Bývalú hlásateľku a moderátorku Libušu Sabovú si mnohí diváci pamätajú zo Slovenskej televízie, kde sa dlhé roky prihovárala divákom v rôznych reláciách. Dnes žije život aktívnej seniorky a stále sa venuje aj písaniu a žurnalistike.
Ste „mediálna“ rodina, vy ste kontaktu s ľuďmi zasvätili celý život, váš manžel pôsobil v Slovenskom rozhlase ako šéfredaktor. Ako ste sa zoznámili a čo vás spojilo?
Mojim snom bolo po skončení Vysokej školy ekonomickej pracovať v televízii. Keď niečo veľmi chcete, tak sa vám to podarí. Prihlásila som sa na konkurz hlásateliek a vybrali ma do televízneho spravodajstva, kde som začínala ako redaktorka a neskôr som sa vypracovala na moderátorku hlavných spravodajských relácii. Moderovala som aj rôzne živé relácie na aktuálne témy s odborníkmi na módu a textilný priemysel, ktorý som vtedy veľmi kritizovala. Môj manžel pracoval ako šéfredaktor v Slovenskom rozhlase, zoznámili sme sa pri práci. Sme taká mediálna rodinka.
A v rodine pokračujete v tejto tradícii?
Naša dcéra je úspešnou scenáristkou, robí tvorivé workshopy po celej Európe a žije v Berlíne. Takže áno, sme mediálna rodina.
Dnes ste aktívna seniorka, váš web Superbabky má veľa čitateľov. Ako vznikol nápad na tento portál?
Po roku 1990 som začala vydávať časopis Deti a móda, lebo vtedy sme všetky veľmi chceli deťom šiť, ale u nás neboli strihy. Neskôr mal časopis širší rodinný záber a aj názov RODINA deti móda. Dnes sa už necítim na tvorbu časopisu pre rodiny, lebo neviem až tak detailne, čo ich najviac zaujíma, ale viem, čo zaujíma nás, ľudí v zrelom veku.
textilný priemysel, ktorý vtedy kritizovala.
Že sme ešte aktívni, staráme sa o seba i vnúčatá, že život je už pre nás taký, akým si ho urobíme. Preto vznikol nápad vytvoriť magazín Superbabky . Cítim, že je to pre mňa najkrajšia práca v živote. Veľmi ma baví a napĺňa. Rada píšem aj o mojich zážitkoch, chcem, aby ma čitatelia lepšie poznali, aby sme sa navzájom lepšie poznali. Len tak sa dá vybudovať obojstranná dôvera, ktorá je pri tvorbe magazínu veľmi dôležitá.
Máte aj v seniorskom veku veľa záujmov. Ako sa staráte o seba ?Určite máte niekoľko koníčkov.
Moji rodičia, absolventi Baťovej školy práce, mňa aj sestru viedli k zodpovednosti, mama nás učila variť, ručné práce a doma sme si aj zaspievali. S otcom sme zase športovali. Mali sme pekné detstvo.
Veľa sme cestovali nielen po Slovensku, ale aj po svete. No a aj dnes sa snažíme s manželom v seniorskom veku žiť aktívne, starať sa o zdravie, športovať, cestovať, poznávať svet a ľudí. Tešíme sa z našich vnúčat a z krásnych psíkov, ktorí sú členmi rodiny a vždy sú v pri našich rozhodnutiach na dôležitých miestach. Môj manžel Vlado vždy hovorí, že keby sa ešte raz narodil, chcel by byť psom u Sabových.Vieme, že život je taký, akým si ho urobíme.
Čo zaujíma ľudí v zrelom veku a čo by ste odporúčali nám, seniorom, ako žiť?
Žijeme ťažkú dobu, plnú negatívnych informácií, ľudia často strácajú nádej a vieru v dobro. Nedávno sme uverejnili takú zaujímavosť, dlaň s čiarami života, na ktorej bola vyznačená aj čiara šťastia. Vraj ju nemá každý človek. Ja ju mám a môj život tomu zodpovedá. Nerada však hovorím, že som šťastná, výstižnejšie slovo je, že som spokojná so životom.
A preto je aj moje odporúčanie – tešiť sa zo života, z každého dňa, starať sa o svoje zdravie, mať dobrých priateľov a vnímať a prijímať život optimisticky, aj keď to nejde, lebo vždy je nádej.
ZdrojFoto: Libuša Sabová