Stredoveká romantická atmosféra, kúzelná spleť krivoľakých uličiek, história na každom kroku, či chutná čokoláda. To je len málo z toho, čo ponúka belgické mestečko Bruggy. Leží na severozápade Belgicka a je často označované ako Benátky severu. Pretkané sieťou kanálov na rieke Reie je obľúbeným mestom, ktoré neustále vyhľadávajú turisti z celého sveta.
Historické centrum Bruggy bolo v roku 2000 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Jeho podoba sa za posledné storočia príliš nezmenila, uchovalo si stredoveký ráz a architektúru s množstvom gotických stavieb.
Názov vznikol zo staroseverského slova bryggja – prístavné mólo. Bruggy totiž už od raného stredoveku slúžili ako námorný prístav a ich obyvatelia sa venovali obchodu s Anglickom a Škandináviou.
V 15.storočí chudobné, dnes vyhľadávané
Za svoj dnešný stredovekd, medzi 11. až 14. storočím bolo mesto jedno z najvýznamnejších obchodných centier celej západnej Európy.
V 15. storočí však došlo k masívnemu zaneseniu kedysi hlbokého kanála Zwin, ktorý spájal mesto s morom a tým umožňoval námorným lodiam dostať sa až do mestského prístavu. Mesto zostalo zrazu odrezané nielen od mora, ale aj od obchodovania. To prinieslo obrovský úpadok mesta, ktorý trval niekoľko storočí.
Traduje sa, že v roku 1850 boli Bruggy dokonca najchudobnejším mestom v celom Belgicku. No a možno práve tieto neveselé udalosti spôsobili, že si mesto zachovalo romantický stredoveký ráz a dnes ho vyhľadávajú státisíce turistov ročne.
Všetky pamiatky na jednom mieste
Prechádzka po meste Bruggy návštevníka uchváti. Mesto pretkané spleťou krivoľakých uličiek aj dnes dýcha romantickou atmosférou belgického stredoveku, ktorú cítiť na každom kroku.
Tradičné domy s typickými „schodíkovými“ strechami, tajomné zákutia, skvelé reštaurácie, múzeum Groeninge s dielami velikánov Jana van Eycka, Hieronyma Boscha a Rogiera van der Weydena , voľne prístupný kláštor Begijnhof, určený pre osamelé ženy, či Prašná brána.
Milovníci piva by nemali vynechať prehliadku miestneho rodinného pivovaru De halve Maan.
Plnohodnotnú prehliadku mesta zvládnete aj za jediný deň. Väčšina pamiatok je totiž sústredená v historickom jadre mesta. Veľmi prívetiví Bruggčania vám radi poradia, kde nájsť skvelú reštauráciu, alebo ako sa dostať k nejakej turistickej atrakcii.
K najznámejším patrí napríklad Trhové námestie (Groote Markt) s mestskou tržnicou, ktorému dominuje 83 metrov vysoká veža Belfried, na ktorú vedie 366 schodov a z ktorej sú celé Bruggy ako na dlani. Zaujímavá je aj budova radnice, postavená v gotickom štýle.
Veriaci dozaista nevynechajú návštevu Kostola svätej krvi, v ktorom je uložená schránka, ktorá vraj uchováva kvapku Kristovej krvi. A do sýtosti sa môžete premávať na loďkách po hustej sieti vodných kanálov, popretínaných množstvom kamenných mostov a predstaviť mesto aj z iného uhľa pohľadu.
Neobyčajná Michelangelova Madona s dieťaťom
V Bruggách sa nachádza obrovský poklad nevyčísliteľnej hodnoty. Originál sochy Madona s dieťaťom od slávneho talianskeho sochára Michelangela Buonarrotiho. Ako je to možné? Veď Michelangelo predsa nepredával svoje diela do zahraničia. A predsa sa stalo. Dvaja vplyvní obchodníci z Brúgg presvedčili veľkého majstra, aby im dielo predal za 4.000 florenov. Odviezli si ho do Brúgg a darovali kostolu Church of our Lady.
Sochu obdivujú turisti z celého sveta. Je to jediné dielo, ktoré sa za Michelangelovho života dostalo mimo Talianska. Po vojne sa našlo v soľnej bani Altaussee. O tomto príbehu nedávno natočený americký film The Monuments Men v hlavnej úlohe s Georgeom Clooneym.
V Kostole Panny Márie, môžu návštevníci Michelangelovu „Madonu s dieťaťom“, prezývanú tiež „Bruggská madona“ vidieť na vlastné oči. Dielo je významné zopbrazením Márie a Ježiška.
Mramorová socha , ktorú majster Michelangelov zobrazil, sa výrazne líši od predchádzajúcich vyobrazení, ktoré mali tendenciu predstavovať zbožnú Pannu s úsmevom na nemluvňati držanom v náručí. Tu je Mária vyobrazená v zádumčivej póze. Pozerá na zem, zatiaľ čo sa zdá, akoby sa Ježiško hýbal smerom von k svetu. Kritici si myslia, že takéto usporiadanie môže súvisieť so skutočnosťou, že Madona poznala osud, ktorý čakal jej syna, pretože v ľavej ruke držala písmo.
