Foto: Pomoc Ukrajincom v Centre Vrakuňa
Dvadsiatyštvrtý február šokoval celý svet. Napadnúť inú krajinu a posielať na ňu bomby sa zdalo v dnešnom svete ako nemožné.
Davy utečencov z Ukrajiny začali prekračovať naše hranice, aby si v mnohých prípadoch zachránili aspoň holé životy.
Slovenská vlna solidarity
Zdvihla sa obrovská vlna solidarity a na hraniciach začali pomáhať rôzne mimovládne humanitárne organizácie. Tlmočili, podávali informácie, zabezpečovali transporty, aby sa ľudia, hlavne matky s deťmi, no aj starší ľudia dostali do bezpečia. Na Slovensko prišlo od začiatku vojny už viac ako 250-tisíc utečencov.
A Bratislava ich čakala pripravená. Na Hlavnej železničnej stanici sa objavili stolíky s informačným materiálom a dobrovoľníkmi ochotne pomôcť. Pre väčšinu z nich je Slovensko tranzitnou krajinou, ale niektorí z nich plánujú zostať. Kde vybaviť doklady? Mám právo na zdravotnú starostlivosť? Dopravu majú našťastie zadarmo.
Ako pomáhajú soroptimistky
Aj členky Soroptimist International, najväčšej nevládnej ženskej organizácie, združujúcej svoje členky v medzinárodnej sieti vo viac ako 120 krajinách, sa u nás na Slovensku, vo svojich troch kluboch v Bratislave, Žiline a Košiciach, prirodzene zapojili do pomoci utekajúcim ženám a deťom pred vojnou.
Napĺňajú to, čo ich názov vyjadruje: sorores ad optimum – ženy, ktoré pomáhajú, konajú dobro.
Od začiatku sa spojili, zozbierali a nakúpili lieky, zdravotnícky materiál, hygienické veci, potraviny, hračky do jedného z prvých humanitárnych transportov, organizovaného synom jednej zo soroptimistiek. Viezol pre utečencov potrebný materiál k hraniciam.
Zdravotníckym materiálom pomohli naplniť aj záchranku, ktorú darovala Asociácia záchrannej zdravotnej služby vojenskej nemocnici v Kyjeve.
Pomáhajú, či už s rozdávaním informačných letákov, s nákupmi potravín, hygienických potrieb, ale aj väčších vecí. Jednému útulku chýbajú pračky, druhému umývačka riadov, tretiemu zas hračky. Niekam treba kúpiť rádiá, aby mali kontakt so svetom.
Prepojená sieť
Pomáhajú však aj s vlastnou pohostinnosťou. A tu sa ukázalo, aká dobrá je navzájom prepojená sieť soroptimistiek.
Žilinskému klubu prišla z klubu Livorno žiadosť o pomoc pre matku s dcérou, ktoré už sedeli v humanitárnom transporte smerujúcom do Bratislavy. Žilinčanky oslovili bratislavský klub, aby sa im venoval v Bratislave a pomohol im na ceste do Livorna.
Po trojdňovom oddychu v domácej starostlivosti, zaobstaraní potrebných informácií a kúpení leteniek, sa malá rodinka šťastne dostala do Livorna. A súčasne vzniklo jedno nové pekné priateľstvo. Vlastne dve. Soroptimistky si sľúbili, že Livorno a Bratislava sa budú navzájom kontaktovať.
V núdzi pomáhali aj soroptimistky z Dnipra. Pomohli pri hľadaní humanitárneho transportu pre rodinu s postihnutou dcérou. Po niekoľko týždňovom putovaní sa rodina ocitla v blízkosti hraníc, kde sa o ne postarali členky klubu.
Dnipro sa ocitlo tiež v nebezpečenstve a niektoré zo soroptimistiek sa rozhodli opustiť svoj domov. Bratislavčanky im sľúbili pomoc v prípade, ak by prišli na Slovensko. Nakoniec zvolili cestu cez Poľsko, ale kontakt ostal.
A rodina s postihnutou dcérou? Cítili sa v Bratislave u jednej z nich ako doma. Už dosiahli svoju cieľovú stanici, šťastne dorazili do Holandska, tak ako aj jedna zo soroptimistiek z Dnipra. Možno sa aj stretnú…
Soroptimistky z Užhorodu majú stále čo robiť, triedia materiál, ktorý k nim prichádza a posúvajú ho do oblastí zasiahnutých vojnou. Žilinský klub k nim vyslal uz tri transporty.
Opačným smerom zas pomáhajú utečencom. Košický klub varí guláš, natiera žemle a ponúka ich na železničnej stanici. A posiela humanitárnu pomoc do Užhorodu. Toto všetko by sa však nedalo zrealizovať bez finančnej podpory klubov zo zahraničia, prostredníctvom projektu “War Zone Initiative” – pomoc ženám vo vojnových zónach, čo slovenské soroptimistky oceňujú a sú vďačné.
Ivan a Máša
Príbeh Ivana a Máši a ich dcéry je jedným z mnohých smutných príbehov. Zo Záporožia museli odísť, ich dom zbombarodavali, nič z neho nezostalo. Pridala sa k nim ešte jedna matka s dvoma synmi. Šestica sa po dlhej, úmornej ceste dostala do Bratislavy.
Boli vyčerpaní a v zlom psychickom stave. Po oslovení evanjelickou cirkvou sa ich ujala bratislavská rodina, ponúkla ubytovanie v starom dome so záhradou. Vďaka pomoci z rôznych strán a príbuznému, ktorý tu žije už niekoľko rokov, si pomaly zvykajú. Dokonca 17-ročný chlapec si našiel príležitostnú prácu. Chce prispieť rodine, aby nemuseli žiť len z darovaných prostriedkov.
Prežívame náročnú dobu. keď mocní tohto sveta rozhodujú možno aj o našej budúcnosti. Pomoc Soroptimistiek a Slovákov Ukrajine je o to chvályhodnejšia, lebo v týchto časoch, sa dobrota srdca cení viac, ako čokoľvek iné.