Čaro hradov a zámkov východných Čiech

Milí čitatelia, pripravili sme súťaž s Destinační společností Východní Čechy. Nahliadnite do hradov a zámkov Pardubického kraja, odpovedzte na súťažné otázky a vyhrajte zaujímavé ceny.


Hrady a zámky majú magickú moc vrátiť nás späť do histórie a nechať nás nahliadnuť do čias dávno minulých. Klenotov s cimburím či vežičkami je Pardubický kraj plný. Lákajú nielen fanúšikov histórie, ale aj romantické duše, milovníkov rozprávok a výletov.

Sú tu pamiatky na časy, keď sa tu schádzala šľachta pri honosných oslavách, rinčali meče pri rytierskych súbojoch a slávni architekti stavali skvostné stavby, ktoré obdivujeme dodnes. Započúvajte sa do dávnych legiend, nahliadnite do života šľachtických rodov, zatvorte oči a na pár sekúnd sa zasnite pri predstave, aké to vtedy bolo žiť na zámku. Urobte si zastávku pri potulkách východnými Čechami na niektorom z nich.

Zámok Pardubice hrad alebo zámok?

Najprv tu stál vodný hrad, ktorý po husitských vojnách obopínala kamenná hradba so strieľňami a nárožnými vežičkami. Viliam II. z Pernštejna hrad prestaval na konci 15. a začiatku 16. storočia na renesančný palác so štyrmi krídlami a obohnal ho opevnením, dnes označovaným za vrchol neskorej gotickej opevňovacej techniky.

Na strane k mestu vyrástol barbakán, akési predsunuté opevnenie, ktoré so zámkom spájal drevený most. Prestavbám ani vtedy nebol koniec a do dnešných dní sa sídlo Pernštejnov zachovalo vo svojej unikátnej podobe na pomedzí hradu a zámku.

V strednej Európe je komplex považovaný za jedinečný vďaka svojej rozlohe a podobe. Nachádza sa v samom srdci mesta za mohutnými obrannými valmi, ktoré sú výletným cieľom mnohých návštevníkov aj miestnych obyvateľov. V ich bujnej zeleni nájdete okrem odpočinkových zón s výhľadom do centra mesta najrôznejšiu zámockú zver, predovšetkým pávy.

Zámok Pardubice. Foto archív DSVČ .


Za Jurkovičom na hrad Kunětická Hora

Štátny hrad Kunětická hora je najvýraznejšou dominantou Polabskej nížiny. Nezameniteľná silueta hradu na vrcholku vyhasnutej sopky nemá v okolí konkurenciu. Podľa archeologických výskumov stál hradný komplex na Kunetickej hore už v druhej polovici 14. storočia a je výnimočný v dejinách hradnej architektúry výstavbou opevnenia, ktoré využívalo mohutné zemné valy a kruhové rondely.

Návštevníci uvidia v rámci prehliadkových trás obnovený Jurkovičov palác , po rekonštrukcii novootvorený hradný palác , kaplnku sv. Kataríny Alexandrijskej, pivnicu s archeologickými nálezmi, reprezentačnú rytiersku sálu, zbrojnicu a môžu vystúpiť aj na vežu.

V interiéri kaplnky s pôvodnou klenbou je vzácny barokový oltárny obraz svätej Kataríny, patrónky učencov. Vonkajší areál ponúka príjemné prechádzky a priamo z hradu nádherný pohľad do šírokého okolia.

Hrad Kunětická hora. Foto Lukáš Zeman, archív DSVČ.

Zámok Litomyšl dar z lásky

Zámok v Litomyšli preslávil tunajší rodák Bedřich Smetana a zápis na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Zámok je vzácnou ukážkou úpravy talianskeho renesančného paláca pre podmienky zaalpských krajín.

Podľa talianskeho vzoru má vnútorné nádvorie z troch strán arkády a fasády so štítmi pokryté sgrafitovou výzdobou. Zámok bol postavený v 16. storočí Vroclavom Nádherným z Pernštejna ako dar pre jeho milovanú ženu.

