Najväčšia kolekcia obrazov Mednyanszkého na Slovensku
Národná kultúrna pamiatka Kaštieľ Strážky je už takmer 30 rokov vysunutým pracoviskom Slovenskej národnej galérie.
Interné priestory sú známe predovšetkým vďaka najväčšej a stálej expozícii diela jedného z najvýznamnejších maliarov stredoeurópskeho priestoru prelomu 19. a 20. storočia Ladislava Mednyánszkeho (1852 – 1919).
V Strážkach však najviac medzi miestnymi rezonuje meno poslednej majiteľky kaštieľa barónky Margity Czóbelovej, ktorá žila v kaštieli až do svojej smrti v roku 1972.
Kto bola Margita Czóbelová
Kaštieľ Strážky sa nachádza vedľa obce Spišská Belá pri Kežmarku. Ako sídlo rodiny Mednyánszkych a Czóbelovcov patril na prelome 19. a 20. storočia k dôležitým centrám kultúry na Spiši.
V Strážkach sa v roku 1891 narodila Margita Czóbelová z manželstva Margity Mednyánszkej a Štefana Czóbela. Otec Štefan Czóbel bol spisovateľom, filozofom, historikom, študoval v Bratislave, potom v Zürichu. Publikoval články v novinách. Matka Margita Czóbelová, ktorej hovorili Miri, bola sestra maliara Ladislava Mednyánszkeho. Vydala sa za Štefana Czóbela z maďarského Anarczu.
Manželia zostali bývať v Strážkach a tu sa im narodili štyri deti. Štefan sa nedožil ani jedného roka. Po ňom prišla na svet Marianna, Margita, ktorú volali Miri, ako matku a chlapček, ktorý tiež dostal meno Štefan po otcovi.
Deti trávili detstvo v kaštieli a okolí. Rodičia ich neposlali ani do školy. Platili im súkromných učiteľov a na vzdelanie kládli veľký dôraz. Margita Czóbelová hovorila po maďarsky, po nemecky, po anglicky a po francúzsky, okrem toho ovládala spišské nárečie.
Deti baróna Czóbela neholdovali len knihám, či obrazom. Jazdili na koni a venovali sa aj vysokohorskej turistike, plávaniu, korčuľovaniu a lyžovaniu. Miri Czóbel navštevovala internátnu školu vo Švajčiarsku, veľa cestovala s rodičmi, a amatérsky maľovala.
Študovala v Mníchove, na Akadémii výtvarných umení v Budapešti a vystavovala svoje obrazy v Národnom salóne.
Ladislav Mednyánszky v Strážkach
Najväčší vplyv na Margitu Czóbel mal strýko Ladislav Mednyánszky, ktorý mal v Strážkach stály ateliér. Pre syna ho dal postaviť jeho otec nad hospodárskym krídlom v areáli kaštieľa. So Strážkami bol umelcov život i tvorba úzko spojené. Tu prežil väčšiu časť detstva a počas svojho života sa sem neustále vracal.
I. svetová vojna prerušila šťastné časy rodiny. Margitin brat Štefan, narukoval a padol zrejme na západnej Ukrajine. Ladislav Mednyánszky narukoval do vojny dobrovoľne ako vojenský maliar. Udalosti na fronte silne poznačili jeho tvorbu. Na plátno dával chmúrne veci, ktoré prežil a videl.
V lete 1918 priniesol tieto obrazy do Strážok. Bola to jeho posledná návšteva. Zomrel v apríli 1919 vo Viedni päť dní pred svojimi šesťdesiatymi siedmymi narodeninami.
Renesančný kaštieľ so svojou knižnicou, starožitnými zbierkami a obrazmi, parkom a tatranským pozadím bol ešte začiatkom dvadsiateho storočia impozantným aristokratickým sídlom.
Barónka Margita
Barónka Margita Czóbelová bola športovo založená, so svojou sestrou jazdila na koni, kúpala sa v rieke Poprad, v zime lyžovala a korčuľovala. Starala sa o záhradu, po smrti svojho otca a sestry aj o gazdovstvo a kaštieľ, viedla denník, čítala, písala listy a maľovala.
V časoch druhej svetovej vojny, aj v období socializmu sa jej podarilo zachovať kaštieľ a obrazy svojho strýka. Žila v Strážkach sama, ale nie osamelo. Nikdy nestratila kontakt so svojou rodinou, tetou Minkou Czóbel, známou poetkou a spisovateľkou, ktorá žila v maďarskom Anarcsi, a udržiavala dobré vzťahy so svojimi bývalými poddanými, obyvateľmi Strážok.
Osud tejto mimoriadnej ženy však ani zďaleka nebol ľahký. V Strážkach si na barónku a poslednú majiteľku kaštieľa, Margitu Czóbelovú mnohí spomínajú. Zostala v kaštieli až do svojej smrti v roku 1972.
