S členkou klubu Soroptimist International v Bratislave a našou „sestrou“ Jarkou Kubišovou sa rozprávame o „fenoméne“ Jano Kubiš a o tom aké to je, byť manželkou aktívneho diplomata.
Zoznámili sme sa na Česko- slovenskom bále v pražskom Obecnom dome. Ján Kubiš bol v tom čase ministrom zahraničných veci SR a jeho manželka Jaroslava príjemnou dámou do každého počasia. Na bále sedeli s moderátorom a zabávačom Justinom Topoľským, ktorý nás dal dokopy. Pani Jaroslava Kubišová sa neskôr stala členkou klubu Soroptimist International v Bratislave a začala sa podieľať na našich charitatívnych aktivitách. Dnes jej manžel kandiduje za prezidenta SR. Napriek tomu, že ho na Slovensku veľa ľudí nepozná.
Ako si spomínaš na tieto časy?
Podobne. Naozaj sme sa stretli na bále v Obecnom dome v roku 2006. V tom čase bol manžel ministrom zahraničných vecí Slovenskej republiky a život s aktívnym diplomatom a ministrom bol skutočne veľmi rýchly, až hektický. Jano veľa cestoval, často som nestačila vybaľovať a spätne baliť kufre, prať a žehliť košele. Niektoré jeho pracovné cesty boli jednodňové, ako sa vraví na otočku a tie manžel absolvoval sám. Inokedy, keď sa mal zúčastniť aj spoločenských akcií, som ho sprevádzala.
Aké boli najvýznamnejšie stretnutia Jána Kubiša?
Určite schôdzky s holandskou kráľovnou Beatrix a s britskou panovníčkou Alžbetou II. Môj muž mal tú česť sprevádzať obe kráľovné počas ich pobytu na Slovensku. Protokolárne sa tieto vrcholné návštevy pripravujú dlho a veľmi detailne. Je vypracovaný takzvaný minútovník, ktorého sa všetci musia držať. To znamená, že program je vyrátaný a určený presne na čas. Kráľovné okrem pracovného sprievodu sprevádzali i dvorné dámy a garderobierky. Pre jednotlivé akcie bol predpísaný alebo odporúčaný dress code, ale aj to, ako sa treba správať ku kráľovnej, ako ju oslovovať.
Ako to dopadlo?
Veľmi dobre. Manžel dokonca dostal od holandskej kráľovnej pozvanie na audienciu v jej sídle. Pri pracovnej návšteve Holandska pozvanie využil a stretol sa s ňou. Jej veličenstvo mi dokonca poslalo malú bonboniéru, kde bol na každom kúsku čokolády jej portrét. Ale mali sme aj spoločné zážitky. Napríklad stretnutie s generálnym tajomníkom OSN Pan Ki- munom a s jeho manželkou. Navštívili sme vedno kúpele Piešťany, absolvovali spolu niekoľko liečebných procedúr.
Prečo Jána Kubiša na Slovensku na rozdiel od zahraničia málo poznajú?
V roku 2009 ukončil prácu na Ministerstve zahraničných vecí SR. A hoci, aj keď neskôr pracoval v rôznych častiach sveta a v mnohých vysokých funkciách, stále považuje čas, keď pracoval vo vláde SR a pre Slovensko za vrchol svojho pôsobenia v diplomacii. V tomto čase sa totiž naša republika dostala do Schengenského priestoru, prijala euro a vstúpila do Eurozóny. V rokoch 2009 až 2011 bol výkonným tajomníkom Hospodárskej komisie OSN v Ženeve. Potom pôsobil ako vedúci misíí OSN v Afganistane, Iraku, Libanone a v Líbii.A tým, že bol prakticky 10 rokov v v rôznych častiach sveta, málo sa písalo, hovorilo u nás o jeho pôsobení v zahraničí.
Nebála si sa oňho?
Bála. Boli to mimoriadne nebezpečné oblasti, kde riešil otázky vojny a mieru, ľudských práv, dôstojného života ľudí, atď. V niektorých krajinách takto prišli o život Jánovi kolegovia a priatelia. Preto až na Libanon to boli všetko misie bez rodín. Dlho mi trvalo, kým som si zvykla na skutočnosť, že môj manžel žije v takomto nebezpečnom prostredí. A vždy som mala radosť a bola som naňho pyšná, keď som počula, ako vysoko je v zahraničí cenená jeho práca. Nielen jeho kolegami a politikmi ale aj obyčajnými ľuďmi z jednotlivých krajín, s ktorými sme sa občas a náhodne stretávali. Za svoju prácu dostal manžel v zahraničí vysoké štátne vyznamenania. Napríklad, od rakúskeho, francúzskeho či libanonského prezidenta a ďalších hláv štátov.
Ocenili Jána Kubiša za jeho výkon u nás doma na Slovensku?
Nie, nikdy.
Prečo sa teda rozhodol kandidovať za prezidenta?
Nedávno ohlásil tento svoj zámer, ako nezávislý, občiansky kandidát. Pomocou priateľov, dobrovoľníkov a agentúry sme vyzbierali 22 tisíc podpisov a následne dostali vyrozumenie od NR SR, že sme splnili podmienky pre kandidatúru – 15 tisíc platných podpisov. Jánovi nie je jedno, ako sa bude vyvíjať situácia na Slovensku, ako budú žiť dnešné aj budúce generácie. Doba je zložitá, rozpoltená a manžel by chcel prispieť svojimi skúsenosťami k riešeniu problémov, ktoré trápia nás všetkých. Ide o vážnu situáciu hlavne v zdravotníctve či v školstve. Väčšina z nás má deti aj vnúčatá a chceme pre ne aj pre seba dôstojnejšie životy. Navyše žijeme v čase sporov a nekultúrnosti a to otvára dvere agresii. S agresiou a s inými nebezpečnými situáciami sa manžel stretával na misiách, kde pôsobil takmer desať rokov. Má dobrú reputáciu vyjednávača a vždy sa mu darilo spájať protivníkov pri hľadaní spoločných riešení.
Foto: archív JK