskym architektom Ignácom Alpárom a Ištvánom Mőllerom a na stavbe pracoval aj významný smolenický rodák, vynálezca padáka, Štefan Banič, ktorý najprv pracoval ako míner v kameňolome a neskôr kresal komíny z kameňa.
Materiál na stavbu sa dovážal z okolitých kameňolomov najmä z Dobrej Vody, lebo tento lom grófovi patril. Kamenné bloky sa otesávali priamo v lome a sem boli dovážané už hotové výrobky úzkokoľajkou. Zo strojov bola na stavbe použitá len parná miešačka, všetko ostatné bolo robené ručne a na stavbe sa vraj po prvýkrát použil portlandský cement.
Do vypuknutia prvej svetovej vojny boli vonkajšie stavebné práce zhruba hotové, avšak vnútorná výstavba zámku bola len v začiatkoch.
Veľkolepé vedecké sídlo
Po 2. svetovej vojne bol zámok na základe Benešových dekrétov skonfiškovaný a stal sa letným sídlom SNR, ktorá ho dňa 26.6.1953 slávnostne odovzdala SAV pri príležitosti jej vzniku. Odvtedy je zámok domovom vedeckých pracovníkov.
Okrem vedcov z celého sveta sa na zámku stretali aj významní politickí činitelia. V roku 1961 ho navštívil Nikita Chruščov, ktorý bol na ceste za americkým prezidentom Johnom Fitzgeraldom Kennedym do Viedne. Kvôli nemu bola do zámku vybudovaná aj asfaltová príjazdová cesta, ktorá bola vystavaná v rekordnom čase, za jeden deň.
Smolenický zámok v súčasnosti slúži aj ako hotel.
Zámok navštívil v roku 1994 aj americký kozmonaut československého pôvodu a posledný astronaut, ktorý vstúpil na Mesiac, Eugen Čerňan. V roku 1993 sa na zámku stretli aj prezidenti Českej a Slovenskej republiky Václav Havel a Michal Kováč a v roku 2002 Perla Malých Karpát hostila aj stretnutie premiérov krajín V4.
Smolenický zámok, zdroj: Martina Andrisová
Konajú sa v ňom nielen konferencie, kongresy a sympóziá slovenských a zahraničných vedeckých pracovníkov, zámok slúži aj ako hotel, je možný prenájom jeho priestorov a konajú sa v ňom prehliadky i kultúrne podujatia.
Aj napriek tomu, že Smolenický zámok neslúži ako múzeum, ale Kongresové centrum SAV a jeho interiér nie je pôvodný, ale historizujúci, v jeho útrobách si príde na svoje snáď každý.
Zámok poskytuje rôznorodé služby od prenájmu priestorov na kongresy, svadby či oslavy, cez prehliadky, na ktorých sa návštevníci dozvedia množstvo zaujímavostí a ohúri ich veľkolepý výhľad zo zámockej veže, až po možnosť ubytovania na zámku, kde si návštevníci môžu vyskúšať, ako sa na hradoch a zámkoch kedysi žilo šľachte.
Jaskyňa Driny
K výletu na Smolenický zámok petrí neodmysliteľne návšteva Jaskyne Driny, ktorá je jedinou sprístupnenou jaskyňou na západnom Slovensku.
V roku 1929 objavil 680 metrov dlhú jaskyňu vynálezca padáka Štefan Banič spolu so svojím synom Jánom Baničom a ďalšími zvedavcami, bratmi Vajsablovcami a Valovcamik. Od roku 1920 sa snažili preskúmať doposiaľ neprebádané cestičky jaskyne.
Jaskyňa bola sprístupnená postupne a po častiach. Zatiaľ čo prvá časť bola otvorená pre verejnosť v roku 1935, na ďalšie časti (Hlinenú chodu, Chodbu nádeje a Sieň slovenskej speleogickej spoločnosti) boli sprístupnené až v roku 1959.
Podzemné priestory nie sú rozsiahle, ale majú veľmi peknú sintrovú výzdobu. Steny sú bohato pokryté sintrom v teplých žltých, červenohnedých a žltohnedých farbách. Scenériu dopĺňajú pagodovité stalagmity a pre túto jaskyňu tak typické zúbkovité záclony.
Ďalej sú tu drobné jazierka, sintrové vodopády a na dne bývalých podzemných jazierok sa nachádza hráškovitá výzdoba. K najzaujímavejším priestorom patrí Sieň spolupracovníkov a Sieň Slovenskej speleologickej spoločnosti.
Informácie
Dĺžka prehliadkovej trasy: 450m
Trvanie prehliadky: 35 min.
Priemerná teplota: 7,1 °C – 7,8 °C
Prevýšenie prehliadky jaskyne: 10 m ( 151 schodov)
Jaskyňa Driny je otvorená
jún
Utorok – Nedeľa: 9:00, 10:00, 11:00, 12:00, 13:00, 14:00, 15:00, 16:00
júl, august
Utorok – Nedeľa: 10:00, 11:00, 12:00, 13:00, 14:00, 15:00, 16:00, 17:00
apríl,máj,september,október
Utorok – Nedeľa: 10:00, 11:30, 13:00, 14:30 s