V našej novej rubrike predstavujeme seniorov, ktorí napriek veku žijú aktívny a zaujímavý život.
Ich životné postoje a názory stoja za prečítanie. Nech aj vás inšpirujú.
Ako s prvou sme sa stretli s Darinou Stellerovou, bývalou manažérkou, spoluzakladateľkou Clubu Soroptimist International v Bratislave, amatérskou herečkou a maliarkou.
„Je to krásne obdobie, v ktorom si plním sny. Nemusím nič a môžem všetko, bez šéfov, bez imperatívov, len tak pre radosť a potešenie,“ hovorí Darina Stellerová o dôchodkovom veku.
Je drobná, stále usmiata a nesmierne energická. Na PhDr. Darinu Stellerovú by nikto nepovedal, že je už v dôchodkovom veku. Činorodosť a celoživotná aktivita drží túto na prvý pohľad krehkú manažérku pri nevídanej sile.
Však už pred takmer 25 rokmi sa stala spoluzakladateľkou Clubu Soroptimist International v Bratislave. Istý čas bola v Bratislave aj prezidentkou tohto najväčšieho ženského hnutia na svete, ktoré podporuje na všetkých kontinentoch predovšetkým ženy s ich cieľmi, náplňou a ideálmi.
Ing. Darina Stellerová je matkou dvoch detí, manželkou a šťastnou starou mamou Simonky a Sebastiena. A naďalej všetko stíha s bravúrou jej vlastnou.
V Cikkerovom múzeu to zašumí. Svetlá sa stlmia, v žiari reflektora sa objavia tri osoby. Ako vyplynie z deja, americký prezident Georg Washington je po smrti a dve ženy – jeho manželka a milenka sa stretnú.
Inscenácia na motívy drámy Mira Gavrana Lásky Georga Washingtona je vlastne rozhovorom medzi dvoma ženami. Ich prejav je ľudský, civilný až natoľko, že mu uveríte. Na konci si niekto v publiku utiera slzy.
A my si sadneme ku káve s „milenkou“ herečkou Darinou Stellerovou, ktorá je členkou ochotníckeho seniorského súboru Alžbetínskeho naivného divadla.
Čím vás zviedla Tália?
Po celý aktívny život som rada chodievala na divadla, doteraz nevynechám žiadne predstavenie na našej prvej scéne. Už ako dieťa som dokonca istý čas na škole režírovala detský súbor a robilo mi to nesmierne potešenie. Nuž a keď som išla na predčasný dôchodok, musela som sa trošku zamyslieť nad tým, ako využijem voľný čas. Pravdou však je, že o tom, čo budem robiť neskôr som premýšľala ešte v zamestnaní. Lebo to všetko musí prísť postupne. Nie tak, že človek odíde na dôchodok a utrpí šok: Čo s voľným časom? Toto mi teda nikdy nehrozilo.
Spočiatku sme vás vnímali ako vášnivú golfistku.
Pre tento šport som sa rozhodla, lebo pri ňom nepotrebujete nikoho. Človek môže hrať sám aj v spoločnosti, ako sa mu to hodí a ako sa práve vyvinie situácia. Obľúbila som si ho a v snahe udržať sa v dobre kondícii, chodievam pravidelne na greeny trošku ponaháňať loptičku. Najprv som sa v ňom však zdokonalila na univerzite tretieho veku v Prahe, kde tento odbor funguje a ja som ho s radosťou absolvovala.
A čo maľovanie? S vašimi amatérskymi prácami sme sa zoznámili v pezinskej galérii ale aj v priestoroch kaviarne U ruže. Vychádza vám nato čas?
Každý deň si nájdem chvíľku, aby som pobudla so štetcom v ruke. Absolvovala som už niekoľko maliarskych kurzov pod odborným vedením, no priznávam, najradšej som sama a maľujem čo chcem a čo vidím. Raz kačku ako pôvabne pláva na rieke, inokedy moju vnučku Simonku, našu záhradu či milovaného psíka. Motívov sa nájde habadej. Ako manažérka som sa naučila organizovať si čas a presne toto využívam aj na dôchodku, ktorý si naozaj vychutnávam.
