Naša susedná metropola Viedeň sa môže pýšiť až dvomi zápismi do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Medzi prestížne pamiatky sveta v roku 1996 sa areál zámku, záhrad a ZOO v Schönbrunne dostal dokonca ešte päť rokov pred historickým centrom mesta. V minulom roku navštívilo areál zámku vyše 3 milióny návštevníkov.
Do areálu bezplatne
Zároveň však množstvo návštevníkov vo vyše 160 hektárovom areáli skoro necítiť, každý si tu vie nájsť svoj kútik aj uprostred sezóny. Obrovskou výhodou Schönbrunnu a jedným z dôvodov, prečo je ikonou medzi obyvateľmi aj medzi návštevníkmi Viedne, je bezplatný vstup do areálu.
Aj preto záhrady žijú v akúkoľvek ročnú a dennú dobu. Veď Viedenčania pri pojme Schönbrunn vnímajú v prvom rade celý areál a až potom samotný zámok. Dochádza tu k zvláštnej symbióze, keď sa o jeden areál delia domáci obyvatelia: bežci, športovci, mamičky s kočíkmi, seniori na vychádzke a turistické skupiny či individuálni hostia z celého sveta.
Versailles inšpiráciou
Pred tromi storočiami, kedy v Európe vrcholil barok a s ním aj moc absolutistických vládcov, bol kráľ či cisár najvyšším predstaviteľom moci . Takýmto priekopníkom v stavbe megalomanských palácov bol Kráľ slnko – Ľudovít IV. Prišiel s nápadom postaviť obrovský zámok s areálom, v ktorom by mohol usporadúvať vtedy moderné barokové slávnosti plné hodovania, masiek, divadla, kvetov, svetelných efektov a vodných hier. Areál vo Versailles sa staval skoro počas celej jeho vlády. A v nie celkom dokončenom stave zámok slúžil ako inšpirácia pre iných európskych panovníkov, aj pre Habsburgovcov, a tak predlohou pre dnešný Schönbrunn bol práve tento francúzsky zámok. Kým však prišlo k výstavbe viedenského skvostu v dnešnej podobe, na jeho mieste sa vystriedalo viacero stavieb. Dokonca ako prvý tu už v stredoveku stával mlyn.
Habsburgovci získali okolité pozemky a lesy v 16. storočí. Na poľovačky sem chodieval cisár Maximilián II., aj cisár Matyáš. Z tých čias pochádza legenda o pomenovaní Schönbrunnu – schőner Brunnen. Pekný prameň či fontánku objavil podľa legendy práve on na love a tá poslúžila pri názve zámku prvýkrát v roku 1642. Prameň a rovnomennú fontánu nájdeme v zámockom parku aj dnes, je však dobre skrytá – záhradní architekti 18. storočia totiž zostali verní legende o objavení prameňa. Nájdeme ju medzi pravidelne vysadenými živými plotmi a stromoradiami a stráženú vodnou nymfou Egeriou.
Viackrát prestavovaný lovecký zámok poškodili vojská pri poslednom obliehaní Viedne osmanskou armádou. Koncom 18. storočia tak prišiel čas na výstavbu nového barokového letného sídla. Pôvodné plány jedného z najvýznamnejších barokových architektov v ríši, Johanna Bernharda Fischera von Erlacha nikdy neboli dokončené. Mária Terézia si najala dvorného architektra Nikolausa Paccasiho a pod jeho vedením zámok v rokoch 1743 – 1770 dorástol do dnešnej podoby a záhradný architekt Johann Ferdinand Hetzendorf von Hohenberg dokončil aj záhradný areál v roku 1780. Dnešný návštevník vidí fontány s Najádami, sochy z gréckej a rímskej mytológie a veľkolepú Neptúnovu fontánu so sochou rímskeho boha morí tesne pod kopcom s vyhliadkovou kolonádou Gloriette .
Výstup ku Gloriette trvá dlhšie, na prechádzku celým parkom nestačia ani dve hodiny, odmenou sú však pohľady na mnohé ďalšie prvky v záhradách: rímsku ruinu, fontánu s obeliskom, sochu Herkula, holubník v podobe altánku, rosárium i japonskú záhradu.
Milovníci záhradnej architektúry sa potešia
Aj milovníci záhradnej architektúry si prídu na svoje, veď francúzske barokové záhrady i umelý lesík anglického parku sú priam učebnicové príklady jednotlivých období. Keď sa postavíte na vrchol anglického parku napravo od Gloriette, zbadáte ako sa tvorcovia záhrad vedeli pohrať s priehľadmi a jednotlivými výsekmi medzi stromami tak, aby vznikali pohľady na zaujímavé miesta v diaľke. Ale úchvatný je aj samotný výhľad z vyhliadkovej strechy na kolonáde Gloriette. Pohľad od tohto najvyššieho bodu si rada vychutnávala aj Mária Terézia. V nasledujúcich stovkách rokov prišlo v areáli a na zámku iba k minimálnym úpravám. Jediným rozdielom je široké okolie, pretože zámok postupne pohltila skoro dvojmiliónová Viedeň a Schönbrunn už dávno nie je vidieckym letným sídlom za bránami mesta.
