O tom, prečo je preventívna kolonoskopia dôležitá najmä pre pokrvných príbuzných pacientov s kolorektálnym onkologickým ochorením sme sa rozprávali s gastroenterológom Miloslavom Bubánom.
V pandemickom období často popri iných starostiach zabúdame na preventívne prehliadky. Jednou z veľmi dôležitých je skríning okultného krvácania. Slovenská gastroenterologická spoločnosť (SGS) ako spolutvorca programu Národného skríningu však upozorňuje, že rizikové skupiny, najmä pokrvní príbuzní pacientov s kolorektálnym onkologickým ochorením, by nemali čakať na výsledok testu zo stolice, ale mali by absolvovať priamo preventívnu kolonoskopiu (endoskopické vyšetrenie), ktorá dokáže zabrániť vzniku rakoviny hrubého čreva a konečníka odhalením už predrakovinových štádií. Na otázky čo by sme mali vedieť o kolonoskopii, ktoré dostávame často aj od čitateľov, odpovedá gastroenterológ MUDr. Miloslav Bubán
V počte diagnóz rakoviny hrubého čreva sa bohužiaľ držíme na svetovej špičke. Ročne ochorie 4000 ľudí. Slovensko je krajinou s druhým najvyšším výskytom týchto ochorení v Európe, v úmrtnosti mužov je dokonca na čele rebríčka. Napriek tomu na kolonoskopiu prichádza len polovica pacientov. Máme o kolonoskopii málo informácií?
Možno nie málo informácií, ale je to aj nezáujem. Keď nás choroba netrápi, neriešime ju. Pritom existujú tri veľké skupiny pacientov, u ktorých absolvovanie testov na skryté krvácanie do stolice v rámci prevencie rakoviny hrubého čreva a konečníka nemá až taký veľký význam, ale mali by rovno ísť na vyšetrenie nazývané kolonoskopia. Prvou skupinou sú pokrvní prvostupňoví príbuzní pacientov (otec, mama, súrodenci), ktorí mali rakovinu hrubého čreva alebo polypy. Druhou sú takí, čo už mali polypy niekedy diagnostikované. Do tretej patria pacienti so zápalovými ochoreniami čriev, ako napríklad ulcerózna kolitída či Crohnova choroba. Všetci títo by preventívnu kolonoskopiu mali absolvovať už v štyridsiatke, resp. aspoň o desať rokov skôr, ako bol vek, keď ochorel ich príbuzný.
Čo to koloskopia je a čo jej predchádza?
Kolonoskopia je zlatým štandardom vyšetrenia hrubého čreva. Jedná sa o vyšetrenie ohybným prístrojom- kolonoskopom, ktorý sa zavádza cez konečník a postupuje hrubým črevom až do jeho začiatočnej časti (slepého čreva) v prípade potreby až do koncového úseku tenkého čreva (terminálne ileum – ústi do hrubého čreva).
Kolonoskopii predchádza diagnostika hrubého čreva pri preventívnej prehliadke. Vyšetrenie zo stolice odhalí prítomnosť nádoru hrubého čreva a konečníka od jeho najrannejších štádií alebo väčšie polypy, čo sú predrakovinové nezhubné výrastky čreva. Tento skríning populácie vo veku nad 50 rokov má za úlohu zachytiť rakovinu v čo najskoršom štádiu, kedy sa dá nález ešte bezpečne odstrániť a tým zlepšiť prognózy vyliečenia ako aj znížiť počty zbytočných úmrtí.
Kolonoskopia je oveľa presnejšia, odhalí aj veľmi malé niekoľko milimetrové polypy, ktoré dokáže hneď odstrániť a predísť tak vzniku veľkých polypov a rakoviny a tým zachráni 80 – 90 % pacientov pred rakovinou hrubého čreva a zachytí takmer 100 % prípadov rakoviny vo včasnom, liečiteľnom stave a zvyšuje mieru vyliečenia z 50 na 80-90 %.
Pacienti so zápalovými ochoreniami čriev by mali ísť na prvú preventívnu kolonoskopiu po ôsmich rokoch po stanovení diagnózy, vtedy začína riziko rakoviny prudko stúpať.
Kto má nárok na kolonoskopiu? Je bezplatná, hradená zdravotnou poisťovnou?
Každý pacient v rámci prevencie aj bez príznakov má od zdravotnej poisťovne po dovŕšení 50.roku života nárok na bezplatné vyšetrenie. Rovnako bezplatné vyšetrenie majú aj pacienti v týchto prípadoch:
Pacienti s krvácaním do zažívacieho traktu, ktoré sa prejaví viditeľnou prítomnosťou krvi v stolici a tiež pozitívnym testom na prítomnosť skrytého (okultného) krvácania.
Pacienti s chudokrvnosťou, kde príčinou môžu byť straty krvi z tráviaceho traktu.
Pacienti s bolesťami brucha, poruchami pasáže, podozreniami na zápalové ochorenia a sledovaní pacienti s dokázanými zápalovými ochoreniami čreva alebo sledovaní po odstránení polypov.
Pacienti s pozitívnou rodinnou anamnézou (v pokrvnej rodine výskyt rakoviny čreva).
Ako sa má pacient na vyšetrenie pripraviť?
Ku kolonoskopickému vyšetreniu je potrebné pár dní predtým dodržať diétny režim a vykonať prípravu na očistu hrubého čreva. Dôkladné vyčistenie je základnou podmienkou umožňujúcou spoľahlivé posúdenie nálezu na sliznici hrubého čreva.
Treba upraviť aj užívanie niektorých liekov u pacienta po dohovore s lekárom (napr. pacient nemôže užívať lieky na riedenie krvi). Vtedy treba pred kolonoskopiou aj výsledok krvného obrazu a hemokoagulačné vyšetrenie nie staršie ako 7-10 dní.
Treba sa vyšetrenia na koloskopiu obávať a ako vlastne prebieha? Je bolestná?
Vyšetrenia sa netreba obávať, je síce nepríjemné, ale je dôležitá dôsledná príprava a tiež komunikácia pacienta s lekárom. Priemerne trvá 15-20 minút. Samotné črevo neobsahuje receptory pre bolesť, pacient môže cítiť diskomfort jedine pri nafukovaní čreva vzduchom. Ako príprava pred kolonoskopickým vyšetrením sa používa lokálna anestézia. Okolie konečníka a koniec prístroja sa potrie znecitlivejúcim prípravkom vo forme gélu. V rámci úľavy pred vyšetrením alebo počas neho je možné podať vnútrožilovo liek. Aplikácia sedatíva navodí spánok, útlm vnímania a oslabuje pamäť počas zákroku. Pacient po podaní sedácie nesmie ísť domov sám, musí mať so sebou doprovod. Rovnako by sa nemal prepravovať hromadnými dopravnými prostriedkami bez doprovodu a šoférovať motorové vozidlo až do 24 hodín po výkone.
A nakoniec sa na niektorých pracoviskách robí vyšetrenie aj v celkovej anestéze, ku ktorému je treba interné predoperačné vyšetrenie.