Norimberg má o niečo viac obyvateľov ako Bratislava, žije ich tam okolo 500-tisíc. Druhé najväčšie mesto Bavorska láka turistov z celého sveta. Jeho meno sa však smutne spája aj s tragickou epochou dejín 20. storočia.
I keď miestni to neradi počujú, cudzincovi sa názov mesta takmer automaticky spája s norimberským procesom alebo s miestom nacistických zrazov pred 2. svetovou vojnou.
Je historickým faktom, že mesto Norimberg je neslávne známe ako prvá Hitlerova bašta. Nacisti mali v jeho okolí už od začiatku veľmi silnú pozíciu a práve toto mesto sa stalo centrom ich moci krátko pred 2. svetovou vojnou. Po Mníchove sa tam v roku 1923 konalo druhé stretnutie NSDAP v Nemecku.
Hitler priam zbožňoval toto mesto. Nie náhodou sa rozhodol postaviť tu svoje najveľkolepejšie stavby, ktoré mali slúžiť na stranícke snemy. Dnes sú ich ruiny varovným mementom nacistických zverstiev, ale i vyhľadávaním miestom tých turistov, ktorí sa zaujímajú o moderné dejiny. Pre nich pripravili miestni historici takzvanú autobusovú „video tour“.
Počas približne dvojhodinovej jazdy s mnohými prestávkami sme mali možnosť navštíviť dodnes zachované miesta megalomanského projektu a v autobuse si pozrieť historické filmové dokumenty z tohto miesta. I keď Norimberg bol počas 2. svetovej vojny takmer celý zničený, miesta spojené s nacistami ostali pomerne neporušené.
Z celého Norimberského areálu sa zachovala rozostavaná kongresová hala, Zeppelinova tribúna a Veľká ulica, ktorá slúžila na prehliadkové pochody nacistov.
Naša prvá zastávka viedla do nedostavanej budovy kongresovej haly. Obrovská budova má tvar podkovy a z vonku pripomína z jednej strany koloseum. I keď sú jej múry v súčasnosti veľmi vysoké, v skutočnosti mala byť stavba ešte vyššia.
Stred veľkej strechy mal byť pôvodne vyrobený zo skla. Hitler mal počas prejavov stáť presne v strede budovy a vďaka tomu na neho mali dopadať slnečné lúče. Tým chcel vytvoriť dojem, že je osvietený a že je pre nich bohom. Stojac uprostred nádvoria si uvedomujeme neskutočné rozmery tejto stavby, ktorá mala byť pýchou nacistickej architektúry.
V súčasnosti je súčasťou kongresovej haly múzeum, ktoré približuje hlavne obdobie pred 2. svetovou vojnou. Pôvodne bolo menšie a sídlilo v priestoroch Zeppelinovej tribúny. Na začiatku druhého tisícročia ho presťahovali do väčších priestorov.
Jeho výstava sa v prvom rade venuje nástupu fašizmu a nebezpečným začiatkom tejto ideológie. Dokumentuje všetky snemy, ktoré sa odohrali v Norimbergu a tiež združuje dôležité propagandistické materiály z tejto éry. Je to dôležité miesto najmä pre školy, prichádzajú sem žiaci a študenti zo všetkých kútov Nemecka.
Ďalšia zastávka nášho autobusu bola pri Zeppelinovej tribúne. Práve tam, na obrovskej pláni, Hitler pravidelne doslova hypnotizoval státisíce svojich nasledovateľov, aby si tak upevňoval svoju moc. Okolo celého areálu je ešte aj dnes vidieť niekoľko veží, na ktorých počas prvého snemu zapálili ohne a urobili na vtedajšie časy dramatickú svetelnú šou. Na betónovej ploche pre tribúnou sa v súčasnosti konajú automobilové preteky, a v celom areáli sa raz ročne schádzajú priaznivci rockovej hudby na festivale, ktorý láka mladých z celého sveta.
Naša prehliadka končila na Veľkej ulici, ktorá je dlhá dva kilometre a celá je vydláždená rovnakými dlaždicami. Tie mali slúžiť ľuďom ako vzor, aby mohli pochodovať v presnom nalinajkovom systéme. Každá dlaždica predstavovala ich krok a všetci tak mohli pochodovať ako jeden identický rad.
Súčasťou areálu mal byť pôvodne aj obrovský športový štadión. Adolf Hitler si myslel, že olympijské hry sa už po prebratí moci budú konať iba v Norimbergu. Z nezmyselného, gigantického projektu zostalo iba torzo, ale aj z toho, čo sa zachovalo si možno domyslieť, čo nacisti plánovali.
Dnes je v blízkosti Veľkej ulice veľtržný areál, ktorého návštevníci možno ani netušia na aký účel mal byť tento priestor určený. I keď mesto sa nerado hlási k svojej temnej minulosti a dokonca uvažovalo o odstránení všetkých stavieb nacisitickej éry, je dobré, že sa zachovali. Najmä ako memento a poučenie pre ďaľšie generácie.
