„Aktívny senior má menej času na nadávanie a nezaoberá sa svojim chátrajúcim zdravím. Nič s tým neurobíme, vek nik z nás nezastaví,“ hovorí bývalá redaktorka Jana Janků, ktorá ešte tento rok vyhrala Majstrovstvá sveta novinárov – lyžiarov.
S Janou Janků je doslova problém sa stretnúť. Buď hrá golf, lyžuje, či loví nové cestovateľské zážitky v ďalekej cudzine. Aj keď sa nezdá, je seniorkou, preto je namieste otázka, čo ju tak poháňa seniorskom veku?
Ja ako fatalistka hovorím, že každý máme svoj osud. Mne neboli dopriate deti a nemám ani vnúčatá, ktoré by som veľmi rada občas opatrovala a aj rozmaznávala, ako to starí rodičia majú robiť. Život si potom musíte zariadiť inak a vyplniť si voľné chvíle. Televízor a nekonečné seriály nie je pre mňa to pravé. Takže mám športy a cestovanie.
Prečo je podľa vás dôležitá aktivita hlavne po šesťdesiatke?
Nebudem opakovať to, čo hovoria odborníci. Ale myslím si, že aktívny senior má menej času na nadávanie na celý svet, ktorému starnutím logicky čoraz menej rozumieme a zaoberaním sa svojim chátrajúcim zdravotným a duševným zdravím. Nič s tým neurobíme, vek nik z nás nezastaví. Ale s priateľmi a ľuďmi, ktorí majú podobné koníčky ako my, je život zaujímavejší a veselší.
Ste dáma, ktorá doslova žne medaily na medzinárodných novinárskych lyžiarskych pretekoch. Kto vás priviedol ku športu?
Áno, môžem sa pochváliť, že ešte aj tohto roku som vo svojej seniorskej vekovej kategórii zvíťazila na Majstrovstvách sveta novinárov-lyžiarov vo francúzskom Val d´Arly pod Mont Blancom v behu na lyžiach i v kombinácii a v obrovskom slalome som získala bronz. S mojimi golfovými úspechmi je to poslabšie. Tam mi chýba talent a hlavne dostatok sústredenia počas zhruba piatich hodín – toľko asi trvá odohratie 18-tich jamiek. Ale napriek tomu chodím na golf najmenej tri-štyrikrát do týždňa a často aj do zahraničia. K športu ma priviedli skôr náhody. Boli sme totiž obyčajná robotnícka rodina z Púchova a moji rodičia v čase mojej mladosti splácali pôžičku na dom, takže hlavným „športom“ bolo okopávanie a vykopávanie zemiakov na roli a presúvanie sa tam na bicykli. Prvé lyže sme si spoločne kúpili s bratom za úspory, a boli o niekoľko čísiel väčšie, ako som potrebovala. Tie ozajstné som si kúpila až keď som začala zarábať.
Vo svojej profesionálnej práci ste sa však športom nezaoberali. Prečo podľa vás novinári radi športujú?
Neviem, či všetci radi športujú, ale naša generácia mala šťastie, že šport podporoval aj bývalý Slovenský zväz novinárov. A tak sme sa kedysi pred takmer 40 rokmi ocitli s kamarátkou Marikou Tolnayovou ako nováčky na Majstrovstvách Slovenska novinárov. No to, čo sme predviedli na svahu, sa slalomu veľmi nepodobalo. Ale našiel sa učiteľ – Vladimír Štefko, šéfredaktor viacerých médií, neskorší hovorca prezidenta Michala Kováča a skúsený zjazdár a nás, mladé novinárky, zaradil do svojej „stajne“. Učil nás nielen robiť správne oblúčiky, ale aj nasadzovať do bránok. Dodnes z toho žijem.
So športom je spojená aj vaša úspešná aktivita – organizovanie podujatia Family Cup.
