Spiššké podhradie patrilo medzi najrozvinutejšie mestá Spiša

Pandémia väčšinu z nás zavrela medzi štyri steny. Našťastie, technológie nám dnes umožňujú pozvať vás na rôzne krásne miesta v našom kraji z pohodlia vášho domova. Vyberte sa s Košickým krajom na virtuálnu prehliadku a objavte miesta, na ktorých ste zatiaľ neboli.

Spiššké podhradie

Kedysi bolo skutočným podhradím Spišského hradu. Vyrábali sa tu vyhlásené spišské párky, ktoré vynikali mimoriadnou kvalitou, a tak nečudo, že sa ešte do prvej svetovej vojny dodávali denne aj do hotelov a reštaurácii v Budapešti, kde boli podávané ako špecialita.

Spišské Podhradie je dnes mestečko s asi 3 800 obyvateľmi. V minulosti však bolo jedným z najrozvinutejších miest Spiša. Mesto vzniklo ako podhradská osada a aj keď prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1249, ide o oveľa staršiu lokalitu. Ťažilo z postavenia pod hradom, jeho obyvatelia pre hrad vykonávali najrôznejšie služby. Pôdorys mesta sa ustálil koncom 15. storočia, keď mu formu dali cesty vedúce okolo hradného kopca.

Spišské Podhradie sa nachádza západne od historickej dominanty celého regiónu – Spišského hradu. Dostupnosť tejto lokality uľahčuje diaľnica D1. Čo sa týka samosprávneho usporiadania krajiny, kuriozitou je, že Spišský hrad patrí pod územie Košického samosprávneho kraja, no Podhradie už leží na území Prešovského kraja. Napriek tomu tvoria prirodzený celok, ktorý je z hľadiska dejín nedeliteľný.

Mesto bolo prirodzeným centrom obchodu a remesla, ktoré najviac preslávili tamojší mäsiari.

Nepravidelné námestie skrášľujú zachovalé meštiacke domy s goticko-renesančným rukopisom, typické sú pre ne podchody s veľkými bránami.

Mesto najviac preslávili mäsiari

Aj keď v súčasnosti už v Spišskom Podhradí nežijú žiadni židia, tesne pred 2. svetovou vojnou tam vytvárali pomerne početnú komunitu. „Svedkami“ tejto etapy dejín sú židovský cintorín za mestom a synagóga v centre Podhradia.

Už niekoľko rokov synagóga prechádza obnovou, no napriek tomu z času na čas slúži ako dejisko kultúrnych podujatí. Synagógu s maurskými prvkami, ktorá slúžila malej ortodoxnej obci, postavili v roku 1875. Aktuálne je sprístupnená verejnosti. V meste tiež prekvitalo remeslo, ktoré najviac preslávilii mäsiari.

Mesto Spišské Podhradie bolo v 12. storočí skutočným podhradím Spišského hradu, no v nasledujúcom storočí sa už vyvinulo v samostatné a nezávislé mestečko.

V Spišskom Podhradí sa vyrábali vyhlásené spišské párky, ktoré vynikali mimoriadnou kvalitou, a tak nečudo, že sa ešte do prvej svetovej vojny dodávali denne aj do hotelov a reštaurácii v Budapešti, kde boli podávané ako špecialita.

V minulosti v Spišskom Podhradí pôsobilo viacero cechov s vlastnými cechovými artikulami, pričom najznámejšími remeselníkmi v meste boli súkenníci, farbiari, obuvníci alebo čizmári.

Sivá brada – môžete si tu načapovať minerálnu vodu vyrobenú prírodou.

Nepochybne zaujímavým miestom, ktoré sa v blízkosti Podhradia oplatí navštíviť, je aj travertínový kopec známy ako Sivá brada. Pred niekoľkými desiatkami rokov tu gejzír chrlil vodu až do výšky dvoch metrov, dnes to už nižší tlak neumožňuje.

Napriek tomu voda vyteká na povrch v podobe bublajúceho jazierka na oboch stranách kopca. Na vrchole Sivej brady sa týči baroková kaplnka Svätého Kríža, ktorá tu stojí osamotene od roku 1675. Pod kopcom si môžete do fľaše načapovať minerálnu vodu bez akýchkoľvek úprav, vyrobenú prírodou.

V Spišskom Podhradí sa oplatí navštíviť aj tamojšiu sokoliareň.

V Spišskom Podhradí nájdeme aj zaujímavú atrakciu, ktorú určite treba vidieť – sokoliareň – jedinú svojho druhu na celom východnom Slovensku. Spoznávať tam môžeme život dravcov žijúcich na Slovensku i v zahraničí, napríklad orly, sokoly, myšiaky, sovy, ale aj krkavca čierneho či jastraba mexického. Určite nielen detskí návštevníci ocenia ukážku súhry sokoliarov s vtákmi.

Spišské Podhradie leží v údolí medzi dvoma zo štyroch stredovekých centier Spiša – Spišským hradom a Spišskou Kapitulou. Spolu s nimi a Kostolom Ducha svätého v Žehre je od roku 1993 zapísané na Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Prevzaté z unesconadosah.sk