Dramatický osud sochy
Sochu, ktorú umelec vytvoril v roku 1503, previezol do belgických Brúg obchodník Alexander Mouscron, ktorý často obchodne navštevoval Florenciu.
Mouscron roky sochu uchovával vo svojej kaplnke. Osud sochy sa však počas francúzskej revolúcie nečakane zvrtol. V roku 1794 sa francúzski revolucionári zmocnili vtedajších rakúšanmi ovládaných Brúg a sochu odniesli so sebou do Paríža.
Až po skončení napoleonskej éry v roku 1816 sa socha vrátila na pôvodné miesto. Nezostala tam však dlho. V roku 1944 sochu odniesli nacistické jednotky, ktoré utiekli z Brúg po príchode amerických jednotiek do tejto oblasti. Spolu so sochou vzali nacisti aj ďalšie obrazy z obdobia renesancie. Vzácny náklad bol údajne zabalený v matraci a cez hranice transportovaný nákladným autom Červeného kríža.
Socha nakoniec skončila v soľnej bani Altaussee, z ktorej ju v roku 1945 zachránil špeciálny tím poverený prezidentom F. D. Rooseveltom na záchranu umeleckých diel ukradnutých nacistami v celej Európe. Madona z Brúg sa šťastne vrátila na svoje pôvodné miesto, do kostola Panny Márie. Je to jediná socha veľkého talianskeho umelca prítomného v krajinách Beneluxu.
Gastronomická mekka Európy
Bruggy sú však aj a najmä gastronomickou mekkou Európy. Hlavným mestom čokolády a michelinských reštaurácií, z ktorých 11 má aspoň jednu michelinovskú hviezdičku a na 117-tisíc obyvateľov má toto mesto najviac týchto hviezdičiek na svete.
Flámske, aj belgické mestá spája vášeň pre dobré jedlo a pivo. No a čokoláda, tá je všade! V centre Brugg jedna čokoládovňa vedľa druhej, viac ako päťdesiat. A v celom Belgicku je 2 200 obchodíkov s čokoládou.
Predávajú čokoládu a pralinky vo všetkých možných formách, chutiach a tvaroch. Unikátom bola pred majstrovstvami sveta vo futbale v Brazílii, obrovská brazílska socha Krista vyrobená z čokolády. Väčšina výrobkov sa ešte stále robí ručne a niektoré predajne sú spojené aj s manufaktúrami, takže môžete cez sklo prácu čokolatiérov sledovať priamo.
Ale tento titul môže v Belgicku dostať len ten, kto vyrába minimálne 24 druhov praliniek a čokolády. No čokoládu majú radi nielen zahraniční návštevníci. Belgičania čokoládu milujú. Každý Belgičan zje ročne deväť kilogramov sladkej pochúťky.
V Bruseli vyrobili v roku 1912 prvé čokoládové pralinky na svete. Vytvoril ich mladý lekárnik Jean Neuhaus a čokoládovňa Neuhaus existuje doteraz. Spolu s ďalšou značkou, Godiva, patrí medzi najznámejšie v Belgicku a vo veľkom sa aj vyváža.
Najznámejší výrobcovia čokolády a praliniek sú populárni podobne ako inde michelinovskí šéfkuchári a pri tvorbe svojich kreácií s nimi aj často spolupracujú. Tak ako Dominique Persoone, najznámejší flámsky majster čokolády. Hovorí si Shock-o-latier, lebo niektoré jeho kreácie sú naozaj nezvyčajné, resp. môžu šokovať. Dominique Persoone sa preslávil aj čokoládovým revolverom, ktorý vytvoril pre legendárnych Rolling Stones.
Päťsto druhov piva
Belgičania sa chvália tisíc druhmi piva a každý druhý lokál tvrdí, že má v ponuke minimálne dvesto, niekde až päťsto druhov piva.
Ale pivá tu chutia skutočne skvele a pre každé je špeciálny pohár. Kwak sa pije z iného ako čerešňové Kriek alebo Delirium Tremens, ktoré má na etikete ružové sloníky.
Vypiť pivo Kwak je hotové umenie, pije sa z dvoch spojených pohárov a určite to každý nedokáže. Vyskúšať si to môžete aj v bruggskom pivovare De halve Maan.
V Belgicku však žiaľ postupne čoraz viac krachujú malé krčmičky a výčapy piva. A pri tom je pivo v krajine súčasťou kultúry asi tak , ako je víno vo Francúzsku. Federácia pivovarov preto spustila reklamnú kampaň v televízii, kde paradoxne o kvalite belgického piva hovoria cudzinci ktorí zdôrazňujú , že Belgičania nie sú dostatočne hrdí a potrebujú počuť od cudzincov, akí sú dobrí, a až potom tomu uveria.
Výrobcovia dúfajú, že táto taktika zapôsobí. Belgické pivné špeciály sú totiž vďaka veľkému výberu druhov a príchutí uznávané po celom svete.