Z historického nemeckého mesta Weimaru do Buchenwaldu je to na prvý pohľad krátky výlet do peknej prírody. A je to naozaj iba na skok, ako keby ste išli z Bratislavy na Kolibu alebo do blízkych Malých Karpát.
Náš autobus míňa krásne prírodné prostredie, husté lesy. Zrazu nás upozorní sprievodkyňa, že práve ideme po ceste smrti, stavali ju totiž väzni koncentračného tábora, ktorý sa stal symbolom krutovlády nacistov.
Navštívili sme neďaleký koncentračný tábor Buchenwald, o ktorom miestni obyvatelia počas vojny údajne ani nevedeli. Tu sme vďaka vyčerpávajúcemu výkladu nášho sprievodcu získali ešte presnejší obraz hrôz daných čias.
Stála expozícia osobných predmetov väzňov naháňa zimomriavky. Studený kovový nápis na bráne cynicky hlása Jedem das Seine – každému, čo mu patrí a rovnako chladne pôsobí aj celý areál, i keď je umiestnený uprostred krásnej prírody, akoby na miernom kopci.
Väznený tu bol aj Imre Kertész
V momente, keď americké vojská na konci druhej svetovej vojny prevzali kontrolu nad táborom, sa tu zastavil čas. A to doslova. Ručičky na hodinách nad bránou už roky ukazujú štvrť na štyri a pripomínajú čas oslobodenia – 11. 4. 1945 o 15:15.
Tábor zriadili v júli 1937 na odlesnenom kopci Ettersberg neďaleko durínskeho Weimaru, kedysi strediska nemeckej vzdelanosti, literárneho života, hudby a umenia. Tábor oslobodili príslušníci 6. obrnenej divízie 3. americkej armády 11. apríla 1945.
Buchenwald bol svojho času po Dachau a Sachsenhausene tretím nacistami vybudovaným zariadením tohto druhu. Väznený tam bol napríklad aj maďarský spisovateľ židovského pôvodu Imre Kertész, ktorý zážitky z tábora spracoval do knižnej podoby. Za román Bezosudovosť získal v roku 2002 Nobelovu cenu za literatúru. Bývalý nacistický koncentračný tábor využila sovietska okupačná moc, ktorá v ňom v lete 1945 zriadila internačný tábor.
Využívala ho aj sovietska tajná služba
V období rokov 1937-45 sa v koncentračnom tábore Buchenwald ocitlo približne 250-tisíc ľudí z 36 krajín. Na následky hladu, podchladenia, vyčerpania z nútených prác a lekárskych experimentov zomrelo okolo 56-tisíc osôb, z nich asi 11-tisíc židov a približne 8-tisíc sovietskych vojnových zajatcov. Buchenwald sa veľmi rýchlo stal synonymom pre systém nacistických koncentračných táborov.
Až do roku 1950 v ňom sovietska tajná služba väznila nacistických zločincov, ich sympatizantov, ale i nevinných ľudí, ktorí sa do rúk sovietskych zložiek dostali náhodou. V tábore bolo internovaných okolo 28.400 osôb, z nich vyše 7100 zomrelo na podvýživu alebo choroby. Dnes je rozsiahly areál výletným miestom, kde sa spomína na tragické obdobie v histórii ľudstva.