aktualizácia 25.9.2018:
Milí čitatelia, správna odpoveď na súťažnú otázku je: „V meste Galanta.“
Vyžrebovali sme pani Luciu Kačovú a pani inžinierku Margitu Ďurannovú. Gratulujeme.
Milovníci opery v Bratislave sa majú na čo tešiť. V novej budove SND bude v stredu 26. a vo štvrtok 27. 9. hosťovať prestížny súbor Štátnej opery z Budapešti.
Zapojte sa do súťaže a vyhrajte lístky na predstavenie súboru Štátnej opery z Budapešti.
Súťažná otázka: Kde strávil podstatnú časť svojej mladosti Zoltán Kodály?
Odpovede na súťažnú otázku posielajte do 24. septembra na adresu: vivasenior@vivasenior.sk
Výherca získa 2 vstupenky na predstavenie súboru Štátnej opery z Budapešti.
Lístky venuje Balassiho inštitút -Maďarský inštitút v Bratislave.
Svetoznámy maďarský súbor v rámci turné po krajinách V4 prichádza s dvoma titulmi inšpirovanými pôvodnou národnou kultúrou vo svete známou ako Jenůfa (pôvodný názov opery je Její pastorkyňa) Leoša Janáčka a Sikulskými priadkami Zoltána Kodálya.
V čase rekonštrukcie svojho sídla – hlavnej budovy – hosťuje Štátna opera z Budapešti v krajinách Vyšehradskej skupiny. Jej bratislavské vystúpenie je súčasťou tohto umeleckého turné.
Obe diela, s ktorými sa v Bratislave predstaví prvá maďarská operná scéna, spája výrazná, dramaturgicky nosná črta. Obe, rovnako ako ich autori, dokumentujú neprehliadnuteľné väzby na slovenskú hudobnú kultúru.
Jenůfa – príbeh ženy z drsného dedinského prostredia
Kodály strávil podstatnú časť svojej mladosti v Galante a hudba, ktorú tam počul, nezmazateľne poznačila jeho neskorší skladateľský profil.
Fantáziu Janáčka zasa ovplyvnilo folklórne dedičstvo slovensko-moravského pomedzia. Obaja autori vedeli tieto inšpirácie majstrovsky spracovať a dať im napokon podobu jedinečných umeleckých výpovedí.
Zaujímavosťou je, že dielo Janáčka predvedú maďarskí umelci v pôvodnom jazyku, teda v češtine.
Leoš Janáček, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov hudobnej moderny 20. storočia, má v súčasnosti v zahraničí mimoriadny kredit a teší sa veľkému záujmu publika.
Ku skomponovaniu opery Jenůfa (v rokoch 1896 – 1902) ho inšpirovala románová predloha Gabriely Preissovej. Je to príbeh mladej ženy z drsného dedinského prostredia, ktorá sa ocitne v zložitých vzťahoch predznačujúcich jeho tragické vyvrcholenie.
Libreto s realistickým námetom, plné vášne, bez falošného sentimentu, povznáša nádherná Janáčkova hudba predchnutá moravskými ľudovými hudobnými tradíciami a zmyselnou melodikou.
Pre návštevníkov budú predstavenia o to zaujímavejšie, ako túto dnes už kultovú moravskú hudobnú drámu, so stále aktuálnym námetom i posolstvom, precítili maďarskí tvorcovia a interpreti inscenácie na čele s režisérom Attilom Vidnyánszkym. Za dirigentským pultom bude stáť v Bratislave Balázs Kocsár.
Sikulské priadky pozdvihli maďarské ľudové piesne na umenie
Prostredníctvom diela Zoltána Kodálya Székely fonó (Sikulské priadky) sa maďarská ľudová hudba v podobe vyspelého hudobno-divadelného tvaru dostala do celého sveta. Táto opera na Slovensku je pomerne neznáma.
Je faktom, že Sikulské priadky pozdvihli vlastne maďarské ľudové piesne a tance na umeleckú úroveň operného divadla.
Vo štvrtok 27. 9. ich budeme mať možnosť spoznať v inscenačnej podobe renomovaného poľského režiséra Michała Znanieckeho pod taktovkou Petra Popelku.
Recipročné hosťovanie opery SND v Budapešti sa uskutoční v júni 2019. V ostatnom čase sa prvý slovenský operný súbor predstavil v maďarskom hlavnom meste v roku 2010 s dielom Madamme Butterfly, pod taktovkou Olivera Dohnányiho.