Českí architekti zanechali stopu na Slovensku vystavujú v Budapešti

Troch českých architektov, ktorí patrili nielen k československej, ale aj svetovej elite predstavujú v centre architektúry v Budapešti, vo výstavnej sieni FUGA až do 18. februára 2024.

V Budapešti vzbudila veľký záujem odbornej verejnosti a milovníkov architektúry výstava pod názvom 3PROF -_KOULA-_KARFÍK-_PIFFL–_Moderná architektúra v tieni doby, vo výstavnej sieni FUGA, ktoré je centrom architektúry v Budapešti. Usporiadateĺmi sú Fakulta architektúry a dizajnu STU Bratislava a TRIO Publishing, s. r. o.ako i maďarskí hostitelia. Traja architekti, Jan E. Koula, Vladimír Karfík a Alfred Piffl reprezentujú trio pôvodom českých architektov, vysokoškolských profesorov, ktorí patrili nielen k československej architektonickej elite v čase moderny a formujúcej sa modernej pamiatkovej starostlivosti, ale aj ku priekopníckej generácii zakladateľov architektonického vzdelávania na pôde slovenskej techniky (dnes STU).

Návrh bratislavského hradu Alfreda Piffla  a jeho spolupracovníkov

Životy a diela, ikonické stavby, pedagogické pôsobenie, teoretické východiská, tvorivé postupy reflektované cez biografický výskum zameraný na skúmané osobnosti pred 2. svetovou vojnou i v tieni totality poskytnú návštevníkom výstavy základ k poznaniu a interpretácii osobnostného a tvorivého profilu architektov-pedagógov, ale aj teoretikov, vedcov i umelcov v jednej osobe. Výstavný projekt prezentuje kľúčové diela a prehlbuje poznanie histórie modernej architektúry a ochrany architektonického dedičstva s dôrazom na často prehliadanú osobitosť vplyvu fenoménu českých architektov na Slovensku a hranice tvorivej slobody, s ktorými sa každý z trojice architektov vysporiadal osobitým spôsobom.

Autormi a kurátormi výstavy sú JANA POHANICOVÁ, NINA BARTOŠOVÁ a MATÚŠ DULLA, Grafický dizajn / Juraj Ulický

Vladimír Karfík  (štvrtý sprava), bol asistentom a spolupracovníkom Le Corbusiera, (tretí sprava) stretol sa s ním znova v Zlíne u Baťu (prvý sprava)

Vladimír Karfík tvorca Veľkého Baťu v Bratislave

Profesor Vladimír Karfík je autorom viacerých projektov na Slovensku. Pôsobil tu od roku 1946 , bol menovaný profesorom na SVŠT.Vychoval niekoľko generácií architektov a prispel k rozvoju slovenskej architektúry. Projektoval budovu obchodných domov Veľkého a Malého Baťu v Bratislave. Budova predajne Veľkého Baťu bola postavená na mieste, kde ešte v dvadsiatych rokoch minulého storočia stála baroková budova s hostincom. Budovu navrhol kompozíciou dvoch častí budovy, štvorposchodovej a jednoposchodovej na nároží tak, že zachoval otvorený pohľad na Michalskú bránu , jednu z dominánt Starého Mesta.Obchodný dom bol jednou z prvých osvetlených fasád na Slovensku.

Asistentom a spolupracovníkom Jana E. Koulu bol tvorca  Krematória v Bratislave (1968),
Ferdinand Milučký 

Projektoval tiež administratívnu budovu firmy Dynamit Nobel v Bratislave, a obytné kolónie Vistra – dnes Mierová kolónia a Biely kríž. V tomto období navrhol aj viacero vysokých škôl v Bratislave – Chemicko-technologickú fakultu VŠT, Vysokú školu ekonomickú, Farmaceutickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave aj kúpele v Bojniciach. Karfíkove tvorivé schopnosti sa uplatnili pri výstavbe baťovských miest Zlín, Baťovany (dnešné Partizánske). Sú to ukážky funkcionalistickej architektúry, moderného urbanizmu a súčasne vtedajšieho prístupu k riešeniu sociálnych problémov Baťových robotníkov.Je autoromom aj prvého panelového domu v Československu na Kmeťovom námestí v Bratislave. Postavili ho v roku 1955 za tri mesiace.
Dielom prof. Karfíka je aj projekt kostola Povýšenia svätého Kríža v Bratislave – Petržalke a v Baťovanoch (dnešné Partizánske) – Farský Kostola Božského Srdca Ježišovho, je národnou kultúrnou pamiatkou.

Jan E. Koula skúmal ľudovú architektúru Slovenska

Profesor Jan E. Koula pôsobil ako profesor na Fakulte architektúry a stavebníctva Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, prednášal predmet
ľudová architektúra a so svojimi vtedajšími asistentmi, neskoršími
významnými architektmi Vojtechom Vilhanom a Ferdinandom Milučkým
podnikal výskumné cesty po Slovensku, získaval zaujímavý materiál o
ľudovej architektúre a ľudovom umení a spoločne s výsledkami
oboznamovali vtedajších poslucháčov architektúry.

Alfred Piffl nad maketou bratislavského hradu, vľavo jeho kresba hradu z roku 1954

Alfred Piffl zachránil Bratislavský hrad

Profesor Alfred Piffl pôsobil na Fakulte architektúry a stavebníctva bratislavskej Slovenskej vysokej školy technickej (dnes STU) a bol v rokoch 1950 až 1952 vôbec prvým dekanom v histórii fakulty. Významným počinom profesora Alfreda Piffla pamiatkára, archeológa je záchrana Bratislavského hradu a je autorom projektu jeho prestavby, ako aj záchrany mnohých iných známych slovenských pamiatok. Výrazne sa zaslúžil o výskum a dokumentáciu zbúraného bratislavského Podhradia, pričom stihol v kresbách a náčrtoch zdokumentovať dnes už neexistujúce historické domy, štvrte a ulice pod hradom, ale aj v Karlovej Vsi či v Pezinku.

Výstava 3PROF -_KOULA-_KARFÍK-_PIFFL–_Moderná architektúra v tieni doby, v Budapešti vo výstavnej sieni FUGA je otvorená do 18. februára 2024.

Zdroj:https://fashionandtravel.sk/