Pernštejnské sídlo doplnili v 17. a 18. storočí barokové úpravy za účasti popredných barokových umelcov. Interiérová výzdoba je výsledkom barokových a klasicistických úprav. Unikátom je dochované zámocké rodinné divadlo so súborom kulís z roku 1797. V areáli zámku, v priestoroch bývalého zámockého pivovaru je možné navštíviť aj rodný byt hudobného skladateľa Bedřicha Smetany, zariadený rovnako ako v dobách jeho detstva.

Zámok Litomyšl. Foto archív ČMP

Zámok Slatiňany s kúpeľňou z 19. storočia

Zámocký areál v Slatiňanoch je plný netradičných miest. Tunajšia gotická pevnosť zo 14. storočia sa počas 600 rokov premenila na moderné sídlo šľachtickej rodiny Auerspergov, ktorá zámok vlastnila po dve storočia až do svojho vymretia v roku 1942.

Zámok má štyri prehliadkové okruhy – panské poschodie, ktoré kniežacia rodina obývala na prelome 19. a 20. storočia, ďalej okruh ponúkajúci netradičné miesta ako zámockú ľadáreň, kotolňu z 20. rokov 20. storočia, či veľkú kúpeľňu z 19. a 20. storočia, ktorá dáva nahliadnuť do úrovne vtedajšej zámockej hygieny.

Návštevníkov očaria nielen priestory zámku, ale aj priľahlý anglický park a aj obnovený komplex detského hospodárstva, určený na nenásilnú výchovu detí z rodu Auerspergov. Zaujímavosťou je, že sa tu nakrúcal slovensko-český film Slúžka, ktorý mal na Slovensku premiéru vo februári tohto roku.

Zámok Slatiňany. Foto Lukáš Zeman, archív DSVČ.


Na hrade Svojanov v dome zbrojnošov

Jeden z najstarších kráľovských hradov v Čechách, nazývaný „Vila českých královen“, stojí uprostred hlbokých lesov v údolí rieky Křetínky. Založil ho už v roku 1224 kráľovský purkrabí Svéslav z Bořitova.

Hlavnou úlohou hradu bolo chrániť Trstenický obchodný chodník. Tvoril ho priestor vnútorného nádvoria, chránený osem metrov silnými hradbami a rovnako mocnou vonkajšou stenou. Dvadsaťšesť metrov vysoká veža slúžila ako posledné útočisko obrancov. Neskorší majitelia hradu, páni z Boskovic, vybudovali dômyselný systém neskoro gotického opevnenia so siedmimi baštami a domom zbrojnošov, ktorý sa zachoval v autentickom stave.

Trčkové z Lípy,  jeden z najvýznamnejších českých šľachtických rodov postavili následne na pôvodnej hradbe nový renesančný palác zdobený listovými sgrafitami, zachovaný len ako zrúcanina. Návštevníci na hrade obdivujú gotickú stĺpovú sieň, kuchyňu, špajzu, gotické pivnice či mučiareň.

Hrad Svojanov. Foto Lukáš Zeman, archív DSVČ.

V krajine koní na zámku Kladruby

Kladruby nad Labem, jeden z najstarších žrebčínov na svete a domov starokladrubského koňa, sú s koňmi späté od svojho počiatku. Na konci 15. storočia tu Pernštejnovci vybudovali oboru a Habsburgovci v roku 1563 založili žrebčín, ktorý sa neskôr stal žrebčínom dvorným.

Srdcom kladrubského areálu sú hlavné stajne, kostol a cisársky zámok, v ktorom sa prenesiete do čias cisára Františka Jozefa I. a jeho manželky Alžbety, zvanej Sissi. Kráčať budete v ich stopách dvanástimi štýlovo vybavenými sálami a nahliadnete aj do kostola sv. Václava a Leopolda.

V roku 2019 bolo Kladrubské Polabie zapísané do zoznamu UNESCO ako Krajina pre chov a výcvik ceremoniálnych kočiarových koní v Kladrubech nad Labem.

Zámok Kladruby nad Labem. Foto Lukáš Zeman, archív DSVČ.


Zámok Nové Hrady malým Schönbrunnom

Rokokový zámok v Nových Hradoch vybudoval v rokoch 1774–77 gróf Jean-Antoin Harbuval de Chamaré a jeho dielo je dnes často nazývané „Malým Schönbrunnom“ alebo „Českým Versailles“.

