Niet dňa, aby sme jeho príjemný hlas nepočuli aspoň v dabingu. František Kovár sa často objavuje na obrazovke, vídali sme ho na doskách Slovenského národného divadla, pravda, kým v marci nezasiahla korona.
Keďže aj s manželkou Danielou, dlhoročnou lekárkou, patria do ohrozenej vekovej kategórie, počas prvej vlny pandémie mesiace trávili skôr doma.
Nakupovať im chodili deti, keď niečo potrebovali, zavolali im. Ferko s manželkou im za odmenu uvaril a balík nechali pred dverami. Fungovalo to jedna radosť. Aj keď im veľmi chýbali vnúčatá, nenudili sa: hrali scrabble a žolíka, veľa čítali, pozerali televíziu a pochopiteľne telefonovali so synmi – jeden je advokát, druhý lekár – a vnúčatami. A nezabudli ani na pohyb, pravidelne cvičili a občas sa autom zaviezli k lesíku a poprechádzali.
Kovárovci striktne dbajú aj teraz na bezpečnostné opatrenia. V rodine, k
de sú dvaja lekári, presne vedia, že pandémia nie je hra. Dokonca pred kamerami sa aj hlava rodiny objavoval v úlohe lekára, iste si mnohí pamätajú doktora Slávika, gynekológa v populárnom televíznom seriáli Ordinácia v ružovej záhrade.
V čase nakrúcania ste sa mali s kým poradiť, s manželkou, so synom, iste vás inštruovali.
Nemiešali sa mi veľmi do toho. Bol som televízny lekár, oni naozajstní, to je obrovský rozdiel, nebo a zem. I keď je úloha herca zodpovedná, stane sa, že zabudne text, ale nič sa nestane, ide sa ďalej. U lekára je to úplne iné.
Nikdy syn alebo manželka nerozoberali, či ste niečo ako seriálový lekár neurobili správne, prípadne, že to nezodpovedá realite?
Na natáčaní bol prítomný odborný poradca, ktorý nám vysvetlil, čo a ako a pokiaľ ani potom mi to nebolo úplne jasné, tak som sa spýtal mojich domácich. Čo sa týka seriálových prípadov, či už išlo o prsníkové alebo iné rutinné vyšetrenie, bolo to pre obidve strany mierne komické: pre moje kolegyne, hoci sa správajú ako herečky profesionálne, a takisto aj pre nás. Ale prekonali sme to.
Akým je známy televízny lekár sám pacientom?
Nerád navštevujem lekára. Tým, že mi bola dlhé roky ošetrujúcou lekárkou moja manželka, občas som dostal ako rozkaz objaviť sa na vyšetrení. Pokiaľ výsledok nebol práve najlepší, dajme tomu mal som zvýšenú hladinu cholesterolu, tak mlčala, pretože úlohu kuchárky v našej domácnosti zastáva ona. Jem, čo ona navarí. A ja sa v tom vyžívam, ako lekárka karhá gazdinú, teda samu seba.
V jednej časti seriálu ste so svojou televíznou manželkou, Zuzkou Kronerovou dostali do nemocnice pre otravu hubami. Prelistujúc najdôležitejšie momenty vášho života mi utkvelo, že vaša kariéra v Nitre odštartovala podobnou nepríjemnou udalosťou.
Oh, áno. Len to nebolo od húb, ale od tlačenky. Bol som začínajúcim hercom, predtým sme hrali predstavenie v Žiline, a nestihol som sa najesť. Bol som hladný ako vlk a na stanici som si kúpil tlačenku, ktorá bola pokazená. Dostal som otravu, okamžite ma museli odviesť do nemocnice. Ako som tam ležal na posteli v bezvedomí a do žily mi tiekla infúzia, zrazu som precitol, že som na zemi. Horko-ťažko som sa pozbieral, pribehli sestričky, ktoré si mysleli, že zo strechy padla snehová lavína, taký rámus som spôsobil.
Už za študentských čias ste dostali príležitosť na doskách SND, ale po skončení VŠMU, kde ste neskôr sám učili, ste nastúpili do divadla v Nitre. Dlho ste sa neohriali a s menšou okľukou na Novej scéne ste nastúpili do SND. Kde ste sa cítili najviac doma?
Dôležité je, s kým človek pracuje, aké úlohy mu zveria, aby sa vedel prejaviť. Mám pocit, že ku mne bol osud všade milostivý, nemôžem sa sťažovať, všade ma obsadili do nádherných rolí. V Nitre nás troch z ročníka, ktorý viedol pán Chudík, angažoval pán riaditeľ Rajniak, nami mladými chcel oživiť veselohry. Ale mal som tam aj tútora, Karola Spišáka, ktorý ma obdaril nádhernými úlohami. Bol to geniálny človek aj v tom, že keď ho vyhľadal doktor Mrlian, aby mu odporučil talentovaného mladého človeka, ani chvíľu neváhal a hoci som uňho hrával hlavné úlohy, chcel moje dobro a vybral mňa. On vždy vedel vycítiť, čo je správne. Vedel, že v Bratislave mi bude lepšie, navyše pôjdem domov.
A nemôžete si sťažovať, tam ste nemali o príležitosti núdze.
To teda nie! Prišli krásne úlohy.
Excelovali ste v mnohých komických i dramatických úlohách, hrali ste vo viac ako 80 filmoch, televíznych inscenáciách. Ktorý žáner je bližší vášmu srdcu? Alebo nerozmýšľate v žánroch, ale skôr v rolách?
V tom, aby bola dobre stvárnená, aby ma uspokojovala ako herca, aby som sa s ňou vedel stotožniť, aby aj divák bol spokojný s výsledkom.
Signál pochádzajúci zvonka, či už od odborníkov alebo divákov, nie vždy je totožný s vnútorným pocitom herca.
Preto očakávame spätnú väzbu od divákov, tá je najdôležitejšia, z nej sa dozvieme, načo a ako reaguje divák. Nie je isté, že počas skúšky my to vycítime.
Pôsobíte ako veľmi vyrovnaný človek . Čomu vďačíte za túto duševnú pohodu?
Asi sú to zásady, ktoré si človek postupne osvojuje. Jednak v rodine a aj v rodine, do ktorej sa prižení, alebo od ľudí, ktorých má okolo seba. Práve oni ma postupne utvrdzovali v tom, že život treba žiť v rámci hodnôt, morálky a etiky. A asi aj tým, že som veriaci a pozitívny človek. S úsmevom je všetko ľahšie. To bola zásada aj mojej ženy: sestričkám vždy hovorila, nech sa usmejú, keď pôjdu medzi pacientov, že to nič nestojí. A hneď bola v čakárni lepšia nálada. Je to presne ako Ján Kostra písal vo svojich fantastický básňach: Každý deň stretnúť človeka. Človeka s veľkým Č. To stačí.
Sezóna v SND sa síce začala, ale vzhľadom k situácii sa stále niečo mení. V ktorých hrách v sezóne 2020/2021 by vás diváci mali možnosť vidieť?
V Kubovi, ktorého premiéra sa preložila z marca kvôli Covid – 19 na september, v Salemských bosorkách a v Moliérovi. Je to však teraz všetko neisté, musíme len dúfať, že sa s našimi divákmi v zdraví stretneme tak, ako to je naplánované.