Známu stavbu Dušana Jurkoviča na Pustevnách si znova možno pozrieť v plnej kráse.
Pred šesť a pol rokmi sa priaznivci diela Dušana Sama Jurkoviča zobudili do smutného rána – jedno z jeho najkrajších diel, secesná jedáleň a útulňa Libušín v sedle Pustevny na Radhošti v Moravsko-sliezskych Beskydách na východnej Morave, v jednej marcovej noci roku 2014 vyhorela.
Pamiatka, ktorú len 15 rokov pred požiarom jej vtedy nový majiteľ, Národné múzeum v prírode v Rožňove pod Radhoštěm zrekonštruoval a zachránil tak pred zánikom, sa pred ním ocitla znovu. Doslova však povstala z popola ako povestný vták Fénix. Koncom júla otvorili Libušín po náročnej rekonštrukcii v svojej pôvodnej kráse.
Milión za 10 dní
Hneď po požiari sa celým Českom doslova rozliala vlna solidarity s Libušímom. Začala sa celonárodná zbierka na jeho obnovu. Už za prvých desať dní sa vyzbieralo milión korún. Samozrejme bola to len štipka z toho, čo rekonštrukcia stála. Ale aj tak sa stala zbierka na obnovu tejto pamiatky najúspešnejšia svojho druhu v Česku za dlhé desaťročia.
O Libušíne, ktorý môžete teraz navštíviť, mnohí hovoria, že je ešte krajší ako pred požiarom. Obnovili ho podľa podoby z roku 1925. Návrh novej podoby národnej kultúrnej pamiatky dostala do rúk architektonická kancelária Masák & Partner. Patrí k popredným českým spoločnostiam venujúcim sa opravám historických budov.
Pri oprave budovy z prelomu 19. a 20. storočia, ktorá stála 117 miliónov českých korún, narazili architekti a stavitelia na množstvo prekážok a prekvapení. Všetko sa robilo podľa dobových fotografií, ale tie napríklad zobrazovali Libušín len z prednej strany. Ako vyzeral zozadu a čo
všetko v útrobách skrýval a ako to urobiť teraz? To bola len jedna z množstva otázok, ktoré bolo treba vyriešiť.
Aby nové vyzeralo ako historické
Najväčšou výzvou bolo pre architektov a staviteľov urobiť všetko tak, aby to vyzeralo ako pôvodné a pritom zohľadňovalo všetky požiadavky súčasnej doby. Vrátane bezpečnostných, aby sa už nikdy nezopakovalo nešťastie z minulých rokov. Všetky moderné technológie tak museli byť starostlivo ukryté v útrobách stavby. Dbalo sa na všetky detaily, napríklad aj na to, aby drevo, ktoré sa pri stavbe použilo pochádzalo z blízkeho okolia.
Po šiestich rokoch môžu návštevníci Pusteven obdivovať farebnosť jedálne, krásne lustre, fresky a poučné nápisy na stenách. Zatiaľ slúži objekt ako múzeum. Robia sa tu komentované bezplatné prehliadky, ako prejav vďaky Národného múzea v prírode verejnosti, ktorá na záchranu Libušína prispela 11 miliónmi českých korún.
Od októbra sa Libušín vráti aj k svojej pôvodnej funkcii, otvoria tu reštauráciu. Jej prenajímateľ už je vybraný a chystá sa na otvorenie. Variť by sa tu malo tradične a regionálne, tak aby aj kuchyňa zapadala do konceptu areálu.
Neďaleko Libušína je ďalšia z atrakcií Pusteven – vyhliadkový chodník končiaci 22 metrov vysokou vežou s krásnym výhľadom na okolité kopce.
Avšak predtým, než k nej prídete, treba prejsť 600 metrov po chodníku vedúcom korunami stromov. Tí odvážnejší môžu časť trasy prejsť po 150 metrov dlhom visutom lanovom moste, ktoré sú typické napríklad v Himalájach. Na to upozorňujú tradičné budhistické farebné vlajočky. Ale ak chcete vyskúšať chôdzu po niečom takomto, netreba chodiť do Nepálu, stačí na Pustevny – jediná atrakcia v Česku svojho druhu.
Pustevny sú obľúbeným cieľom tiež na turistiku a cykloturistiku v lete a na lyžovanie v zime.
Janáček uprostred lesov
Keď sa vyberiete do tohto kúta východnej Moravy, bolo by škoda nezastaviť sa aj v rekreačnom stredisku Soláň. To je podobne ako Pustevny celoročne obľúbeným výletným cieľom. Sú tu početné možnosti pre nenáročnú turistiku, cykloturistiku (na tú je vhodnejší pre menej zdatných e-bike) a v zime pre bežky a lyžovanie.
Ale aj keď nie ste športový priaznivec a ocitnete sa v týchto končinách, návšteva Soláne stojí za to. Hoci máte pocit, že ste uprostred hôr, nachádzate sa v centre miestnej kultúry. Dokonca tu majú aj prírodný amfiteáter.
Na Soláni totiž postavili pred pár rokmi tzv. Zvonicu v štýle ľudových stavieb z okolia a tá sa stala akýmsi kultúrnym strediskom tejto oblasti. Je tu informačné centrum (ako sme sa dozvedeli, financované bez koruny zo štátu) a je tu aj galéria, kde je stála expozícia valašských umelcov, bývajú tu výstavy, organizujú tu Maliarske cesty okolo Soláne aj sochárske a rezbárske sympóziá. Okrem toho aj expozícia, ktorá ukazuje, ako sa žilo v tomto regióne v minulosti.
Svoju cestu si sem našla aj hudba – dokonca aj vážna. Keďže Soláň je spojená aj s menom Leoša Janáčka, na 90. výročie smrti (2018) skladateľa dali medzinárodnému folklórnemu festivalu Leto na Soláni, širší rozmer. Priamo v prírode zorganizovali koncert z diel slávneho
skladateľa. A nie hocijaký – účinkoval tu aj medzinárodný komorný zbor a orchester Frankfurt- Praha.
„Keď sme informovali o zámere zorganizovať priamo tu na Soláni koncert Janáčkových diel, navyše s medzinárodnou účasťou, pozeralo na nás veľa ľudí ako na čudákov. Všetko sa však podarilo na jednotku a všetci, ktorí na koncerte boli, hovorili, že to bol nezabudnuteľný zážitok.
Veríme, že takých bude na Soláni ešte veľa,“ hovorí architekt Zvonice a zároveň jej „duša“ Ing. arch. Jiří Kotásek.
