Navštívili sme továreň, ktorú v roku 1861 založil Michael Thonet. Slávne ohnuté stoličky hádzal z balkóna, aby sa presvedčil, že naozaj niečo vydržia.
Už sa vám niekedy stalo, že ste si v reštaurácii, kaviarni, či hoteli povedali, že takého stoličky, či kreslá, by ste prijali mať aj u seba v byte? Určite áno. A je veľká pravdepodobnosť že pochádzali z najstaršej továrne na výrobu ohýbaného nábytku, z TON-u v Bystřici pod Hostýnem.
Pretože až polovica stravovacích zariadení v Českej republike (a na Slovensku ich je určite tiež nie málo) bola navrhnutá a vyrobená práve tu. Ale stoličky a kreslá z TON-u nájdete nielen v našich končinách – napríklad najväčšia zákazka, ktorú robili, bolo 27 000 kusov stoličiek pre americkú sieť kaviarní Starbucks. Pre ázijský trh zase vyrábajú stoličky a kreslá s kratšími nohami.
Ocitnúť sa v továrni, kde sa už vyše 150 rokov vyrábajú slávne tonetky nie je každodenný zážitok. Za bežných okolností si ho môžu dopriať aj bežní smrteľníci, fabrika totiž robí aj dni otvorených dverí, treba sa len dopredu objednať. V súčasných korona časoch sú však zrušené, ale vďaka Czech Tourism novinári zo Slovenska mali výnimočnú príležitosť továreň navštíviť.
Areál, ktorý založil Michael Thonet v roku 1861 v Bystřici na východnej Morave je naozaj rozsiahly a dodnes v ňom stojí aj historická budova, z ktorej balkóna majiteľ tonetky stoličky hádzal, aby sa presvedčil, že naozaj niečo vydržia. V súčasnosti už nikto stoličky z balkónov nehádže, ale firma garantuje záručnú dobu nie obligátne dva, ale päť rokov.
Zo stromu tonetka
To, že továreň na ohýbaný nábytok postavili práve tu, nie je náhoda, Michael Thonet hľadal miesto obklopené bukovými lesmi, pretože bukové drevo je najlepšie na ohýbanie. Doteraz sa nábytok vyrába z dreva, ktoré sa z časti ťaží v okolí a nevozí z iného konca planéty.
Cesta od „stromu po stoličku“ trvá niekoľko mesiacov. Napríklad hranoly, z ktorých sa potom nábytok vyrába musia najprv tri mesiace „odpočívať“, pričom sa stále kontroluje vlhkosť, akú drevo má. Takže ak je v lete sucho, tak sa kropí, ak je na jeseň či v zime vlhko, tak sa vysúša.
Na celom procese výroby je samozrejme pre laika najzaujímavejšie ohýbanie dreva, ktorým sa fabrika a jej zakladateľ preslávili. Malá časť sa robí strojovo, ale väčšina ohýbania sa doteraz robí ručne.
Predstaviť si, že ohnete kus dreva bez toho aby sa zlomil, alebo praskol, je pre človeka, ktorý sa v týchto veciach nevyzná, nepredstaviteľné – a o to zaujímavejšie, keď to vidí na vlastné oči.
Takže ako vzniká zo stromu tonetka? Drevo sa najprv naparuje pri 105 stupňoch Celzia, priemerne to trvá dve hodiny. Potom sa z pary vyberie a ohýbači ho vložia do tvárnice kde ho utesnia a nasadia naň špeciálnu pásnicu. Tá slúži tomu, aby sa štruktúra dreva nepoškodila.
Komu fitness netreba alebo dá sa ohýbanie naučiť?
Ručné ohýbanie dreva je celá alchýmia. Ako sme sa presvedčili, treba k tomu naozaj fyzickú silu, ohýbači veru do posilňovní chodiť nemusia. Len svorky, s ktorými pri ohýbaní pracujú majú 15 kg.
Rovnako dôležitý je ale aj cit. Pretože každý kus dreva je iný, inak reaguje aj v rôznych ročných obdobiach, keďže poveternostné podmienky sú rozličné, aj keď ako sme spomínali vlhkosť dreva kontrolujú. Takže treba mať cit pre to, ako s ním pracovať, aby napríklad nepraskol.
Ohýbanie dreva sa učí na jedinej strednej škole v Česku, tu v Bystřici, ale aj tak, keď príde do tejto časti výroby nový človek, trvá mu rok, než sa o ňom dá hovoriť ako o ohýbačovi. Ohnutie jedného kusa trvá približne dve minúty, ale závisí to od toho, či ide o jednoduchý, či komplikovaný ohyb. Na ten jednoduchý stačia dvaja ľudia, na zložitý aj štyria. V Bystřici ako prví na svete urobili aj rozštep ručne ohýbaného dreva do protichodných smerov.
Po tom, čo drevo naberie tvar operadla, alebo inej časti kresla či stoličky, putuje to špeciálnej klimatizovanej miestnosti, kde ešte niekoľko týždňov odpočíva. Až potom sa s ním ďalej pracuje. V klimatizačných boxoch je celoročne stála vlhkosť a teplota okolo 30 °C a v továrni si robia žarty, že v zime sa tam chodia zohrievať.
Červotoče ako pravé
Až po tom, keď časti stoličky alebo kresla, opustia klimatizačnú miestnosť prechádzajú ďalšími časťami výroby – moria sa, ručne skladajú, lakujú, čalúnia a nakoniec testujú. Niektoré kusy sa vyrábajú v sériách, iné na individuálne objednávky. Koľko ľudí, toľko chutí.
Ak si niekto želá, môžu mu nábytok vyrobiť v „antickom“ štýle, aby vyzeral ako desaťročia používaný. Dokonca doň vedia urobiť aj dierky, ktoré vyzerajú ako od „pravých“ červotočov.
Nábytok z TON-u nie je lacná záležitosť, ale v cene sú započítané okrem prvotriedneho materiálu aj desiatky rúk, ktoré sa ho chytia. Tie jednoduchšie stoličky prejdú spolu 26-timi pármi rúk, tie zložitejšie aj viacerými, než dostanú tvar a formu akú poznáme z katalógov.
Najstaršie miesto a najstaršia osemnástka
Spoločnosť TON, po vzniku v roku 1953 a prevzatí a zmene vlastníckych práv a tradičnej technológie je dnes najstarším miestom na svete, kde sa táto tradičná výroba používa. Spolupracuje s medzinárodným tímom dizajnérov a od začatia vypracovávania návrhu až po chvíľu, než sa začne stolička vyrábať prejdú cca dva roky.
Niektoré typy vydržia v portfóliu aj desaťročia, napríklad najstarší, ktorý sa tu ešte stále vyrába, pochádza z roku 1876 a ide o klasickú „tonetku“ ako ju poznáme z množstva kaviarní. V súčasnosti vznikajú v dizajnérskych dielňach stálice, ktorých úspech sa dá porovnávať a úspechom stoličky č. 18, čo je oficiálny názov tonetky z minulého storočia, ktorá sa dodnes vyrába. Je to kreslo Merano, ktoré sa vyrába 10 rokov, získalo množstvo ocenení a záujem oň stále neutícha. Ide tak o najúspešnejší model za posledných 25 rokov.
