O Andrejovi Horváthovi, majiteľovi Rybárstva Stupava hovoria, že sa ako rybár už narodil a tvrdí to aj jeho mama.
Starší Bratislavčania a obyvatelia okolia hlavného mesta v tom mali jasno – keď prišli Vianoce, patril k nim aj vianočný kapor z neďalekej Stupavy. Tradícia rybnikárstva tu siaha až do obdobia Pálffyovcov, ryby odvtedy k Stupave jednoducho patrili.
Pokračovateľ tradície
Dnes na ňu úspešne nadväzuje Rybárstvo Stupava. Časy sa zmenili, už sa ryby zďaleka nejedia len na Vianoce a nielen kapor, takže ryby v Stupave dostanete kúpiť celý rok (alebo vám ich dovezú domov) a to všetky možné – sladkovodné aj morské, ktoré sem dovážajú.
Keď sa však majiteľa rybárstva Andreja Horvátha spýtate, akú rybu on na Vianoce je, zasmeje sa a povie, že on ryby neje a nikdy ani nejedol. A pridá aj spomienku, ako ho raz ako dieťa stará mama presvedčila, že veď raz do roka, na Štedrý večer, by toho kapra vyskúšať mohol. Dopadlo to tak, že odvtedy mu na Vianoce s láskou vždy piekla jaternicu.
Ak sa hovorí, že niektorí ľudia sa rodia s nejakými vlohami a záujmami, tak to bolo aj u Andreja.
Ľudia, ktorí ho poznajú od malička hovoria, že sa ako rybár narodil – napriek tomu, že nikto v rodine tomuto koníčku nijako vášnivo neholdoval.
A majiteľ rybárstva pridáva ďalšiu spomienku – keď mal 5 rokov, boli na dovolenke v Chorvátsku. Keď prichádzali k hotelu, kde bývali, videl v uliciach v stánkoch detské podberáky. Hneď ako vystúpili z auta, musel s ním ísť tatko taký podberák kúpiť. A celé dva týždne, večer čo večer, trávili na móle, kde malý Andrej chytal „langustov“, ako hovoril živočíchom, ktoré sa ocitli v podberáku. Potom sa samozrejme ocitli späť v mori.
5-ročný Andrej v Chorvátsku. FOTO: archív A.H.
Roky bez dňa dovolenky
Ako šesťročný dostal na Vianoce prvú, vtedy ešte detskú udicu a každý víkend keď sa dalo trávili s otcom na rybačkách. Vždy chytali systémom chyť a pusť, takže ryby končili naspäť v nádrži, či jazere, nie v domácej mrazničke. Keď si bolo treba po skončení základnej školy vybrať tú strednú, iná ako „rybárska“, teda odbor rybárstvo na strednej poľnohospodárskej škole, uňho ani neprichádzala do úvahy.
Okolo rýb sa Andrej Horváth „motal“ aj potom a keď bol v Stupave na predaj areál bývalého rybárstva, presvedčil svojho, vtedy ešte budúceho svokra, aby ho kúpil.
Areál bol zanedbaný, začínali, ako sa hovorí od nuly. V jednej unimobunke, s jedným zamestnancom a niekoľko rokov bez dňa dovolenky. Ale s víziou, vybudovať tu niečo, čo nebude len rybárstvom, ale rekreačnou zónou uprostred mesta, keďže areál sa nachádza v susedstve centra Stupavy. Je vlastne pokračovaním zámockého parku.
Miesto , kde si možno oddýchnuť
Teraz si tu možno kúpiť ryby celoročne v obchode, majú tu aj spracovňu rýb. Tiež minifarmu, ktorú chcú ešte rozširova
ť.Niektoré deti tu prvý krát vidia sliepky, či zajačiky, detské ihrisko. V areáli je aj malý rybník s oddychovou zónou, kde sa chytajú ryby systémom chyť a pusť.
Ryby zo Stupavy putujú aj do všetkých najlepších reštaurácií na Slovensku. Zoznam podnikov, ktoré ich berú, sa rovná rebríčkom našich TOP gastroprevádzok. Či už je to bratislavské UFO, Riverbank, tatranský Gašperov mlyn, ich ryby pravidelne jedia aj účastníci podujatia Globsec.
Ale aj v rybárstve pričuchli ku gastrobiznisu. Keďže vytvorili oddychovú zónu, žiadalo sa vytvoriť aj priestor, kde by si ľudia mohli posedieť, prípadne niečo malé vypiť, alebo zjesť.
Samoobslužné bistro sa hneď od otvorenia stalo hitom a majiteľ hovorí, že úspech prekvapil aj jeho samého. Teraz funguje v zimnom móde, keď si pôjdete kúpiť v Stupave ryby, môžete sa tam zastaviť na vianočnej rybacej polievke, vianočnej kapustnici, ale aj na treske v cestíčku či trhanom diviakovi v opekanej žemli.
Preto v júni otvorili v areáli Bistro u rybičky, kde priamo pred hosťami pripravovali ryby, ale aj jedlá z diviny, keďže nie každý má ryby rád.