Vráťme sa k divadlu. Alžbetínske divadlo. Odkiaľ pochádza tento titul?
Má to históriu. Pred štyrmi rokmi vznikol z iniciatívny niekoľkých dôchodcov divadelný krúžok Divadlo U Zichyho. Pretože ich podmienky na prácu sa stále zhoršovali, časť z nich sa oddelila a rozhodli sa pokračovať po vlastnej ceste. Ich cieľom bolo hrať konzervatívne, bez vulgarizmov a ostatných záležitostí, ktoré prekážajú momentálne v súčasnom dramatickom umení hlavne starším divákom. Podporu im poskytla Vysoká škola sociálnej práve sv. Alžbety, súbor si dal meno z vďaky Alžbetínske naivné divadlo, ale aj podľa Shakespeara a ja som sa k nemu dostala šťastnou náhodou.
Kde všade ste už vystupovali?
So scénickou miniatúrou Moje lásky, ktorá je upravená na motívy drámy Mira Gavrana Lásky Georgea Washingtona sa po premiére v tzv. Kaplnke uskutočnilo doteraz 18 repríz v bratislavských senior centrách a domovoch dôchodcov. Hosťovali sme aj v divadle Ivana Krasku v Piešťanoch aj v Skalici, na javisku Malej scéne v rámci podujatia Seniori seniorom. Chystáme sa však aj do Malaciek a vlastne na rôzne miesta na Slovensku. Všade hráme kam nás pozvú , v sociálnych zariadeniach pre dôchodcov zdarma, bez nároku na honorár.
Na divadelných doskách ste sa stali milenkou významného politika. Ako to vníma vaša rodina?
Úsmevne. Môj manžel tvrdí, že konečne využívam svoj dar reči a prirodzenú elokvenciu, deti sa tešia a moja mama komentuje: „ Vždy si bola herečka! Robíš samú seba. “ Nakoniec, v tejto hre vysvitne, že milenkou som bola iba fiktívne a preto si získavam sympatie publika a jeho potlesk. Uvidíme, ako to bude publikum komentovať v ďalšej pripravovanej hre, kde stvárňujem pubertálnu vnučku.
Ako sa učíte texty? Však ide o skutočne veľký objem hovoreného slova.
Snažím sa chodiť na prechádzky so slúchadlami na ušiach aj keď venčím moju Elisku. Ako som si všimla, to isté robí aj majster Martin Huba. Chodí so psom po Horskom parku a opakuje si vety pre seba nahlas. Tak mám asi dobrú metódu. No a keď som bola v Londýne za dcérou a vnúčatami a divadlo malo pred premiérou, každý večer sme si s kolegyňou hádzali šlágvorty cez skype. To naozaj veľmi pomohlo.
Kde momentálne nacvičujete a čo vás čaká v Alžbetínskom naivnom divadle?
Založili sme občianske združenie, od mestskej časti Ružinov získali grant a pripravujeme ďalšie dve inscenácie. Momentálne nás prichýlil Dom kultúry Cultus v Prievoze na Kaštieľskej ulici. Od autorky Kataríny Mišíkovej chystáme hru s názvom Zabudla som, v ktorej protagonistky stvárňujú tri generácie – starú mamu, mamu a vnučku . Okrem toho pripravujeme dramatizáciu Pytačky alebo koaličná rada, žart v jednom dejstve na motívy hry A.P. Čechova, ktorú upravil František Ľubo Šatan.
Ako by ste definovali čas, ktorý práve prežívate?
Je to krásne obdobie, v ktorom si plním sny. Nemusím nič a môžem všetko, bez šéfov, bez imperatívov, len tak pre radosť a potešenie.