Áno, išlo o celoročné a celoslovenské športové podujatie pre dvoj- a trojgeneračné rodiny. Pretekali sme v obrovskom slalome, tenise, plávaní, na kolieskových korčuliach, bicykloch i v strieľaní. So svojimi bratmi, švagrinami, synovcami a neterami sme to organizovali šesť rokov. Žiaľ, prišla kríza a nenašli sme sponzorov. Škoda. Verím, že sa opäť nájde niekto, kto Family Cup obnoví. Rada mu pomôžem. Veď povedzme si: kde inde deti v súčasnosti ako v rodine, začínajú so športom?
Okrem vášne pre pohyb máte rada aj kultúru a umenie. Čo vás v ostatnom čase najviac oslovilo?
Predovšetkým rada čítam. Každú sobotu si nakúpim troje novín a pri cestovaní mi vyjde čas aj na knihu. Naposledy ma uchvátil svojim príbehom, ale aj prekrásnym jazykom román Zulejka od súčasnej tatárskej spisovateľky Guzel Jachina v skvelom preklade Jána Štrassera. Okrem toho som priam fanatický milovník filmu. Pravidelne ma stretnete v mojom obľúbenom kine Lumiére, kde sú navyše vľúdni aj k seniorom. Lístok tam pre nás stoji 3 – 4 €. A veľkú úlohu hrajú kamarátky, ktoré často poradia pri výbere predstavení.
Aké vás čaká leto po profesionálnej stránke?
Novinársky som aktívna stále. Pred ôsmimi rokmi som založila web magazín www.golfandtravel.sk, kde píšem o golfe, lyžovaní a cestovaní a aj o všetkom, čo počas roka zažijem. Pravidelne prispievam aj do iných médií. Facebook považujem skôr za zdroj informácií a upozornení mojich priateľov na dobré články, ale občas mi to nedá a v diskusii na niečo zareagujem aj ja.
A ako budete relaxovať?
Ako staršia osoba čoraz menej znášam horúčavy a preplnené rezorty. Tie vyhľadávam radšej mimo sezóny. A v lete mám dosť aktivít aj tu doma – na Slovensku. Veď máme 25 krásnych golfových ihrísk, zájdem si na Zlaté piesky či niektoré kúpalisko alebo s priateľmi na vínko. Už 40 rokov bývam blízko trhoviska na Žilinskej ulici v Bratislave a tam sa vždy niečo tiež deje. Aj keď už neplatí, že tu dostanete len zaručene domáce ovocie a zeleninu, lebo tetky zo Záhoria a Bulharov-záhradníkov nahradili priekupníci. Pravda, nehovorím, že sa aj na tomto trhovisku ešte nenájdu výnimky – ako napríklad zelenina od Záhoráčky Cilky.
Máte nejaké krédo, ktoré vystihuje váš život? Alebo nejakú životnú filozofiu?
Krédo nemám a mojou „filozofiou“ je asi to, že nemali by sme robiť to, čo nechceme, aby iní robili nám. Všetci majú podľa môjho názoru právo na život, bez ohľadu na farbu kože, pôvod, vzdelanie. Neznášam debaty na tému, ako by nám bolo dobre, keby nebolo Východniarov, Rómov, Moslimov, Židov, utečencov. Doplňte si podľa seba. Ja si myslím, že každý človek má na svete svoje miesto. Nie som príliš veriaca, ale čosi mi napovedá, že tam hore to ktosi za nás tak vymyslel a mali by sme to rešpektovať. Možno práve to ma naučilo cestovanie po svete.
Nechýbate ani medzi členkami dámskeho klubu Soroptimist International Bratislava. Prečo si myslíte, že aj v súčasnosti treba u nás a v Európe podporovať ženy?
Myslím, že si treba ceniť každého človeka, ktorý je ochotný pomáhať druhým bez ohľadom na to, či ide o muža alebo ženu. V spomínanom klube ma skôr drží rôznorodosť žien, ktoré sme sa tam zišli. Verím, že si vzájomne jedna druhej niečo dávame a ešte robíme vzhľadom na náš vek aj skromnú, ale predsa len charitu.
Vizitka:
Jana Janků
Bývalá ekonomická redaktorka viacerých slovenských denníkov a týždenníkov, naposledy Trendu. V súčasnosti je na dôchodku, ale osem rokov vedie web magazín www.golfandtravel.sk a nepravidelne prispieva do iných médií.