Ako zachránila dedičstvo Mednyánszkého
Počas druhej svetovej vojny bol najväčšou oporou barónky Czóbelovej michalovský gróf Anton Sztáray. Pred príchodom frontu prišiel do strážskeho kaštieľa, aby odviedol barónku na jeho panstvo do Michaloviec. Margita Czóbelová však zo strachu o drancovanie kaštieľa ponuku odmietla. Bola si vedomá, že len svojou krehkou prítomnosťou ochráni strážsky majetok.
Pred príchodom frontu jej kežmarský staviteľ Anton Makovička poradil, aby väčšinu obrazov svojho strýka Mednyánszkeho vybrala z rámov a stočené ukryla. Bývalá služobná kaštieľa v Strážkach Žofia Bednárová, spomínala, že keď sa blížil ruský front vyrezali obrazy z rámov, zrolovali ich a uložili do plechových odkvapových rúr a nakoniec schovali do jám pod stupne schodov. Zvyšok malieb dali do ďalších dier v komíne.
Diela ostali aj po roku 1945 ukryté. Kaštieľ po druhej svetovej vojne začal chátrať a posledná majiteľka barónka Czóbelová, nemala dostatok síl ani prostriedkov na jeho obnovenie.
Po jej smrti v roku 1972 prešiel kaštieľ do správy SNG. Následná niekoľkoročná rekonštrukcia a pamiatkový výskum odhalila „tajné“ skrýše kaštieľa. Obrazy sa postupne previezli do reštaurátorských ateliérov a viac ako dekádu prebiehalo ich reštaurovanie.
Barónka Czóbelová by sa určite potešila, keby teraz videla svoj milovaný kaštieľ. Zrekonštruovaný, s knižnicou plnou vzácnych kníh, s galériou, jej vlastnými maľbami a dielom jej slávneho strýka Ladislava Mednyánszkeho ktoré by sme dnes nemohli obdivovať, nebyť tejto pozoruhodnej ženy, ktorá ho zachránila.
Povojnové časy
Strážky boli oslobodené 27. januára 1945. Dekrét z 27. februára 1945, ktorý schválila Slovenská národná rada, riešil zhabanie nehnuteľností. Povojnová situácia a s tým spojené konfiškácie majetkov sa výrazne dotkli aj poslednej majiteľky kaštieľa v Strážkach, barónky Margity Czóbelovej.
Ako občianke maďarskej národnosti jej skonfiškovali pozemky, ktoré predtým vlastnila. Obdobie druhej svetovej vojny prežila v kaštieli, a neopustila ho ani po roku 1948, keď bol znárodnený. Štát následne barónke vymeral sociálny dôchodok a umožnil zostať v kaštieli.
Vďaka jej dobrým vzťahom s obyvateľmi dediny a úradmi jej boli ponechané dve-tri miestnosti, kde si mohla uložiť svoj majetok. Ďalšie izby sa postupne stávali útočiskom pre rodiny, ktoré nemali vlastný dom či byt. Keďže počas vojny pomáhala partizánom v okolitých horách – nosila im jedlo – mohla využiť výnimku súvisiacu s touto pomocou.
Jej pozemky boli rozparcelované a rozdelené medzi miestnych roľníkov. Barónka bola predvídavá a Mednyánszkeho obrazy, ktoré počas vojny ukryla v kaštieli, nechávala vo svojich úkrytoch.
Pre domácich zostala pani barónkou
Aj keď jej komunisti znárodnili majetok a všetko zobrali, pre ľudí zo Spišskej Belej navždy zostala „pani barónka“.
Drobná Margita Czóbelová, posledná barónka, neter známeho maliara Ladislava Mednyánszkeho, dožila svoj život v schátranom kaštieli Strážky. Zomrela 13. marca v roku 1972 vo veku osemdesiatjeden rokov, v kaštieli, kde sú dnes výstavné priestory Slovenskej národnej galérie. Je to príznačné. Aj ona celý život maľovala. A zachránila množstvo diel svojho strýka, keď ich schovala v kaštieli.
Z kaštieľa celkom neodišla ani po smrti. Pochovali ju v anglickom parku vedľa jej milovaných príbuzných. Počas prechádzky určite natrafíte na kríž a jednoduché náhrobky.
Dnes je kaštieľ príjemné miesto. Je prestavaný v renesančnom štýle a s príjemným parkom, ktorý ohraničuje rieka Poprad. Nápis pri vchode upozorňuje, že behať, ležať v tráve, skákať a objímať stromy je povolené. Ak si chcete zahrať šach, v kaštieli vám bezplatne požičajú figúrky.
V tomto roku si pripomenieme 130. výročie narodenia Margity Czóbel . Pred desiatimi rokmi pri príležitosti jej 120. výročia narodenia Slovenská národná galéria pripravila výstavu, kde po prvýkrát predstavila osobnosť barónky v kontexte historického a kultúrneho dedičstva Strážok, ako aj výtvarného odkazu maliarky. Výstavu pripravila kurátorka výstavy Katarína Beňová, spolu s Máriou Šelepovou dlhoročnou správkyňou kaštieľa.