Zámok vyrástol v štýle francúzskych letných sídiel, jeho hlavnú poschodovú budovu kryje manzardová strecha a prednú fasádu bohaté zdobenie. Pri rekonštrukcii na prelome 20. a 21. storočia bola obnovená reliéfna štuková a kamenná sochárska výzdoba.

Súčasťou areálu je francúzska záhrada so správnymi budovami a anglický park s pieskovcovou Krížovou cestou z roku 1767, vedúce k pozostatkom pôvodného gotického hradu. V budove bývalého špýcharu je Prvé české múzeum motocyklov a v zámku nájdete stálu expozíciu historického nábytku. Zaujímavé sú aj zámocké stajne, farma jelenej a dančej zveri a Galéria klobúkov umiestnená v oranžérii.

Zámok Nové Hrady, vstupná brána. Foto Tomáš Kubelka, archív PK.

Na zámku Moravská Třebová zažijete renesanciu

Zámok v Moravskej Třebovej vďaka svojmu jedinečnému manieristickému arkádovému nádvoriu zo začiatku 17. storočia patrí k najvýznamnejším pamiatkam renesancie v celej strednej Európe.

Zámok bol za Ladislava Velena zo Žerotína jedným z kultúrnych centier Moravy a snúbi sa v ňom najranejšie a zároveň neskoré obdobie renesancie. Vďaka tomu dokumentuje vývoj renesančnej architektúry v českých krajinách od konca 15. do začiatku 17. storočia a nechýba v žiadnej českej učebnici dejín umenia.

K najvýznamnejším pamiatkam patrí renesančná flanderská tapiséria „Ifigénia na Tauride“ zo začiatku 16. storočia. Na nádvorí si pozornosť zaslúži súbor slnečných hodín. Prehliadkové okruhy vás zavedú do stredovekej mučiarne či alchymistického laboratória, priblížia históriu, život a zvyky miestnej šľachty.

Zámok Moravská Třebová, tapiséria. Foto archiv DSVČ.

Lahôdka a symbol Pardubíc

A keď hovoríme o Pardubickom kraji, nesmieme zabudnúť aj na tradičný pardubický perník. Lahodné medové pečivo je s Pardubicami späté tak nerozlučne, že sa prakticky stalo ich symbolom. Zrejme nenájdeme človeka, ktorý by nepoznal príslovie „Ukážu ti, zač je v Pardubicích perník“.

Pôvodná receptúra ​​sa skladala z medu, múky a korenia, a práve korenie dal vzniknúť slovu perník, pôvodne pieporník. Perníkové cesto sa vykrajuje do rôznych tradičných tvarov. Veľmi častým motívom je zdobené perníkové srdce, motív znaku mesta Pardubice, podkova, Zelená brána, rôzne zvieratká a postavičky.

Vyrábajú sa aj perníky s veľkonočnými a vianočnými motívmi, postavičky čerta a Mikuláša. Z plátkov perníka sa zlepujú a skladajú aj zložitejšie tvary: najčastejším motívom je perníková chalúpka, inšpirovaná známou rozprávkou. Pri prechádzke centrom mesta narazíme na obchodíky so zdobeným perníkom takmer na každom rohu. Medovník je suvenírom, bez ktorého sa žiadny návštevník domov nevracia.
 www.vychodnicechy.info 

Pardubický perník. Foto Pavel Janoš, archív DSVČ.

Správne odpovede zasielajte na adresu vivasenior@vivasenior.sk do 31. mája.

s vašimi kontaktnými údajmi

1. Aké zviera nájdete na zámku v Pardubiciach?
a) páv
b) medveď
c) ovce
2. Ktorý hrad sa prezýva „Vila českých královen“?
a) Kunětická hora
b) Svojanov
c) Litice
3. Ktorý zámok sa nazýva „Český Versailles“?
a) Slatiňany
b) Nové Hrady
c) Pardubice

Pre troch šťastlivcov máme pripravené tri ceny:

1. cena – poukaz pre 2 osoby na 2 noci s raňajkami v Penzióne Birdie Pardubice
2. cena – rodinné vstupné na zámok Pardubice (prehliadkový okruh – Pernštejnská rezidencia – najstaršia renesancia v Čechách)
3. cena – 2 vstupenky na zámok Slatiňany