Zoologická záhrada
Zatiaľ čo na pravej strane kopca v prírodnom parku nájdeme menej známu atrakciu, ktorou je v nádhernom lesnom prostredí ukryté schönbrunnské kúpalisko, ľavú stranu kopca pokrýva jedno z najnavštevovanejších viedenských miest – Zoologická záhrada. Tá sa pýši prívlastkom najstaršia na svete, keďže na jej začiatku v roku 1752 bol manžel Márie Terézie František Štefan Lotrinský a jeho záľuba v prírodných vedách. Svoju zbierku exotických zvierat umiestnil okolo centrálneho pavilónu a položil tak základy pre dnešnú ZOO. Dokonca už od roku 1778 bolo možné, aby sa v nedeľu prišli pozrieť na zvieratká aj návštevníci mimo cisárskej rodiny a ich návštev. Za vyše 270 rokov existencie sa ZOO vyprofilovala na jednu z najmodernejších na svete, ale zároveň nestratila svoj šarm zo starých cisárskych čias. Na návštevu 17-hektárovej ZOO s vyše 8 500 zvieratami je potrebné si vyčleniť niekoľko hodín a nezabudnúť navšíviť majestátne pandy – maskotov a symbol tunajšej ZOO.
Interiéry zámku pre nadšencov histórie
Zámok sa stal od čias Márie Terézie obľúbenou letnou rezidenciou Habsburgovcov a nezmazateľné stopy v ňom zanechali aj nasledovníci tejto panovníčky. V 19. storočí boli prominentnými obyvateľmi cisár František Jozef I. a cisárovná Alžbeta, ktorá ako milovníčka jazdy na koni mala v okolí naozaj široké možnosti. Cisár František Jozef I. na sklonku života dokonca zámok neopustil a na mieste, kde sa v roku 1830 narodil, v roku 1916 vydýchol naposledy. V rámci prehliadky je možné vidieť aj smrteľnú posteľ ďalšieho prominenta – syna cisára Napoleona a dcéry cisára Františka I. Márie Lujzy. Mladý Napoleon, prezývaný Orlík, tu skonal iba v 19-rokoch. Samotná Mária Terézia si potrpela na čínsky porcelán, ktorého úctyhodná zbierka je nielen v čínskom kabinete. V Zrkadlovej sále zase koncertoval šesťročný Wolfgang Amadeus Mozart.
Pokiaľ by ste chceli vidieť všetkých prístupných 45 miestností, vyberte sa na tzv. Grand Tour, ktorá zaberie asi hodinu času. Samotný zámok má vyše 1 400 izieb, návštevník sa tak dostane do približne stotiny z nich. Tie zvyšné sú dnes využité na rôzne účely, jeden z nich by ste však asi nečakali. Priamo v hlavnej budove zámku na druhom poschodí sú totiž aj viedenské nájomné byty. Aj dnes sa teda nájdu obyvatelia Viedne s adresou na zámku Schönbrunn.
Odporúčania Márii Horníkovej, z CK Mistrál:
Schönbrunnský areál má svoje čaro v každom ročnom období – na jar, keď sa v záhonoch zjavia prvé vysadené jarné kvety a okolitá tráva sa začína zelenať, v máji, keď zakvitnú ruže a vistérie na pergolách neďaleko krídla, ktoré obývala cisárová Sisi, na konci októbra, keď sa všetky stromy odejú do zlata a máte pocit, že ste vstúpili do habsburskej klenotnice, pred Vianocami, keď si v stánkoch môžete dať punč v špeciálnych pohárikoch s obrázkami zámku. Pre tých, ktorí nemajú dostatok času, ale aj pre seniorov, ktorí by pešiu prehliadku nezvládli, premáva panoramatický vláčik. Za hodinu vás odvezie na najzaujímavejšie miesta, s krátkou fotozastávkou pri Gloriette, kde si výhľad na mesto môžete spríjemniť kávou či zákuskom v kaviarni z vyhliadkovej strechy na kolonáde Gloriette. Milovníkov histórie zaujme aj Múzeum kočiarov – Wagenburg, zbierka Habsburgovcov. V záhradách je možné vidieť Palmový skleník a Púštny dom, v ktorých sa pestujú exotické rastliny a chovajú drobné zvieratá typické pre púštny biotop. V troch oddelených častiach záhrad , v bývalej súkromnej záhrade korunného princa Rudolfa, v Oranžérii a záhradnom bludisku nazývanom Irrgarten sa platí vstupné. Pokiaľ by ste sa chceli stať častejšími návštevníkmi, oplatí sa zakúpiť si ročnú permanentku, ktorá sa vám vráti už pri troch návštevách.
Zdroj Foto: Autor a https://eu.zonerama.com/CKMistral/Photo/