Lieky vnímame ako nevyhnutných pomocníkov pre naše zdravie. Slovensko patrí medzi krajiny s najväčším počtom návštev u lekára za rok na jednotlivca a zároveň s vysokou mierou spotreby liekov na predpis. Najviac liekov užívajú ľudia vo vekovej skupine 60-69 rokov. Priemerný slovenský senior, dostane od lekára ročne takmer 45 balení liekov. Čo sa však stane s tými liekmi, ktoré nespotrebujeme, alebo s tými, ktoré naše telo vylúči? Vieme ako správne likvidovať lieky?
Mgr. Michaela Krausová, ESG konzultantka Fair Venture a spoluautorka analýzy vplyvu liekov na životné prostredie radí ako nezaťažovať životné prostredie a ako nakladať s liekmi.
Prečo nesplachovať lieky do WC a nevyhadzovať do koša
Bežné čistiarne odpadových vôd nie sú navrhnuté tak, aby z vody úplne odstránili farmaceutické látky. Účinné zložky liekov potom putujú ďalej do riek a nádrží, kde zostávajú stabilné a biologicky aktívne, čo však znamená, že stále ovplyvňujú živé organizmy. Ryby strácajú ostražitosť a prirodzené inštinkty. Zvyšky antidepresív menia správanie rýb už pri veľmi nízkych koncentráciách. Ryby sa pod ich vplyvom stávajú „odvážnejšími“, pomalšie reagujú na nebezpečenstvo a horšie sa vyhýbajú predátorom, čo narúša celý potravinový reťazec. Aj stopové množstvo hormónov môže zničiť celú populáciu. Hormonálne lieky sú navrhnuté tak, aby pôsobili silne už v minimálnych dávkach. Už koncentrácia okolo 5–6 nanogramov na liter vody môže spôsobiť feminizáciu samcov rýb (vývoj vajíčok v semenníkoch) a viesť až k úplnému kolapsu a vyhynutiu miestnych rybích populácií.
Čo sa stane s antibiotikami a liekmi spláchnutými do kanalizácie
Antibiotiká spláchnuté do kanalizácie vytvárajú v čistiarňach odpadových vôd ideálne prostredie pre vznik a šírenie antibiotickej rezistencie a vzniku „superbaktérií“. Baktérie, ktoré si tu vytvoria odolnosť, sa k ľuďom môžu vracať cez vodu alebo potraviny a spôsobovať infekcie, ktoré sa potom oveľa horšie liečia. Bežné lieky na bolesť (napr.s účinnou látkou diklofenak) poškodzujú rybám obličky, žiabre a oslabujú ich imunitu. U dravých vtákov, ako sú supy, spôsobili rezíduá týchto liekov v potrave dokonca masívne úhyny v dôsledku zlyhania obličiek. V prírode sa liečivá nevyskytujú samostatne, ale v zmesiach. Voda aj pôda obsahujú koktaily rôznych liekov, ktorých kombinované účinky na prírodu a zdravie človeka zatiaľ nevieme spoľahlivo predpovedať.
Ako teda postupovať správne
Neužívajte lieky „naslepo“ a nerobte si zbytočné zásoby . Nadbytočné zásoby zvyšujú riziko, že lieky skončia v odpade po uplynutí dátumu spotreby. Nikdy nedávajte predpis iným osobám. Liečba nastavená lekárom priamo pre vás, môže byť pre iného nevhodná alebo dokonca nebezpečná. Diagnostiku a predpis vždy nechajte na odborníka, čím znížite zbytočnú chemickú záťaž životného prostredia. S liekmi zaobchádzajte zodpovedne. Lieky nikdy nesplachujte ani nevyhadzujte do koša. Tým zabránite ich priamemu úniku do vody a pôdy. Všetky nepoužité alebo expirované lieky odovzdajte v lekárni. Lekárne zaistia ich bezpečnú likvidáciu. Vracajte lieky bez papierových obalov a letákov. Šetríte tým miesto a uľahčujete prácu lekárnikom. Papierové krabičky patria do triedeného zberu papiera. Týmito jednoduchými krokmi a cestou do lekárne, aktívne pomáhate chrániť zdravie a čistotu našej vody pre ďalšie generácie.
Články z tejto problematiky nájdete aj na: https://vivasenior.sk/category/zdravie/lieky/